Vieme, že metabolizmus, teda rýchlosť akou spaľujeme kalórie, aby sa organizmus udržal v chode, sa mení v čase, a teda, že s pribúdajúcim vekom potrebujeme rozličné množstvá energie. O časovej osi týchto zmien však vieme veľmi málo. 

Nová štúdia zameraná na metabolizmus naprieč generáciami prišla s niekoľkými dosť prekvapujúcimi zisteniami, uvádza portál Science Alert.

Rozsiahla štúdia

Vedci získali údaje od 6 421 ľudí z až 29 krajín a s veľkým vekovým rozpätím – od 8 dní až po 95 rokov. Pomocou izotopov v pitnej vode a následnou analýzou moču vedci vypracovali denný údaj o výdaji energie pre každého účastníka štúdie. Tá bola publikovaná v časopise Science.

Naša metabolická rýchlosť vrcholí práve v období detstva a postupne klesá. Tínedžer spaľuje napríklad kalórie rýchlejšie ako človek v strednom veku.

„S dospievaním a starnutím prichádza množstvo fyziologických zmien,“ hovorí evolučný evolučný antropológ Herman Pontzer z Duke University.

Zaujímavé podľa neho je, že fázy života ako puberta či menopauza nezodpovedajú zmenám v rýchlosti metabolizmu, ako by si ľudia mohli logicky myslieť.

Stabilný metabolizmus medzi 20. a 50. rokom

Od mladosti, keď metabolizmus pracuje najrýchlejšie, nastáva spomaľovanie a do 20. roku života sa spomalí asi o 3 percentá. Potom sa ukazuje, že nenastáva žiadny významný skok a v priebehu medzi 20. až 50. rokom života je rýchlosť metabolizmu asi najstabilnejšia.

Akonáhle sa však vek organizmu blíži k hodnote 60 rokov, metabolizmus začína spomaľovať, a to približne rýchlosťou o 0,7 percenta ročne. Kým človek dosiahne vek 90 rokov, potrebuje v priemere o 26 percent kalórií menej ako človek v strednom veku. Súvisí to nielen s menším množstvo svalovej hmoty, ale je to aj kvôli spomalenej činnosti buniek.

Zaujímavé sú tiež začiatky života, a to prvých 12 mesiacov, kedy sa energetické potreby menia. Ročné dieťa spáli na svoju veľkosť o 50 percent viac kalórií ako dospelý človek v stredných rokoch.

„V bunkách dieťaťa sa deje niečo, čo ich robí aktívnejšími a my zatiaľ nevieme, o aké procesy ide,“ hovorí Pontzer.

Dôležité pri meraniach je použitie izotopovej vody, známej ako metóda „dvakrát označenej vody“. Znamená to, že vedci dokážu zmerať všetku energiu spálenú za deň, nielen základné kalórie potrebné na prežitie, na čo sa zameriavajú iné štúdie.

Keďže použitá metóda je mimoriadne dôkladná a vzorka bola rozsiahla, štúdia nám dáva lepšiu predstavu o tom, ako sa metabolizmus mení počas života. Stále však nerozumieme všetkým zmenám, ktoré sa v organizme dejú, avšak táto štúdia nám dáva trošku jasnejší pohľad.

Pozri aj:

Aká je najvyššia teplota, ktorú zvládne ľudské telo? Odpoveď vedcov vás prekvapí