John Ausonius počas súdneho procesu vo Švédsku, Foto: Archív SITA

John Ausonius, známejší ako Laserový muž, chcel Švédsko vyčistiť od prisťahovalcov. Sám však Švédom nebol.

Keď Brenton Tarrant po streľbe v mešite v novozélandskom meste Christchurch, pri ktorej zavraždil 51 ľudí povedal, že ho k činom inšpirovala masová vražda Andersa Breivika, spoločnosť ostala zhrozená nad odkazom, ktoré podobné masakry zanechávajú. Iné to nebolo ani u Breivika. K teroristickým útokom v Osle a na ostrove Utøya ho podľa vlastnej výpovedi inšpiroval John Ausonius, známy ako Laserový muž.

K škandinávskym krajinám zvyšok sveta často prihliada ako k ukážkam fungujúcej demokratickej a liberálnej spoločnosti. Detailnejší pohľad na často nedávnu minulosť ale odhaľuje nemalé rozmery politickej plurality. V Nórsku či Švédsku má krajná pravica veľmi silné zastúpenie. Hlási nacionalizmus, nenávisť voči imigrantom a čistotu škandinávskej kultúry. Švédsko sa s problémom xenofóbie, rasizmu a násilia vyrovnáva už desaťročia. Jedným zo symbolov tejto histórie je aj John Ausonius.

John Ausonius počas súdneho procesu v Nemecku, Foto: Archív SITA

Nenávidel prisťahovalcov, sám Švédom nebol

Paradoxom celého príbehu je, že sám Ausonius bol vo Švédsku vlastne potomkom prisťahovalcov. Matka do Švédska emigrovala z Nemecka, otec zase zo Švajčiarska. Narodil sa v roku 1957 ako Wolfgang Alexander Ausonius a okrem pôvodu medzi Švédov nezapadal ani výzorom. Za o niečo tmavšiu pleť, čierne vlasy a tmavé oči bol v detstve pomerne častým terčom šikany. V dospelosti sa vlastnú identitu k Švédsku snažil riešiť pravidelným farbením vlasov na blond a nosením modrých kontaktných šošoviek. Švédske občianstvo pritom získal až vo svojich 22 rokoch.

Ausoniusov život sprevádzali mnohé problémy so zákonom. Pracoval ako vodič taxi služby, niekoľkokrát pritom svojich zákazníkov z rôznych dôvodov fyzicky napadol. Neskôr začal obchodovať na burze s akciami, podarilo sa mu rýchlo zbohatnúť a splniť sny chlapca z pracujúcej triedy. Ako rýchlo však majetok získal, tak rýchlo ho aj stratil. Na prelome 80. a 90. rokov preto finančné prostriedky získaval najmä vykrádaním bánk.

John Ausonius bol prisťahovalcom, v ktorom odmietavé reakcie spoločnosti, najmä v detstve, spoločne s problémami v rodinnom živote vytvorili človeka nenávidiaceho imigrantov. Sám nebol pôvodom Švéd, urobil však všetko preto, vrátane fyzických zmien, aby sa ním stal. Roky odmietania, šikanovania a posmeškov, ktorými si sám prešiel v ňom však zrejme vytvorili pocit, že švédska spoločnosť ako celok vo svojej krajine prisťahovalcov nechce. A tak sa ju rozhodol očistiť.

Štokholm, Foto: Unsplash

11 útokov

Ausunius začal útočiť v auguste 1991. Útoky si neplánoval, pozorne si vyberal len jednotlivé lokality a svoje obete. Ausunius strieľal vždy v štvrtiach s vyšším výskytom prisťahovalcov, terčom bol pritom vždy človek viditeľne pochádzajúci z Afriky, Blízkeho východu či Južnej Ameriky.

Prvou obeťou Ausoniusovej streľby bol 21-ročný prisťahovalec z Eritrey. Muž bol postrelený do chrbta, útok však prežil. Svedkovia útoku po incidente hovorili o malej červenej bodke na tele svojho priateľa len krátko predtým, ako padol zranený k zemi.

O dva mesiace neskôr Ausunius strieľal na 25-ročného študenta s iránskym pôvodom, o pár dní na to útočil na bezdomovca z Grécka. Muž s dvoma strelnými ranami do oblasti brucha potvrdil, že krátko pred útokom na svojom tele videl malú červenú bodku. V novembri 1991 útočil Ausonius za bieleho dňa v reštaurácii, kde do hlavy a opakovane do brucha zasiahol brazílskeho hudobníka. Muž prežil, polícii dodal podrobný opis útočníka aj s výpoveďou o malej červenej bodke.

John Ausonius totiž pri streľbe používal laserový zameriavač. Keďže bol prvým vrahom, ktorý pri útokoch využíval toto zariadenie, prischla mu prezývka Laserový muž. S ňou sa stal najmä po vydaní knihy reportéra Gellerta Tamasa známy aj ďaleko za hranicami Švédska. Ausonius si navyše skrátil hlaveň pušky a svoj revolver vybavil tlmičom. Podľa neskorších záverov bola práve neprofesionálna úprava zbraní jedným z hlavných dôvodov, prečo z 11 obetí Ausonius zabil len jedinú.

John Ausonius počas súdneho procesu vo Švédsku, Foto: Archív SITA

Jedinou obeťou Laserového muža vo Švédsku sa stal Jimmy Ranjabar z Iránu. Po tejto vražde Ausonius odcestoval do Spojených štátov amerických, kde strávil istý čas v kasínach Las Vegas. Po návrate do Švédska v januári 1992 útočil Laserový muž opakovane v priebehu jedného týždňa. Prvou obeťou bol Erik Bongcam-Rudloff, v tom čase ešte len študent medicíny, ktorý sa neskôr stal uznávaným odborníkom hneď v niekoľkých medzinárodných výskumných inštitúciách.

Na druhý deň Laserový muž útočil na vodiča autobusu pôvodom zo Zimbabwe, ešte v ten večer postrelil dvoch mužov v klube, ktorý navštevovali somálski prisťahovalci. O pár dní štyrikrát do hlavy a ramena postrelil prisťahovalca zo Sýrie, krátko na to opäť strelou do hlavy vážne zranil obchodníka z Palestíny. Muž prežil, prišiel však o oko a doživotne stratil reč.

Doživotie a vražda v Nemecku

Po januárovej sérii útokov Laserového muža začala švédska polícia mimoriadne rozsiahle vyšetrovanie. Ausoniusa sa im podarilo zadržať v júni 1992 pri bankovej lúpeži. Súdu, z ktorého väčšinu strávil Laserový muž po útoku na vlastného právnika v putách, sa podarilo Ausoniusovi pripísať niekoľko vlámaní a vraždu. K všetkým spomínaným útokom aj viacerým lúpežiam sa Laserový muž priznal až v roku 2000. Odsúdený bol na doživotie.

Útoky vo Švédsku však nakoniec neboli jedinými, ktorých sa Ausonius dopustil. V roku 2016 bol Laserový muž na doživotie odsúdený aj v Nemecku. V roku 1992 mal totiž vo Frankfurte zabiť 68-ročnú Blanku Zmigrod, ktorá prežila hrôzy holokaustu priamo v tábore Osvienčim.

John Ausonius počas súdneho procesu v Nemecku, Foto: Archív SITA

Terorizovanie a útoky na prisťahovalcov v rokoch 1991-1992 neboli vo Švédsku poslednými podobnými udalosťami. V rokoch 2009 až 2010 v meste Malmö podobným spôsobom na 15 prisťahovalcov zaútočil pravicový extrémista Peter Mangs. Ausoniusov obdivovateľ pri útokoch zabil dvoch ľudí. V susednom Nórsku sa podľa vlastnej výpovede útokmi Laserového muža inšpiroval aj Anders Behring Breivik. Pred 9 rokmi v Osle a na ostrove Utøya zavraždil 77 ľudí.

dw.com, BBC, murderpedia.org, The Guardian, TheLocal, a2larm.cz
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )