Teórie, ktoré hovoria o sfalšovaní prvého pristátia na Mesiaci, siahajú až do doby, kedy sa celý svet skutočne pozeral na legendárnu vetu Neila Armstronga. Súčasná klesajúca dôvera voči autoritám a vedcom len opätovne umocňuje konšpirácie o americkej misii a autori z IFLScience sa rozhodli, že ľuďom pripomenú fakty, ktoré hovoria, prečo bola posádka Apolla skutočne na Mesiaci.
Množstvo konšpiračných teórii od ľudí, ktorí sa tomu nerozumejú
O prvom pristátí na Mesiaci koluje už desaťročia množstvo konšpiračných teórií, ktoré síce vždy hovoria o niečom inom, no majú spoločný základ – klamstvo amerických elít. Niektoré teórie hovoria o televíznom štúdiu, iné spochybňujú tvar Mesiaca a veria, že je plochý, ďalšie zase tvrdia, že astronauti síce Zem opustili a pri Mesiaci boli, no nevstúpili na jeho povrch. Nech už berieme do úvahy akékoľvek konšpirácie, je potrebné sa na problematiku pozrieť zo širšej perspektívy.
V prvom rade sa musíme pozrieť na ľudský faktor. Kým viesť sprisahanie s počtom dvoch až troch ľudí je možné, zachovať tajomstvá pri tuctoch zainteresovaných by asi reálne nebolo. Ako sa píše v článku, misia Apollo bola jedna z najväčších, aké ľudstvo zažilo a odhaduje sa, že v jednom momente na nej pracovalo okolo 400 000 ľudí. Keď si odmyslíme pracovníkov, ktorí sa na projekte zúčastnili nepriamo, stále nám ostáva veľké množstvo pracovníkov (astronauti, potencionálni filmári, veliteľský modul a podobne).
Množstvo zainteresovaných vytvára prvý silný argument, že pristátie nebolo sfalšované. Len samotný tím Parkes tvorili dva tucty ľudí, ktorí monitorovali signály a zistili by, že neprichádzajú z Mesiaca. Nehovoriac o ďalších nádväzných tímoch.
Horniny a medzinárodná pozornosť
Ďalším silným argumentom sú privezené mesačné horniny. Misia Apollo na Zem priniesla okolo 380 kilogramov tejto horniny a dôležité je to, že o vzorku mohol požiadať každý geológ so sľubným projektom, čo sa v podstate aj dialo. Výskumy hornín priniesli výsledky, ktoré potvrzdujú vznik kameňov v podmienkach, aké nie sú porovnateľné so Zemou. Ak sme hovorili o podvode, museli by sa na ňom podieľat tisíce geológov po celom svete a zapojená by musela byť technológia, o akej sa vedcom pred 50 rokmi ani nesnívalo.
Významný aspekt je tiež medzinárodná pozornosť. Vesmírne preteky boli ostro sledované všetkými veľmocami a ak by sa objavil čo i len maličký dôvod schopný spochybniť pravosť misie, všetci by sa ho chytili. Sovietske rádioteleskopy sledovali každú misiu a nemali by tak problém potvrdiť, že prichádzajúci signál nepochádza z Mesiaca.
Posledným uvedeným veľkým dôkazom sú predmety – tri misie Apollo zanechali na mesačnom povrchu zrkadlá, od ktorých sa odvtedy odrazili lasery, aby zmerali vzdialenosť Zem-Mesiac s výnimočnou presnosťou. Robotické mesačné orbitery NASA odfotografovali objekty, ktoré zostali na každom mieste pristátia a v roku 2008 japonská sonda SELENE pozorovala výbuchový kráter, ktorý po sebe zanechalo Apollo 15.
Nahlásiť chybu v článku