Foto: Profimedia

Helen Duncanová neváhala využívať túžbu ľudí spojiť sa aspoň na chvíľku so zosnulými blízkymi.

V smútku je človek neraz ochotný urobiť takmer čokoľvek, aby si ešte na chvíľku pripomenul blízkeho, o ktorého prišiel. Počas druhej svetovej vojny zomreli milióny ľudí a v nešťastí davov videla Helen Duncanová svoju príležitosť. Tvrdila, že komunikuje s dušami mŕtvych. Bola to jedna z posledných žien v Británii, ktorá sa postavila pred súd za čarodejníctvo.

V článku sa dozviete aj:

  • Kto bola Helen Duncanová
  • Prečo jej ľudia verili
  • Čo bola v skutočnosti ektoplazma, ktorú údajne zvracala
  • Prečo bola obvinená z čarodejníctva

Už v mladosti tvrdila, že má zvláštny dar

Helen Duncanová (pôvodným menom Victoria Helen MacFarlane) sa narodila v roku 1897. Podľa portálu BBC už v mladosti tvrdila, že má zvláštny dar a dokáže komunikovať s dušami zosnulých. Neraz rada strašila spolužiakov hysterickými výstupmi a proroctvami, z ktorých behal mráz po chrbte. Zvláštnosťou bolo najmä to, že podľa vlastných slov jej počas sedení, ktoré organizovala, vychádzala z úst ektoplazma. Mala to byť vláknitá biela substancia, ktorá mala pomôcť dušiam mŕtvych nadobudnúť viditeľnú podobu. Zároveň jej mala pomôcť s nimi komunikovať.

Človek by povedal, že z toho Helen vyrastie a od tvrdení, že komunikuje s mŕtvymi, upustí. Keď sa však vydala za výrobcu nábytku Henryho Duncana, ten ju v tom podporoval. Helen organizovala seansy po celej Veľkej Británii. Tvrdila, že duše mŕtvych prostredníctvom nej dokážu so živými nielen komunikovať, môžu sa svojich príbuzných dokonca aj dotýkať. Ľudia si jej dar ctili do takej miery, že dokonca stála na čele siete, ktorá zoskupovala spiritualistické spolky, ale aj domácnosti.

Foto: Profimedia

Ako píše portál The Vintage News, v časoch prvej a druhej svetovej vojny prišlo o svojich blízkych množstvo ľudí. Nejeden človek sa chytal aj poslednej slamky v nádeji, že sa bude môcť so zosnulým prostredníctvom média aspoň rozlúčiť. Helen a jej manžel tak organizovaním takýchto seáns zarábali nemalé peniaze. Samozrejme, jej „práca“ sa nezaobišla bez množstva kontroverzií.

Fotograf jej podvod odhalil

Jednej zo seáns sa zúčastnil fotograf Harvey Metcalfe. Podarilo sa mu urobiť aj niekoľko záberov za pomoci fotoaparátu s bleskom. To, čo bolo neskôr na fotografiách viditeľné, spôsobilo Helen nemalé problémy. Žena tvrdila, že má vedľa seba spirituálnu pomocníčku menom Peggy. Ako informuje portál JSTOR Daily, v tom čase bolo celkom bežné, že sa fotografom podarilo vedľa živej osoby na záberoch zachytiť aj „ducha“.

Foto: Profimedia

Harveyho fotky však ukázali, že postava vedľa Helen bola len figurína vyrobená z papierovej kaše, cez ktorú bola prehodená biela plachta. Ektoplazma, ktorú zase médium „zvracalo“, bol dlhý kus plátna obalený kúskami papiera a namočený do vaječných bielkov, ktorý mala Helen prichytený k tvári. Ako je možné, že si to ľudia nevšimli? Nuž, seansy sa odohrávali v zatemnených miestnostiach a okrem toho, ľudia neraz videli to, čo vidieť chceli. Aby sa vyhla nepríjemným otázkam, Helen tvrdila, že ektoplazma je nestabilná, rýchlo sa rozpadá a pri kontakte so svetlom okamžite zmizne.

