Bola vôbec prvou ženou, ktorú popravili na elektrickom kresle. Rozsudok v jej prípade tvoril akýsi míľnik k rovnosti pohlaví. „Rovnaké volebné právo postavilo ženy do novej pozície. Ak sú si pred zákonom rovné s mužmi, musia dostať rovnaké tresty ako muži za prehrešky,“ uviedol v tom čase vo svojom editoriáli New York Times.
V článku sa dozviete aj:
- ako naplánovali s milencom vraždu;
- čo polícii na prípade nesedelo;
- ako vznikla fotografia z jej popravy;
- ako jej príbeh inšpiroval kinematografiu.
Za vraždou stála nevera
Narodila sa v roku 1895 v New Yorku, v dospelosti sa vydala a bola ženou v domácnosti. Keďže sa v manželstve celkom nudila, túžila po dávke istého vzrušenia, začala flirtovať s obchodníkom s korzetmi, Henrym Juddym Grayom. Obaja chceli spoločnú budúcnosť a uvedomovali si, že na spoločné začiatky nemajú ani jeden dostatok peňazí.
Ruth preto presvedčila manžela Alberta, aby uzavrel veľmi výhodnú životnú poistku na dvojité odškodnenie za takmer 100-tisíc dolárov v prípade jeho náhodnej smrti. Albert však vtedy ešte netušil, že si podpísal rovno rozsudok smrti.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa svojho manžela pokúsila zabiť až sedemkrát. Skúšala ho otráviť plynom, nasypala mu jed do whisky alebo mu do nápoja primiešala tabletky na spanie. Keďže jej to nevychádzalo, požiadala o pomoc s vraždou svojho milenca. Obaja začali plánovať hrôzostrašný čin spoločne, najmä vďaka mastnému dedičstvu. Zo začiatku zvažovali rôzne varianty, rozhodli sa pre ten najbrutálnejší.
Všetko zvalila na zlodeja
Odporný čin vykonali 20. marca v roku 1927. Alberta ubili závažím, zapchali mu nos handrami nasiaknutými chloroformom, následne ho zaškrtili šnúrou a zinscenovali jeho smrť ako súčasť vlámania. Henry zviazal Ruth ruky aj nohy, aby to vyzeralo, že ich prepadli zlodeji, ktorí Alberta zavraždili. Takto ju našla na zemi ležať aj jej deväťročná dcéra Lorraine.
Polícia objavila v posteli mŕtveho Alberta Snydera, hlavu mal rozbitú a okolo krku šnúru, v dome zostal totálny neporiadok. Jeho manželka polícia tvrdila, že im zmizli šperky. Vyšetrovateľom pripadalo čudné, že Albert pokojne spal, kým za dverami jeho spálne niekto zviazal jeho ženu. Nič nepočula ani ich deväťročná dcéra Lorraine, ktorej izba sa nachádzala priamo oproti spálni rodičov.
Detektívi na mieste poznamenali, že lupič po sebe zanechal len málo dôkazov. Navyše, Ruthino správanie bolo v rozpore s jej príbehom o tom, ako sa terorizovaná manželka stala svedkom vraždy svojho manžela. Tá totiž tvrdila, že ju prepadol „vysoký muž s tmavými fúzmi a bil ju päť hodín“.
Na celej tejto výpovedi bolo hneď niekoľko nejasností. Zápästia a členky mala zviazané tak voľne, že na nich neboli žiadne stopy. Dvere ani okná neboli násilne vylomené. Nepomohla tomu ani dokonale ustlaná posteľ Ruth. Detektívi sa ju rozhodli prehľadať a na počudovanie našli pod matracom ukradnuté šperky.
Zlom nastal vo chvíli, keď polícia našla papierik s iniciálmi J.G., ktorý ich priviedol k Juddymu Grayovi, uvádza portál CVLT Nation. Hoci sa Ruth najskôr snažila políciu obalamutiť príbehom o vlámaní, jej milenec sa zľakol a priznal sa k zločinu. Ruth, ktorá cítila zradu, obvinila Graya a povedala, že plán s vraždou bol jeho nápad a chcela tak vinu hodiť na neho. Napriek tomu ich polícia oboch obvinila a boli odsúdení na smrť.
Bezcitná a chladná
Juddy Gray a Ruth Snyder sa objavili na titulkách niekoľkých novín. Nakoniec ich obžalovali ako spolupáchateľov. Sudca sa vyjadril, že Ruth Snyder „zariadila spoločný plán a spoločne sa podieľala na skutočnom zabití“.
The Mirror si dokonca najal známeho frenológa – človeka, čo študuje tvar lebky a vidí súvislosti medzi tvarom lebky a psychickými vlastnosťami osoby – aby študoval fotografie Ruth Snyder. „Jej ústa boli „studené, tvrdé a nesympatické ako prasklina v sušenom citróne,“ usúdil po preštudovaní fotografií. Niektorí novinári dokonca tvrdili, že Ruth nemá srdce.
Tom Howard, mladý reportér z Chicaga Tribune, dostal za úlohu napísať článok o poprave Ruth Snyderovej, z ktorej sa razom stala mediálna hviezda. A tak sa novinár vybral do väznice Sing Sing v štáte New York a zdokumentoval celú popravu. Samozrejme, pravidlá nepovoľovali žiadne kamery vo väznici či akýchkoľvek reportérov.
Ako to teda dokázal? Howard bol totiž veľmi vynaliezavý – k nohe si pripevnil malý, podomácky vyrobený fotoaparát, ktorý mal len osem centimetrov na šírku a päť centimetrov na výšku. Ten po potiahnutí drôtu urobil fotografiu.
Fotografia, ktorá obletela celý svet
Tom takýto prístroj prepašoval do miestnosti, kde mali Ruth popraviť. Sadol si do časti vyhradenej pre hostí. Zaklamal, že je spisovateľ, ktorí v tom čase mali možnosť sedieť v hosťovskej miestnosti. Vďaka tomu sledoval celú popravu známej vrahyne od začiatku do konca.
Ruth sedela pripútaná v elektrickom kresle, na hlave mala kapucňu. Počas tohto utrpenia ju Tom tajne odfotil, pričom sa fotografia stala zo dňa na deň slávnou.
Zdobila titulky rôznych novín po celej krajine, od Chicago Tribune, kde pracoval autor fotografie, až po New York Daily News. Išlo pravdepodobne o jednu z najslávnejších bulvárnych fotiek všetkých čias. Vyobrazuje Ruth Snyder, vrahyňu a skľúčenú milenku, v podivnom priestore medzi životom a smrťou.
Po poprave bola pochovaná na cintoríne Woodlawn v Bronxe v New Yorku. Na tomto mieste posledného odpočinku sú pochované osobnosti ako Duke Ellington, Miles Davis, Joseph Pulitzer, Herman Melville či Nellie Bly. Na náhrobnom kameni má napísané len „May R.“ a dátum smrti.
Prípad Ruth Snyder zaujal aj literatúru čifilmový priemysel. Spisovateľ James M. Cain napísal na základe tohto príbehu dva romány: Poštár zvoní vždy dvakrát a Poistka smrti, pričom prvý z nich bol aj sfilmovaný. V broadwayskom divadle dokonca stvárnili hru, ktorú napísala reportérka a pozorovateľka procesu Sophie Treadwell.
Nahlásiť chybu v článku