Koronavírus zasiahol aj turistický priemysel. Kým ešte pred niekoľkými týždňami bolo samozrejmé kúpiť si letenku a vyraziť na druhý koniec sveta, tak pandémia uzatvorila hranice a naša generácia čelí situácii, akú ešte nezažila. Cestovné kancelárie a letecké spoločnosti, ktoré tu boli neustále pre nás, zažívajú obrovský tlak. Situáciu ohľadom budúcnosti cestovania nám priblížil mladý cestovateľ, ktorý sa po skončení strednej školy vydal na cestu okolo sveta a pracuje pre obľúbený cestovateľský portál Letenky za babku. 

Inšpiratívny mladý Slovák Lukáš Chovan dokázal, že plniť si svoje cestovateľské sny môže naozaj ktokoľvek. Od svojich 15 rokov na sebe tvrdo pracoval, aby sa mu to podarilo a na svoje výlety si zarábal sám, a to aj niekoľkými brigádami súčasne. Dnes má na Instagrame vybudovanú obdivuhodnú komunitu, za ktorú vďačí svojím tipom na letenky a odovzdávaniu vlastných skúseností z cestovania z krajín z celého sveta.

Uvedomuje si však, že teraz treba vydržať doma, aby sme mohli čím skôr opäť cestovať. „Ja som už viac ako mesiac na Slovensku a nevidel som okrem rodiny takmer žiadnych kamarátov, na ktorých som sa po tých 9 mesiacoch v Ázii tak veľmi tešil. Jednoducho, musíme si tieto týždne trocha ukrojiť z našich priorít a požiadaviek a byť viac s ľuďmi, s ktorými zdieľame rovnakú domácnosť, iba tak môžeme zastaviť šírenie tohto vírusu, a tak sa skôr dostať späť do bežného života.“

Ako vnímaš situáciu z pohľadu cestovateľa?

Nikdy v živote som si nevedel v praxi predstaviť, akú situáciu mali naši rodičia a starí rodičia pred rokom 1989, keď sloboda cestovania nebola bežná tak ako dnes. Rovnako som si nevedel predstaviť situáciu, že zrazu budú zatvorené hranice, letecké spoločnosti nebudú môcť prevádzkovať svoje lety, budú zatvorené takmer všetky hotely, jednoducho cestovný ruch bude na bode mrazu. A presne to sa teraz stalo.

Celá pandémia vypukla v Ázii ešte v tom čase, kedy som tam bol. Za to obdobie som bol v Kuala Lumpur, precestoval celý Vietnam z juhu na sever ako aj veľkú časť Filipín. V tom čase situácia nebola tak vážna a týkala sa najmä Číny. Zažívam túto situáciu prvýkrát, zažívam ju tak postupne, keďže som v tom čase bol v Ázii a vnímal to všetko aj z iného pohľadu ako len z médií. Je to nová skúsenosť a zároveň obrovská lekcia, aby sme si uvedomili, akú hodnotu má zdravie, sloboda a cestovanie.

Musel si zrušiť plánované výlety?

Posledný mesiac som si dal na Filipínach naozaj aktívny. Každý deň som mal všelijaké výlety, precestoval som viacero ostrovov a spať som chodil poriadne vyčerpaný po všetkých tých zážitkoch, ktoré som postupne do seba vstrebával. Zrazu však prišla po prílete na Slovensko karanténa a ja som sa ocitol v úplne inom stave ako doteraz. Každodenné výlety vystriedalo zopár krokov z izby do izby, ázijský streetfood sa zmenil na super domácu stravu a stretnutia s kamarátmi som zažehnal pozeraním Netflixu a všelijakých dokumentov, vďaka ktorým sa môžem učiť španielčinu alebo dozvedieť sa niečo viac o rôznych kultúrach, Islamskom štáte alebo celkovo o cestovaní a histórii. Lebo práve o tom je cestovanie.

Mám teda viac času na nové informácie, na zbieranie novej cestovateľskej inšpirácie a na všetko to, čo som zanedbával posledné mesiace. V polovici apríla som mal letieť do tureckej Cappadocie a splniť si sen, a to let balónom, no a na prelome apríla a mája som mal ísť opäť do Portugalska a ešte viac spoznať Lisabon, Porto a prekrásne Azorské ostrovy. Samozrejme, musel som to zrušiť, avšak neľutujem to.

Posledné roky som si splnil veľmi veľa snov, nečakal som na vhodnú letenku alebo príležitosť, proste som šiel. Veľa ľudí ale čakalo na nejakú vhodnú chvíľu, prípadne na nejakého parťáka a teraz ľutujú, že nakoniec nikde neboli.