Foto: Profimedia

Ektoplazmu vyšetrovalo viacero odborníkov, no boli sklamaní, keď našli len papier, vaječné bielka a prímes nejakých chemikálií. Výskumník Harry Price, ktorý sa o Helenine schopnosti zaujímal, ju požiadal, aby podstúpila vyšetrenie za pomoci röntgenu. Spočiatku súhlasila, keď však napokon nastal moment, kedy mala podstúpiť vyšetrenia, bola hysterická. Zaútočila na personál, napokon vybehla na ulicu, strhávala zo seba oblečenie, kričala ako zmyslov zbavená a pridŕžala sa zábradlia, akoby ju šli zodrať z kože.

Niektorí rýchlo prišli na to, že je to hysterická podvodníčka

Podľa The Vintage News prišli na miesto aj policajt, avšak nemohli nič urobiť. Až Helenin manžel ju napokon ako-tak upokojil a vlákal ju späť do budovy. Potom žena oznámila, že ju už môžu vyšetriť. Keď však Price chcel, aby mu Duncan ukázal, čo má vo vreckách, odmietol. Bol si preto istý, že Helen zahrala divadielko, aby mu mohla na ulici nenápadne dať textíliu, ktorú vydávala za ektoplazmu.

Foto: Profimedia

Price so znechutením skonštatoval, že je to plytvanie časom, peniazmi a energiou na obéznu hysterickú podvodníčku. V roku 1931 sa podľa BBC začali v novinách objavovať správy o tom, že je Helen podvodníčka. V roku 1933 bola odsúdená za to, že sa vydáva za médium a klame. Dostala na výber dve možnosti, buď si odsedí mesiac za mrežami, alebo zaplatí pokutu 10 libier. To však Helen neodradilo a druhú svetovú vojnu opäť využila vo svoj prospech.

Počas jednej zo seáns tvrdila, že sa vedľa nej objavil zosnulý námorník. Ten prezradil, že práve zahynul na potopenej lodi. V tom čase o tragédii nemal ešte nikto vedieť. Vláda totiž nechcela nahrávať nepriateľom do karát a zároveň nechcela podkopávať v ťažkých vojnových časoch morálku obyvateľstva. Helen sa teda stala nielen podvodníčkou, ale aj nebezpečným človekom, ktorý vedel o tajomstvách, o ktorých vedieť nemal, a už vôbec nie ich šíriť medzi ľuďmi.

Obvinili ju z čarodejníctva

Helen bola napokon za klamstvá a podvody potrestaná, v roku 1944 ju počas jednej zo seáns zatkli. Aj keď jej najväčším prešľapom bolo, že vyzrádzala vojnové tajomstvá, bola obvinená z čarodejníctva. Súd jej vymeral trest vo výške 9 mesiacov za mrežami. Podľa portálu The Independent bola Helen jednou z posledných žien v Británii potrestaných za čarodejníctvo.

Foto: Profimedia

Samozrejme, vzniklo množstvo špekulácií o tom, ako mohla Duncanová vedieť o potopenej lodi. Jedna z teórií hovorí, že preživší vojaci mali možnosť zavolať svojim príbuzným a dať im vedieť, že sú nažive. O potopení lode nemali nikomu hovoriť, ľudia však neraz udržia tajomstvá len ťažko. Tak sa k nim dostala aj Helen a využila ich vo svoj prospech. Kvôli svojmu konaniu si vyslúžila prezývku Hellish Nell (v preklade Pekelná Nell). So seansami neprestala ani po prepustení z väzenia, bola však už opatrnejšia.

Prekvapivo, v roku 2008 vznikla petícia, v rámci ktorej ľudia žiadali, aby bolo meno Helen Duncanovej posmrtne očistené. Podpísalo ju 200 ľudí, škótsky parlament však žiadosť rázne odmietol.