Predstavte si sálu, kde sa koná banket, a kde sa nachádzajú muži a ženy, ktorí sa nesmelo usadzujú okolo stola a snažia sa hodnotiť svojich prísediacich. Niektorí prichádzajú v sprievode rodičov. Práve tak v Japonsku často začínajú zoznamovacie recepcie. V tejto krajine je podľa vládnych štatistík asi štvrtina dospelých vo veku od 20 do 49 rokov slobodná.
správy od nás budete mať ako prví.
Takáto situácia zďaleka nie všetkých uspokojuje: byť slobodný v Japonsku často znamená nemať partnera, pretože svadba nasleduje veľmi rýchlo po nadviazaní vzťahu.
Tridsaťosemročná žena, ktorá nechce povedať svoje meno, sa zveruje, že nemá odvahu hľadať manžela a ani sa nechce odlúčiť od matky, ktorá ju napokon na večierku sprevádza. Niektorí rodičia dokonca prišli miesto svojich dcér alebo synov, aby sa pre nich pokúsili nájsť vhodného partnera.
„Japonské ženy majú tendenciu požadovať od mužov vyššie vzdelanie a dobré zamestnanie,“ povedal agentúre AFP profesor sociológie Šigeki Mačuda. A skutočne: na zoznamovacom večierku sa vytvorila fronta pred chlapom, ktorý priznal veľmi uspokojivý príjem.
„Vysoký podiel slobodných mužov a žien sa nezmení do tej doby, kým ženy nepristúpia na to, aby si vzali muža, ktorý zarába menej ako ony,“ zdôrazňuje profesor Masahiro Jamada. Pripúšťa ale, že muži často nechcú ženy, ktoré majú vyšší plat než oni.
Pracovisko, kde tradične vznikajú mnohé vzťahy, už toľko nehrá úlohu sprostredkovateľa, keďže sa zvýšil podiel neistého zamestnania. Je koniec doby, kde majú muži trvalý príjem, ktorý finančne zabezpečuje rodinu, bez toho, aby manželka musela pracovať.
Mnoho žien ale stále chce zaisteného muža s dobrým príjmom. „Nízky príjem a zvýšenie počtu mimoriadne nestabilných zamestnaní, kedy ľudia majú strach, že budú každú chvíľu prepustení, nepomáha ľuďom pomýšľať na manželstvo a založiť si rodinu,“ hovorí Šučiró Sekine, šéf odborového zväzu zastupujúceho zmluvných zamestnancov.
Poradkyňa pre manželstvo Noriko Mijagošiová nabáda uchádzača o sobáš a presvedčuje ho, aby zabudol na finančné kritériá a načúval hlasu srdca. Skutočnosť je však iná. Podľa vládnej štúdie z tohto roku je ženatých 60 percent mužov vo veku od 30 do 34 rokov, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok a majú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. U mužov s neistým zamestnaním je to len 22 percent. A tí ani nechodia na zoznamovacie večierky. „Ani by ich nenapadlo sa tam ukázať,“ uisťuje Sekine.
Sú teda zoznamovacie večierky vôbec k niečomu? Sóje Wakisaka z organizácie zabezpečujúcej tieto akcie uvádza, že nejaký úspech tu je, ale obmedzený. „Len asi dve percentá účastníkov tu nájdu partnera,“ hovorí.
Japonskí muži sú navyše nesmelí a majú problém s tým, aby oslovili neznámu ženu. Sedemdesiatštyriročný muž, ktorý sa zúčastňuje večierku, aby našiel vhodnú manželku pre svojho štyridsaťšesťročného syna, to potvrdzuje: „Môj syn je predavač. Vie to dobre so zákazníkmi, ale voči ženám je veľmi nesmelý,“ hovorí.
Slobodní majú strechu nad hlavou, jedlo u rodičov a majú stále menšiu chuť vyletieť z hniezda. „Myslia si, že stretávať sa s osobou, ktorá nespĺňa ich požiadavky, je strata času a že si môžu dovoliť čakať na lepšie partiu,“ hovorí Jamada.
Nahlásiť chybu v článku