Foto: archív Jozef Pecho

Koronavírus zapríčinil pokles znečistenia ovzdušia. Po návrate do normálneho fungovania sa môžu tieto zmeny rýchlo vrátiť späť.

Šíriaci sa koronavírus spomalil ľudskú mobilitu aj celý svet. S tým súvisí aj pozitívny dopad na životné prostredie. Klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu nám v rozhovore priblížil, ako ovplyvnila pandémia znečistenie ovzdušia, aký môže mať dopad na klímu a prečo je téma globálneho otepľovania dôležitá aj počas tohoto obdobia.

Pandémia koronavírusu vplýva pozitívne na znečistenie ovzdušia. Tento efekt však nemusí byť trvalý a preto by sme nemali zabúdať na klimatické zmeny ani v týchto ťažkých časoch. Ak sa to totiž stane, o niekoľko rokov budeme my a ďalšia generácia čeliť ešte devastujúcejšej hrozbe, ktorá v konečnom dôsledku môže priniesť väčšie množstvo obetí.

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

V rozhovore s Jozefom Pechom sa dozviete:

  • Aký má vplyv celosvetová pandémia koronavírusu na životné prostredie a zmenu klímy?
  • Ako sa prejavila na znečistenom ovzduší?
  • Ohrozuje plán vytvoriť do roku 2050 klimaticky neutrálny kontinent?
  • Čo nás čaká, ak sa téme globálneho otepľovania nebudeme dostatočne venovať?
  • Ako by sa mohol zmeniť život na Slovensku pri najhoršom možnom scenári?

Aké následky môže zanechať globálne šírenie koronavírusu na životnom prostredí?

Šírenie nového typu koronavírusu a následné utlmenie globálnej ekonomiky, a napríklad aj leteckej dopravy, má už teraz celkom významné a v niektorých parametroch aj merateľné pozitívne dôsledky. V mnohých husto obývaných priemyselných oblastiach sveta (napr. severné Taliansko, východná Čína, severovýchodné pobrežie USA) v priebehu februára a marca 2020 významne pokleslo celkové znečistenie ovzdušia, zvlášť ak hovoríme napríklad o oxidoch dusíka (v niektorých prípadoch išlo o pokles až o 10 %/týždeň). V prípade Číny sa uvádza napríklad aj to, že v priebehu januára a februára 2020 sa utlmenie priemyselnej aktivity prejavilo aj v celkovom poklese emisií oxidu uhličitého (CO2) až o 25 %.

Najnovšia analýza slovenských expertov monitoringu kvality ovzdušia z SHMÚ potvrdila aj v slovenských mestách pokles znečistenia ovzdušia v dôsledku obmedzení v súvislosti so šírením COVID-19 v období od 13. marca do 13. apríla 2020

Išlo predovšetkým o dôsledok menšieho spaľovania uhlia v tepelných elektrárňach v období okolo čínskeho nového roka a v nasledujúcom období. Pokiaľ ide o príklady negatívnych dôsledkov, tie zatiaľ neboli dôsledne zdokumentované, no možno očakávať, že sa v priebehu tohto obdobia môže zvýšiť produkcia niektorých druhov odpadu (napr. obalové materiály, medicínske rúška), toto je zatiaľ však len predpoklad.

Foto: archív Jozef Pecho

Dôsledkami pandémie sú výrazné obmedzenia v leteckej doprave, automobilovej doprave (mobilita obyvateľstva), ale aj útlm hospodárstva. Aký to môže mať vplyv na znečistenie ovzdušia a s ním súvisiacu klimatickú zmenu?

Ako som spomenul už v predošlej odpovedi, niektoré parametre znečistenia ovzdušia a atmosféry išli v období posledných dvoch mesiacoch výrazne dole. Najmä v dôsledku menej intenzívneho automobilizmu v mestách sa výrazne prečistil vzduch v niektorých veľkých mestských aglomeráciách. Pokles leteckej dopravy/prepravy bol taktiež veľmi citeľný, napr. v období medzi 9. marcom a 13. aprílom 2020 poklesol celkový počet všetkých druhov letov o takmer 70 % (zo 180- na 55- tisíc letov denne), v prípade komerčných letov bol pokles dokonca ešte výraznejší (o viac ako 75 %)

V dôsledku obmedzenia leteckej prepravy sa nad mnohými oblasťami Európy či Severnej Ameriky rýchlo prečistila atmosféra a z oblohy zmizla vysoká cirrová oblačnosť typu contrails. Pokiaľ toto obmedzenie bude trvať ešte nejaké dlhšie obdobie (napr. až do konca leta, resp. augusta 2020), bude zaujímavé sledovať, či sa tento fenomén prejaví aj pozemných meraniach, napríklad teploty vzduchu, či iných meteorologických prvkov.

Pokiaľ ide o celkové antropogénne (ľuďmi podmienené) emisie skleníkových plynov, a hlavne CO2, podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie, by mohli tento rok celkové emisie klesnúť až o 6 %. Išlo by pravdepodobne o najväčší pokles globálnych emisií CO2 od Druhej svetovej vojny. Ak by aj tento pokles bol takto výrazný, zatiaľ sa nepredpokladá, že to nejako zásadné ovplyvní celkovú koncentráciu tohto skleníkového plynu v zemskej atmosfére. Jeho celková koncentrácia totiž rastie aj v dôsledku niektorých prirodzených/prírodných zdrojov, ktoré budú v tomto roku, najmä kvôli nadnormálne teplej atmosfére a rozsiahlemu suchu, veľmi významné (napr. lesné požiare, atď.).

Môže sa náhle, dnes už celosvetové, zníženie množstva vyprodukovaných emisií prejaviť aj v krátkodobom horizonte?

Zatiaľ o žiadnych krátkodobých efektoch nevieme, resp. neboli dosiaľ v atmosfére sledované. Ako som ale poznamenal už vyššie, bude zaujímavé či sa niečo objaví priamo v pozemných merania niektorých meteorologických prvkov. Osobne ale predpokladám, že najmä v dôsledku čistejšej atmosféry a menšieho množstva vysokej oblačnosti (cirry) sa môže v niektorých oblastiach Európy a Sev. Ameriky (prípadne aj Ázie) zásadne zväčšiť denná amplitúda teploty vzduchu.

Inak povedané, môže dôjsť k zväčšeniu rozdielu medzi denným minimom a maximom teploty. Tento rok je zatiaľ najmä v západnej a strednej Európe pomerne suchý, chýbajú významnejšie celoplošné zrážky a dažde. Pravdepodobne to bude aj predmetom meteorologického a klimatologické výskumu, či za týmto stavom môže aj súčasná situácia so zmenami v atmosfére. Pokiaľ ale nebudeme mať presné čísla, pôjde zatiaľ len o dohady a špekulácie.

Boli by zmeny výraznejšie, ak by súčasný stav trval niekoľko mesiacov?

Myslím, že áno. Takto zásadné utlmenie svetovej ekonomiky a dopravy, ak by trvalo dlhé mesiace, či dokonca roky, viedlo by to minimálne v oblasti emisií skleníkových plynov k zásadným zmenám a je možné očakávať, že dlhšie obdobie poklesu emisií CO2 by sa už dokázalo prejaviť aj v celkovej koncentrácii tohto plynu v zemskej atmosfére, ktorá by sa mohla nielen stabilizovať, ale časom aj poklesnúť (súčasná úroveň koncentrácie CO2 je na severnej pologuli okolo 415 ppm). Tento stav by však musel odhadom trvať niekoľko rokov, celková koncentrácia CO2 je totiž pomerne konzervatívna charakteristika a okrem antropogénnych emisií reflektuje veľmi citlivo aj emisie z prírodných zdrojov (biosféra, oceány, atď.).

Môže aj krátkodobé zvýšenie kvality ovzdušia priniesť pozitívne dopady na zdravie obyvateľstva svetových metropol a husto osídlených oblastí?

Nie som expert na zdravotné dopady znečisťujúcich látok v ovzduší, no dá sa predpokladať, že to určitý pozitívny vplyv mať bude, keďže najmä v mestách sa vzduch stal dýchateľnejším a ubudlo aj množstvo smogu. Bude, samozrejme, závisieť od toho, ako dlho tento „lockdown“ bude trvať. V Európe a Severnej Amerike, kde pandémia koronavírusu pravdepodobne vrcholí až teraz, obmedzenia potrvajú ešte niekoľko týždňov, no napríklad v Číne ekonomika už beží na 100 % aspoň od polovice marca 2020. Je možné očakávať, že vo východnej Ázii sa znečistenie ovzdušia pomaly začína vracať do predkrízových hodnôt.

Foto: archív Jozef Pecho

Je možné, že budú mať tieto zmeny trvalejší charakter alebo po vrátení života do „bežného“ fungovania sa situácia vráti do pôvodného stavu, prípadne sa ešte zhorší?

Naše historické skúsenosti s podobnými krízami v minulosti, teda aspoň tými, ktoré svet zažil minimálne od začiatku 70. rokov 20. storočia (prvé ropné šoky v USA, pád východného bloku, ekonomická a finančná kríza v rokoch 2008/2009), hovoria jednoznačnou rečou. Vždy po odznení danej krízy sa predovšetkým emisie skleníkových plynov (najmä CO2) pomerne rýchlo vrátili do pôvodných predkrízových trajektórií, dokonca v niektorých obdobiach po kríze bol nárast niekoľko násobné rýchlejší ako v období pred krízou (pravdepodobne ide o dôsledok vyrovnávania ekonomickej „nečinnosti“ a strát).

Pokiaľ by sme mali prijať tento predpoklad, tak vyhliadky po odznení krízy spojenej s COVID-19, pokiaľ ide o znečistenie a emisie skleníkových plynov, nie sú veľmi dobré.

Bude potrebné s týmto efektom počítať, teda aj s určitým zhoršením niektorých parametrov znečistenia v následnom období. Všetko ale bude záležať od rýchlosti obnovy ekonomiky a od spôsobu, ako sa tento reštart uskutoční v priemyselných krajinách Európy a Severnej Ameriky.

Európska zelená dohoda prišla s ambicióznym plánom, a to do roku 2050 vytvoriť klimaticky neutrálny kontinent na základe znižovania emisií alebo ochrany životného prostredia. Ako môže tieto ciele pandémia ovplyvniť?

Obávam sa, že v tom horšom prípade môže dôjsť k pozdržaniu a odsunutiu napĺňania cieľov Európskej zelenej dohody na neskoršie termíny. Pokiaľ bude v najbližších mesiacoch a rokoch prioritou naštartovanie a obnova „zničenej“ ekonomiky, môže sa stať, že environmentálne riešenia sa opäť raz dostanú do úzadia. Našťastie ale pre nás, v Európskom parlamente je pomerne silná skupina poslancov, ktorí presadzujú, aby následný reštart ekonomiky vytvoril širší priestor pre dlho plánovanú „zelenú“ transfomáciu priemyslu, energetiky a dopravy.

Nikto z nás asi teraz nevie presne povedať, ktorou cestou nakoniec pôjdeme, dúfame všetci, že tou lepšou a pragmatickejšou. Nakoniec, nemáme ani veľmi na výber a nemáme ani veľa času. Európska únia si stanovila, že do roku 2030 chce zredukovať svoje emisie o minimálne 40 až 55 %. Aby sme zabránili tomu najhoršiemu z hľadiska negatívnych dôsledkov globálnej zmeny klímy, je potrebné, aby sme už okolo roku 2050 (v lepšom prípade aj skôr) dosiahli globálnu uhlíkovú neutralitu, čo si bude vyžadovať, aby od tohto roku začali klesať celkové emisie CO2 o 7,6 % ročne. Z pohľadu aj súčasnej situácie sa zdá byť tento cieľ zatiaľ len málo predstaviteľný a realizovateľný, ale netreba hádzať flintu do žita. Zatiaľ nikto z nás nevie presne povedať, ako bude svet vyzerať po „korone“ a ako zmenou prejdú aj jednotlivé štáty a občania.

Ak sa jej prestaneme venovať, aké dôsledky to môže mať?

Nechcem to radšej ani domýšľať. Ak by sme ekonomiku a jej reštart opäť postavili v období najbližších 10 rokov nad všetko ostatné (zvlášť nad ochranu životné prostredia a klímy), bude to pre nás a nasledujúce generácie ľudí mať fatálne dôsledky. Zmena klímy, jej dôsledky a aj samotné globálne otepľovanie majú z hľadiska fyziky veľmi veľkú zotrvačnosť. Možno si to predstaviť ak tak, že súčasné otepľovanie sa z veľkej časti deje najmä v dôsledku emisií CO2, ktoré boli do zemskej atmosféry vypustené ešte pred 40 rokmi. To, ako bude Zem vyzerať v druhej polovici tohto storočia a aké klimatické podmienky budeme mať aj na Slovensku a v Európe, významne závisí od toho, ako sa k tomuto problému staviame už dnes. Každý rok otáľania a odsúvania problému do budúcnosti môže mať zničujúce dôsledky pre nás všetkých.

Ak to riešiť nebudeme, je viac ako pravdepodobné, že Zem po roku 2050 bude veľmi odlišným miestom pre život ako dnes, bude oveľa viac nehostinnejším a nebezpečnejším. Bude to svet, kde by ste asi nechceli žiť.

Foto: archív Jozef Pecho

Čo by nás mohlo čakať v budúcnosti pri tom najhoršom scenári, ak sa nebudeme snažiť zaviesť potrebné opatrenia?

Takéto scenáre sú skutočne veľmi pochmúrne a pesimistické. Ak by ľudstvo v priebehu tohto storočia aj naďalej využívalo v zvýšenej a akcelerujúcej miere pre pohon globálnej ekonomiky fosílne palivá a dopyt po energii bude neustále narastať (čo je viac pravdepodobné ako nepravdepodobné), globálna zmena klímy sa môže rozbehnúť do nám málo predstaviteľných proporcií. Globálny priemer teploty vzduchu by mohol do konca tohto storočia, teda za nejakých 80 rokov, vzrásť o 7-8 °C (doposiaľ sme videli oteplenie „len“ o 1 °C a to hovoríme už dnes, že zažívame jednu z najrýchlejších zmien klímy v histórii), v dlhodobom pohľade do roku 2200 o viac ako 10 °C.

Veľká časť Európy by sa v priebehu zlomku času dostala doslova do subtropickej až tropickej klímy, ktorú sme tu mali naposledy niekedy pred 15 miliónmi rokov (v miocéne). Prinieslo by to veľké sucho a rýchly nárast početnosti extrémov počasia. Dôsledky takto rýchlej zmeny si dnes neviem ani predstaviť, mnohé prírodné spoločenstvá a ekosystému by sa tejto rýchlosti nevedelo včas prispôsobiť a skolabovalo by.

Ľudská spoločnosť a civilizácia by celkom určite nedokázala v týchto podmienkach fungovať tak ako to poznáme z dnešnej doby.

Pokiaľ ide o Slovensko, ak by sa takýto scenár naplnil, klíma u nás by sa v priebehu nasledujúcich desaťročí zmenila doslova na nepoznanie. Dôkazom sú aj najnovšie výskumy pracujúce so simuláciami budúcej klímy, ktoré ponúkajú možné scenáre budúceho vývoja podnebia v celej Európe. Fakt, že zima alebo leto budú v priemere teplejšie o minimálne 5 stupňov Celzia (už do roku 2050), neznie na prvý pohľad veľmi znepokojujúco. Ale už to, že počas letných horúčav budeme pravidelne vystavení teplotám okolo 45 stupňov a viac, celkom určite príjemné nebude, najmä nie v mestách. Naše najjužnejšie oblasti sa tak teplotne priblížia klíme južného pobrežia Francúzska či stredného Portugalska, v extrémnom prípade Grécka alebo Turecka.

S vyššími teplotami však automaticky príde aj vyššia spotreba vody, či už v domácnostiach alebo pri produkcii potravín. Scenáre toho, ako veľa bude u nás pršať o 50 rokov síce nie sú tak jednoznačné ako v prípade teploty, no prevažná časť modelov očakáva na Slovensku výrazne suchšie podmienky ako dnes, hlavne v lete a na jar. V tom najviac extrémnom prípade nás môže čakať veľmi podobný osud ako ľudí v Čile, kde momentálne kolabuje ekonomika a spoločnosť kvôli dlhoročnému suchu. Ak sa napríklad naučíme efektívne využívať prebytok vody zo zimy, nemusí byť takýto scenár nevyhnutný.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )