Najdrahší stál 85 miliónov: Žena sa hrala na boháčku, ktorá hľadá nový byt a uvedomila si niečo smutné

Podľa Andi existuje na trhu luxusných nehnuteľností niekoľko typov maklérov. Niektorí sú vecní, no narazila aj na mimoriadne zvláštnych. Jeden z maklérov napríklad robil obhliadku interaktívne a každý kút apartmánu dopĺňal príbehom: „Predstavte si, ako v tomto rohu pripravuje vaša slúžka večeru, zatiaľ čo vy si s manželom užívate vo vani s pohárom toho najlepšieho šampanského, aké ste kedy pili,“ opisuje pohľad na kuchyňu a kúpeľňu. „Predstavte si prebúdzať sa každé ráno s takýmto výhľadom,“ pokračuje pri spálni. „Gabriella, ja mám víziu teba, ako tu bývaš.“

„Bolo veľmi náročné tváriť sa neutrálne,“ priznáva Andi. Dostala sa k nehnuteľnostiam, ktorých začiatočná cena bola 10 miliónov dolárov, no videla aj apartmány za 16 či dokonca 85 miliónov dolárov (zhruba 8,6 milióna, 13,7 milióna alebo viac ako 73 miliónov eur), ktoré si podľa Daniela môže dovoliť iba „jedno percento z jedného percenta“ najbohatších ľudí na svete.

Ultraluxusné nehnuteľnosti čelia konkurenčnej kríze. Andi prezrádza, že neustále vznikajú nové luxusné obydlia a štandard sa neustále zvyšuje. Medzi bežné prvky patrí golfový simulátor, súkromná reštaurácia s michelinskou hviezdou v budove, divadlo a bazén. „V jednom z obydlí vám dokonca darujú celú jachtu, ak nehnuteľnosť kúpite,“ hovorí Andi.

Zároveň si všimla zaujímavý paradox: väčšina ultraluxusných apartmánov je štandardizovaná, úplne bez duše či života. Používajú sa rovnaké materiály, rovnaké projektové návrhy: každá nehnuteľnosť sa snaží vyniknúť iným „ohromne jedinečným“ mramorom. Častá je aj podlaha z dubového dreva. A najdôležitejší postreh: dnes 60 až 70 percent týchto nehnuteľností zíva prázdnotou.

Z ultraluxusného realitného trhu sa stala len ďalšia mena pre investorov. Andi hovorí, že týmto domom preto vdýchnuť dušu netreba. Boháči ich kupujú ako investičnú nehnuteľnosť na prenájom, alebo ju nechajú opustenú a o pár rokov predajú za vyššiu cenu. „Z toho vyplýva, že drvivá väčšina týchto objektov je dnes prázdna,“ vysvetľuje Daniel.

Andi uzatvára svoju púť slovami, že byť na vrchole týchto budov nebolo príjemné. Ľuďom v meste kradnú niekoľko vecí naraz, dokonca aj slnečné svetlo, keď hádžu stovky metrov dlhé tiene a zakrývajú ulice.

„Čo som sa naučila, je, aké obscénne dokážu byť sociálne rozdiely,“ dodáva.

Pozri aj:

Developeri chcú za vyše 18 miliárd zmeniť opustený pozemok na veľké mesto pre 66-tisíc ľudí