Foto: Youtube/facebook.com (Slovenské dejiny / Slovak History)

Naše dejiny sú poprepletané mnohými historickými udalosťami, ktoré by sme si mali pripomínať.

Jedným z nich je aj masaker v Kremničke, mestskej časti Banskej Bystrice. Táto dedinka sa počas druhej svetovej vojny smutne preslávila krvavou udalosťou, ktorú dodnes označujeme ako jeden z najväčších vojnových zločinov na území Slovenska. 

Udalosti po SNP

Slovenské národné povstanie, ktoré začalo 29. augusta 1944, a ktoré predstavovalo odpor voči nacistickej nadvláde na území Slovenska, bolo vyhlásené práve v Banskej Bystrici. Avšak už po dvoch mesiacoch bojov bolo potlačené nemeckými jednotkami a 28. októbra 1944 bol deň, ktorý je uvádzaný ako jeho ukončenie. Pravdou však je, že partizáni pokračovali v bojoch až do oslobodenia krajiny.

Foto: archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily sústrediť zajatcov najmä vo väznici v Banskej Bystrici. Avšak čoskoro nastal problém. Vyše 2500 zajatcov nemali už kam umiestniť a toto číslo stále narastalo. Preto nastal ten najhorší možný scenár.

Rozkaz na likvidáciu

V súvislosti s kapacitným problémom, no aj s riešením židovskej otázky, vydal veliteľ nemeckých bezpečnostných orgánov v Banskej Bystrici SS-Obersturmführer Kurt Deffner, rozkaz na postupnú likvidáciu. Rozkaz nevydal sám, ale spoločne so zástupcom vlády Slovenského štátu v Banskej Bystrici dr. Jánom Ďurčanským a poverencom Hlinkovej gardy pre pohronskú župu Vojtechom Košovským.

Prípravy

Takáto udalosť sa nemohla zaobísť bez príprav. Ako miesto na likvidáciu sa určila obec Kremnička. Tá vyhovovala najmä preto, že sa tam nachádzali protitankové zákopy. Výkonom bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14, spoločne s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Tie tvorilo približne 150 Slovákov.

5. november 1944 – začiatok besnenia

Skoro ráno nacisti naložili do autobusov a nákladných áut desiatky ľudí z väznice a previezli ich k protitankovým zákopom v Kremničke. Miestnym obyvateľom bol udelený zákaz vychádzania z domov. Nacisti rozdelili ľudí do menších skupiniek, okradli ich o osobný majetok a pri zákopoch ich zastrelili ranou priamo do tyla.

Slovenskí príslušníci Hlinkovej gardy mali iba zaisťovať okolie, no napokon sa aj sami podieľali na vraždení. V ten deň bolo celkovo zavraždených 108 ľudí a to nielen mužov, ale aj žien a detí.

Ďalšie masové popravy

Iba o dva týždne neskôr, presnejšie o 15 dní, 20. novembra sa scenár z 5. novembra opakoval. Rovnako tak aj 12. decembra, kedy nastalo najväčšie masové vraždenie v Kremničke. V ten deň tu svoju smrť našlo až 300 ľudí. Ďalšie likvidácie sa odohrali hneď o týždeň, 19. decembra a potom 5. januára (spolu 201 obetí).

Besnenie nacistov by pokračovalo v Kremničke aj naďalej, no problém predstavovali už plné zákopy mŕtvych tiel. Preto sa popravy presunuli do vápenky v Nemeckej, do obce v okrese Brezno. K ďalším popravám, aj keď už v menšom rozsahu, však v Kremničke dochádzalo aj potom.

Snaha o utajenie

Masové vraždenie samozrejme nacisti nechceli dávať veľmi do pozornosti. Preto aj v záznamoch o väzňoch, ktorí išli na popravu, iba uvádzali poznámku o ich prepustení z väznice. Avšak miestni obyvatelia v Kremničke dobre vedeli, čo sa na území ich obce deje. Preto hneď po vojne sa začalo s odkrývaním zákopov a odhaľovaním masových hrobov.

Desivé odhalenia

Počas exhumácie sa našlo 747 obetí z toho 211 žien a 58 detí vo veku do 14 rokov. Najmladšou obeťou bol iba 6 týždňový chlapček. Detské obete zvyčajne neumierali kvôli zastreleniu ale kvôli uduseniu. Predpokladá sa, že nacisti deti dusili priamo, a potom ich hodili do masového hrobu, alebo sa deti udusili pod telami ostatných obetí. Niektoré z obetí vykazovali aj známky mučenia.

Najväčšiu časť obetí tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ale aj veľa Rómov. Ďalšie obete boli povstaleckí vojaci či partizáni, ale aj civilisti, ktorí boli podozrievaní z účasti na povstaní.

Potrestanie zločincov

Keďže sa nacisti snažili masaker utajovať, výrazne to sťažilo odhaľovanie aj vinníkov, ktorí sa priamo podieľali na vraždení. Až v roku 1958 bolo obvinených 11 členov Hlinkovej gardy, ktorí dostali tresty odňatia slobody od 13 do 25 rokov. Zástupca veliteľa bol odsúdený na trest smrti. Veliteľ Jozef Nemsila utiekol 5 rokov po vojne do Kanady, kde zomrel v roku 1997 bez toho, aby si svoj trest odpykal.

Pocta obetiam

Na mieste masového hrobu v Kremničke bol už v roku 1949 postavený pamätník obetiam fašizmu od architekta Dušana Jurkoviča. V roku 1963 pamätník vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1995 bol k nemu pripojený pamätník zavraždeným židovským obyvateľom. Má tvar židovského svietnika Menora.

Foto: Marian Sabo [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

wikipedia
Príbehy
0
Komentovať (0)