Útoky na novinárov sa v posledných rokoch stali akousi bežnou a prehliadanou súčasťou verejnej diskusie. Politikmi označovaní ako „presstitútky“, ľuďmi na sociálnych sieťach ako vlastizradcovia a k tomu ešte pravidelné, niekoľkobodové statusy od Ľuboša Blahu či vyhlásenia Erika Kaliňáka o tom, že dá novinárov preveriť Slovenskej informačnej službe.
Stane sa, že sa k politikom a spoločnosti zastúpenej na sociálnych sieťach pridá aj verejne známa osobnosť. Napríklad, raper s obrovským dosahom Patrik Rytmus Vrbovský.
Od toho novinár z portálu Aktuality.sk žiadal vyjadrenie k tomu, čo robil na úrade vlády pred druhým kolom prezidentských volieb a či to má niečo spoločné s jeho podporou Petra Pellegriniho. Rytmus novinárovi odpovedal prostredníctvom svojho instagramového účtu a zároveň pred viac ako 750-tisíc ľuďmi zverejnil jeho telefónne číslo.
Ospravedlnil sa, ale…
Rytmus sa na Instagrame ospravedlnil a svoje konanie vysvetlil. Všetko to však má dohru.
„Priatelia, priznávam, že číslo toho novinára som zverejniť nemal. Akceptujem, že si robí svoju robotu,“ napísal Vrbovský a dodal jedno veľké „ALE“. Vysvetlil, že tak reagoval na základe svojich skúseností s novinármi, ktorí sú podľa neho jednostranní a z 90 percent vždy ohýbajú jeho pravdu, vytrhávajú jeho slová z kontextu, alebo z neho robia nepriateľa.
Dodal tiež, že ak niekto naruší jeho súkromie s tým, že naňho niečo „vyňúral“, koná v záchvate emócií. Zverejnenie novinárovho čísla označil ako konanie za čiarou. Telefónne číslo na jeho účte však naďalej zostalo.
Pod Rytmusov post, v ktorom vysvetľuje, čo robil na úrade vlády, napísala komentár redaktorka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá len pred pár týždňami oznámila, že si od politického diania potrebuje dať prestávku. Ako sama priznala, sú za tým početné vyhrážky a urážky, zasahovanie do súkromia a dokonca aj napadnutie.
Ako uviedla, napísala slušný komentár, na ktorý jej Rytmus odpísal: „Súhlasím s vami, to zverejnenie čísla ma úprimne mrzí.“ Kovačič Hanzelová ďalej na svoj Instagram napísala, že si chvíľu písali aj v súkromných správach a viedli slušný dialóg. Napriek tomu sa na ňu opäť vyliala kopa nenávisti.
Zverejnila len niekoľko komentárov, z ktorých všetky boli vulgárne a útočné – ako voči jej osobe, tak aj voči novinárom. „Ty p**a novinárska ako každý jeden novinár, veď vy nemáte chrbtovú kosť. Asi začať treba protesty na zrušenie novinárov…“ píše jedna žena.
Ďalší z komentárov je rovnako ladený. Jeho autor uvádza, že Zuzana by ukázala gráciu, ak by držala „svoje odpo*né, špin*vé progresívne ústa“ a označil ju za „novinársku pros*itútku, ktorá za peniaze píše proti svojmu vlastnému národu“.
Kovačič Hanzelová sa ku komentárom postavila ako vždy. Bez toho, aby ľutovala samu seba, odkázala ľuďom, že nie je v poriadku žiť v takej atmosfére, aká sa vytvorila na Slovensku. „My sme sa s pánom Vrbovským rozprávali slušne, aj sme našli nejaký prienik. Ale tiež treba povedať aj to, že keď burcujete ľudí a svojich fanúšikov, môže to dopadnúť aj takto,“ napísala a dodala, že sa „úplne vážne musíme všetci upokojiť, lebo toto môže skončiť nejakou tragédiou“.
Neexistujú dve Slovenská
Diskusia v spoločnosti je dôležitou súčasťou fungujúcej demokracie. Mala by však byť slušná, na úrovni a nezachádzať do vyhrážok, urážok alebo dokonca napádania opačnej strany.
Na Slovensku sa však emócie zdajú byť vybičované, k čomu prispieva aj fakt, že máme za sebou parlamentné aj prezidentské voľby vo veľmi krátkom časovom úseku. Teraz nás čakajú aj eurovoľby, ktorých kampaň sa už pomaly začína.
K tomu všetkému sa pridáva aj viditeľné rozdelenie spoločnosti na dva hlasné tábory – „my“ a „oni“, „červení“ a „modrí“, „EÚ“ a „Rusko“.
Treba si však uvedomiť, že všetci sme predovšetkým ľudia, sme súčasťou jedného celku, jednej krajiny, a kým politici sa môžu, no aj nemusia zmeniť, vždy nad nami bude viať jedna vlajka.
Docent Erik Láštic z katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave aktuálnu situáciu zhrnul tak, že „ak by tvoje osobné šťastie záviselo od tých hore, bol by život jedno dlhé, slzavé údolie.“ Prízvukuje, že nech si vyberieme akéhokoľvek „hrdinu“ či „hrdinku“ všetci sú ľuďmi z mäsa a kostí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Upozornil však na to, že ako krajina máme žalostne nízku medziľudskú dôveru. „Pavučina, ktorou je prepletená táto krajina, je ničená rovnako (ich) hulákaním, ako (naším) pohŕdaním. Možno je už po vyše 30 rokoch odkedy nás Mečiar rozdelil na tých, ktorí chceli samostatný štát a tých, ktorí nechceli, na čase si obliecť dres Slovenska, vziať zástavu a vrátiť štátne symboly nám všetkým,“ napísal a doplnil, že ak nevieme ponúknuť vlasteneckú verziu lásky ku krajine, nemôžeme sa čudovať, že ju budú „reprezentovať tí, ktorí ju omotajú o prvý semafor, ktorý trafia“.
Nahlásiť chybu v článku