Ja osobne som mal v pláne byť na Slovensku mesiac a od polovice apríla opäť naplno cestovať po Európe a cez leto ísť na nejaké väčšie a netradičné výlety – Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Libanon, Kuwajt… Sám som zvedavý, ako sa to celé vyvinie a ktoré krajiny tento rok ešte spoznám.

Aké bude mať podľa teba táto situácia následky pre cestovné kancelárie alebo letecké spoločnosti?

Čo sa týka cestovných kancelárií, niektoré to už pred samotnou koronakrízou mali celkom nahnuté a bolo iba otázkou času, kedy skrachujú. V cestovkách rozhoduje mnoho faktorov. Koľko charterových letov a izieb v hoteloch dopredu objednali, či mali nejakú finančnú rezervu, či im pomôže vláda, či sa bude dať cestovať počas hlavnej letnej sezóny, ale aj to, koľko ľudí požiada o storno a vrátenie peňazí miesto nejakého voucheru na dovolenku o rok.

U leteckých spoločností je to podobne. Existujú štátne spoločnosti a súkromné. Štátne budú mať výhodu v podpore jednotlivých vlád, čo môže značne uškodiť práve tým menším súkromným. Možno sa postupne letecké spoločnosti zredukujú, tj. buď nejaké skrachujú alebo sa budú spájať. Všetko však záleží od toho, kedy sa bude dať opäť lietať a v akej strate budú. Kľúčové podľa mňa bude leto.

Prázdniny, ľudia pol roka v strese a bez dovoleniek, takže keby bola možnosť ísť niekde k moru a využiť nejaký last minute, resp. lacnejšiu letenku, nakoplo by to trocha cestovný ruch. V tomto prípade však obrovskú úlohu zohrávajú samotné krajiny a ich nariadenia. Môže sa stať, že cestovať sa bude dať, ale Slovensko bude mať stále v platnosti povinnú dvojtýždňovú karanténu, a v takom prípade by si mohlo dovolenku dovoliť len minimum ľudí.

Mnoho leteckých spoločností možno začne meniť nejakú svoju storno politiku, prípadne vo väčšom kurze budú poplatky za poistenie. Pri tak rozvinutom cestovnom ruchu aký máme teraz, určite prídu časom nejaké opatrenia, aby sa to pri prípadnej ďalšej podobnej situácii zvládalo lepšie.

Čo by si poradil ľuďom, ktorí sa snažia zrušiť dovolenky alebo získať peniaze za letenky späť. Je reálne vrátiť tieto náklady všetkým zákazníkom?

V prvom rade ľuďom odporúčam byť trpezlivý. Ja sám čakám na vrátenie peňazí zo všetkých zakúpených leteniek už viac ako mesiac, ale úplne chápem celú situáciu a je mi jasné, že všetky zákaznícke centrá robia maximum, aby vyhoveli zákazníkom, avšak pri 200 000 letoch denne si viete predstaviť, aké obrovské množstvo ľudí sa dožaduje rovnakých práv ako vy.

Amerika alebo aj Európska únia nariadili leteckým spoločnostiam, aby vrátili ľuďom späť peniaze, nie iba vouchre alebo kredity na ďalší let. V tejto situácii, pochopiteľne, ľudia chcú radšej späť svoje peniaze, no pri veľkých štátnych spoločnostiach by som sa ja osobne nebránil využiť aj ich ponuku na nejaký voucher. Vrátenie peňazí pre všetkých reálne v tejto situácii podľa mňa nie je, nakoľko ten počet cestujúcich je obrovský a také množstvo peňazí proste tie letecké spoločnosti aktuálne nemajú. Ale ako som vyššie spomínal, naozaj ľudia musia počítať s tým, že tie peniaze neprídu za týždeň, ale možno za mesiac alebo dokonca až o dva či tri mesiace.

Dôležité však je, aby o vás letecká spoločnosť vedela. Aby vám dala vedieť, že je let zrušený, že si môžete požiadať o vrátenie peňazí, že vám príde potom mailom potvrdenie, že registrujú vašu žiadosť. Naozaj veľmi dobre to aktuálne zvláda Ryanair – Laudamotion, aspoň teda podľa mojej skúsenosti so zrušenými 4 letmi s nimi. Aj keď ešte nemám od nich peniaze späť, ale sami od seba mi pošlú informáciu, že je let zrušený, v maili mám link na žiadosť o vrátenie peňazí, spätne mi príde potvrdenie a informácia, že majú toho teraz veľa, ale že registrujú moju žiadosť a budú sa jej venovať hneď ako to bude možné.

Myslíš, že by sa tomu dalo predísť a pomôcť im v tejto situácii, aby sme po víruse mohli tieto služby opäť naplno využívať?

Pre letecké spoločnosti je poskytnúť nejaký voucher tým najlepším riešením. Práve takéto riešenie by som skôr odporúčal ľuďom, ktorí kvôli vírusu neprišli o značnú časť svojej výplaty, a tak im tie peniaze nebudú až tak veľmi chýbať. Naopak, uvedomujem si aj, že práve veľa ľudí teraz nemôže plnohodnotne pracovať, a tak sa im tie peniaze v týchto horších časoch zídu, takže je pochopiteľné, že ľudia chcú mať radšej istotu, a teda vrátanie peňazí uprednostňujú pred vouchrami.

Ak by mali všetky letecké spoločnosti naraz vyplatiť všetkým peniaze a nemali by nejaké podpory od štátov, veľa spoločností by jednoducho skrachovalo.

Okrem iného, pripísanie kreditu na váš profil je časovo oveľa jednoduchšie ako čakať na samotné peniaze, vďaka tomu podporíte aj samotnú leteckú spoločnosť, ktorá sa tak nemusí báť o prežitie.

Ako vidíš budúcnosť cestovania po koronavíruse? Myslíš, že môžu vzrásť predsudky alebo strach ľudí ohľadom cestovania?

Už teraz môžem povedať, že cestovanie po koronavíruse nebude nikdy ako predtým, zmení sa. Tak, ako sa zmenilo po páde dvojičiek, tak sa zmení aj teraz. Myslím si, že na letiskách nás čakajú zmeny v podobe väčšej zdravotnej kontroly. Nebol by som prekvapený, keby meranie teploty bolo bežnou súčasťou všetkých letísk. Rovnako tak aj nejaký špeciálny zdravotný preukaz o tom, že sme očkovaní, resp. potvrdenie o negatívnom teste alebo o tom, že máme v tele protilátky. Rúško sa možno stane povinnou výbavou na všetkých letiskách a v lietadlách a možno si ho ľudia obľúbia aj v bežnom živote, keď budú medzi väčšou skupinou ľudí, napríklad na nejakých veľkých námestiach, múzeách. Čo sa týka samotných lietadiel, reálne je aj to, že stredné sedadlá budú voľné, a tak sa bude sedieť pri okne a v uličke, aby bola dodržaná minimálna vzdialenosť medzi ľuďmi.

Cestovanie je fenoménom dnešnej doby a ľudia veľmi rýchlo zabúdajú na negatívne veci. Ak táto situácia bude trvať aj celé leto, možno až vtedy sa zmení aj myslenie ľudí k cestovaniu, budú si ho viac vážiť a budú si opatrnejšie vyberať destinácie, do ktorých pôjdu. Nielen na základe aktuálnej situácie, ale aj na základe všetkých opatrení, ktoré jednotlivé vlády urobili pre boj s koronavírusom. Podobný príklad sme mohli vidieť aj v Paríži, keď tam boli teroristické útoky a o pár mesiacov si na to spomenulo už len málo ľudí a Paríž bol opäť plný turistov. Rovnako to vidím aj teraz. Ak sa začne cestovať od leta, ľudia postupne zabudnú na všetky tie ťažkosti a opäť budú vo veľkom cestovať. To chcenie je proste obrovské. Každý z nás má predsa už dosť pobytu doma a potrebuje si ísť oddýchnuť k moru, spoznať nejaké nové mesto, krajinu…

Ak nebudeme dodržiavať pravidlá a budeme neustále ohrozovať tie najrizikovejšie skupiny, hranice ostanú zatvorené ešte nejaký ten mesiac. Ak sa však budeme správať zodpovedne, leto by sme mohli stráviť aj v susedných krajinách alebo v pokoji na Slovensku.

Momentálne je cestovný ruch v kritickom období a ak sa nezačne cestovať počas hlavnej sezóny, tj. počas leta, veľmi veľa cestoviek, hotelov, leteckých spoločností a tak ďalej skrachuje, resp. bude mať existenčné problémy. Bude veľmi záležať na tom, ako krajiny pomôžu cestovnému ruchu, netýka sa to len štátnych leteckých spoločností. Myslím si však, že najprv bude rásť vnútroštátny cestovný ruch, resp. v okolitých krajinách. Pravdepodobne sa nezačne cestovať počas leta všade po Európe, ale najmä do susedných krajín. Všetko však záleží na nás, na našej disciplíne.

Môže mať koronavírus dopad na cenu leteniek?

Podľa posledného prieskumu LuggageHero viac ako 75 % Európanov chce po tejto koronakríze cestovať, to znamená, že dopyt bude opäť vysoký. Ja sám budem medzi prvými, ktorí niekde do zahraničia pôjdu, hneď ako to bude možné. Čo sa týka cien, tak odhadujem, že prvé mesiace budú v znamení opäť veľkých akcií a lacných leteniek, najmä kvôli tomu, aby sa ten cestovný ruch rozhýbal a aby sa ľudia nebáli cestovať. Letecké spoločnosti budú chcieť naplniť aspoň čiastočne svoje kapacity lietadiel.

Avšak po tých prvých mesiacoch príde podľa mňa k zdraženiu leteniek, resp. obmedzenému počtu takých extrémne lacných leteniek, aké sme tu mali doteraz. Myslím si, že tak by to aj malo byť. Letenky sa stali až veľmi dostupné pre všetkých, čo nie je veľmi prospešné pre našu planétu, ako aj pre myslenie v našej spoločnosti. Z ceny leteniek sme si urobili doslova naháňačku za tým, kto vychytal akú akciu a ceny 5, 10 či 20 eur sa stali bežné a nie výnimočné.

Takáto cena leteniek nedáva príležitosť spoznať nejaké mesto alebo krajinu viac ľuďom, pretože cena leteniek je na chvoste celého tohto cestovateľského reťazca. To znamená, že aj keď si kúpime letenky za 10 €, stále na tom výlete alebo dovolenke minieme ďaleko viac, pretože ceny ubytovania, stravovania, atrakcií sú násobné vyššie ako cena leteniek. Samozrejme, reč je o normálnom cestovaní, nie o dobrodružnejšom, počas ktorého bývate v stane, varíte si alebo ste ubytovaní cez Couchsurfing u miestnych zadarmo…

Opäť sa cena leteniek bude odvíjať aj od podpory štátov. Niektoré to budú mať jednoduchšie, lebo im pomôže štát a celú krízu budú zvládať oveľa lepšie. Niektoré však niekoľkomesačné zastavenie flotily natoľko obmedzí, že budú musieť pristúpiť k zdraženiu cien, aby aspoň čiastočne vyrovnali tieto straty. Zdražovanie však vidím skôr ako dlhodobejšiu perspektívu, nakoľko letecké spoločnosti si nemôžu ihneď na začiatku obnovenia prevádzky dovoliť rapídne zvýšiť ceny, pretože kombinácia strachu z cestovania a drahých leteniek by ich pripravila rovno do bankrotu.

Ja osobne by som bol rád, keby ceny ostali nízke, ale zároveň rozumne nízke. Aby sa nelietalo pravidelne za 10-20 eur, ale aby sa tá cena lacných leteniek po Európe ustálila aspoň na tých 30-50 eur a aby sa výnimočne robili akcie za 10-20 eur. Samozrejme, v závislosti od vzdialenosti. Povedzme si úprimne, pred 4-5 rokmi sme počas hlavnej sezóny leteli na Malorku bežne za 250 eur, teraz je mnohým veľa zaplatiť tých 50 eur a ešte si neodpustia komentár, že počkajú na akciu, kedy budú letenky tak za 20 eur spiatočne. A verte, že takých ľudí je veľa.

Bol by som teda rád, keby sme si začali viac vážiť možnosť cestovania lietadlom, samotné cestovanie a aby sme sa neustále neporovnávali a nezvyšovali si svoje egá na tom, kto bol kde lacnejšie a kto kúpil akú lacnú letenku. O tom predsa cestovanie primárne nie je.

Zrazu sme sa stali tak rozmaznaní lacnými letenkami, že už nie sme pomaly ani ochotní zaplatiť vyššiu sumu. S príchodom viacerých leteckých spoločností, napríklad na viedenské letisko, sa strhla cenová vojna o pasažiera, ktorá zapríčinila aj extrémne nízke ceny do pobaltských a škandinávskych štátov. Nedávno sme tu nemali toľko liniek do Helsínk, Štokholmu, Osla, Rigy, Vilniusu či Tallinnu. Je super, že tu tieto priame spojenia sú, no nezabúdajme na to, že donedávna sa do mnohých z týchto miest dali kúpiť letenky za cca 70-150 eur, a teraz opäť takmer bežne vidíme letenky za 10-30 eur. Mnohí si ani len neuvedomujú, že cena samotnej letenky je tá najmenšia časť z celkovej ceny a takéto lacné letenky jednoducho nedokážu pokryť náklady na samotný let, vrátane personálu.

Môže sa stať, že niektoré štáty budú mať definované pravidlá lietania po korone, a to napríklad aj s tými prázdnymi prostrednými sedadlami. Toto opatrenie doteraz bolo iba ako nápad niektorých leteckých spoločností, ale chytilo sa toho Írsko a môže sa stať, že tento nápad prevezmú viaceré krajiny, ktoré si budú na tom zakladať minimálne prvé mesiace.

Kým niektoré spoločnosti s tým súhlasia, pre iné to môže znamenať veľký problém, ktorý sa môže odraziť aj na cene leteniek. Zatiaľ najväčší problém s tým má Ryanair, ktorý by tak musel mať obsadenosť svojich letov len na 66%. Šéf Ryanairu nazval tieto opatrenia ako idiotské a pohrozil aj tým, že kým takéto pravidlá budú, tak dovtedy Ryanair vôbec nebude lietať. Môže sa teda stať, že ak takéto pravidlá bude mať viacero krajín, Ryanair pokojne môže ísť do bankrotu, prípadne tá cena leteniek môže na základe týchto opatrení zdražieť aj o 50%. Môže sa aj stať, že Ryanair bude lietať s prázdnymi prostrednými sedadlami, ale jednotlivé krajiny zaplatia za tieto prázdne miesta, a tak sa cena leteniek nebude musieť zvyšovať až o polovicu.

Posledný rok si strávil svojimi cestami v Ázii a stretol si sa s koronavírusom v týchto krajinách skôr ako my. Ako sa s ním vyrovnávali?

Predovšetkým by som vyzdvihol ich nadhľad a rýchlosť. Keď sa vírus pomaličky začal blížiť k Európe, na Slovensku sme vykupovali obchody s trvanlivými potravinami a v spoločnosti vládol obrovský chaos. V tej Ázii mi to pripadalo už ako celkom bežné, že nejaký vírus tam je, že rúška sa nosia, že si ľudia dávajú pozor na to, s kým sa stretávajú… Bolo to vidieť aj na rýchlom uzatváraní hraníc (napríklad Vietnam s Čínou), na dezinfikovaní ulíc, na pripravenosť obchodov, ktoré mali dostatočné zásoby hygienických pomôcok.

Samozrejme, toto iba porovnávam situáciu. Na Slovensku, ako aj v Európe, nie sme zvyknutí na takéto epidémie, nie sme zvyknutí nosiť rúška a už vôbec nie byť tak dlho obmedzení na slobode. V tej Ázii sú na to viac pripravení nielen materiálne, ale aj ľudsky. Ľudia si viac uvedomujú to, ako majú dodržiavať nariadenia štátu.

Začneme si možnosti, ktoré v dnešnej dobe máme, viac vážiť a uvedomíme si, že to nie je vôbec samozrejmosť?

Veľmi dúfam, že áno! Úprimne, ešte ďaleko pred týmto vírusom som si zvykol počas výletov vo viacerých mestách len-tak sadnúť a poďakovať sa za všetko čo mám. Narodil som sa do takej doby, kedy máme doslova všetko. Máme však obrovský dar v podobe cestovania a možnosti cestovať. To, čo žiadna iná doba pred nami nemala.

Veľmi veľa vecí v našom živote nemôžeme brať ako samozrejmosť, a to som si uvedomil práve vďaka cestovaniu. Veľká časť svetovej populácie žije v chudobe, nemá elektrinu, teplú ako aj pitnú vodu, internet a mnoho ďalších vecí, ktoré dnes považujeme za bežnú súčasť našich životov. Mnoho ľudí nemá podmienky na adekvátne vzdelanie alebo vyrastajú v krajinách, v ktorých sa často vyskytujú prírodné katastrofy a vojny. Aj za takéto veci môžeme byť veľmi vďační, lebo milióny ľudí vo svete také šťastie ako my nemajú.

Rovnako by sme mali myslieť aj na budúcnosť. Nielen našu, ale aj našej planéty.

Nebolo by teda na škodu, keby sme počas tejto karantény doma trocha spomalili a uvedomili si, čo všetko máme a za čo môžeme byť veľmi vďační. Možno viac by sme sa mali sústrediť na dlhodobejšie priority a nie iba na tie krátkodobé. Mám na mysli napríklad kúpu nového oblečenia, elektroniky… Či naozaj potrebujeme týmto všetkým zaťažovať našu planétu tak často.

Pozri aj:

Moja generácia má obrovský dar. Lukáš sa po maturite rozhodol precestovať svet a ukáže vám,…