Foto: Erik Baláž, Natália Pažická

Za lepšiu a zelenšiu planétu neváha každý deň bojovať mnoho Slovákov.

O životné prostredie sa aspoň malou časťou zaujíma väčšina modernej spoločnosti. Ľuďom vo všeobecnosti nie je ľahostajné odlesňovanie pralesov, ochrana kriticky ohrozených živočíchoch, znečistenie planéty plastovým odpadom či extrémne množstvo skleníkových plynov v našej atmosfére. Medzi masou tých, ktorí sa zaujímajú, je však aj niekoľko tých, ktorí konajú. 

Pre záchranu planéty bojujú každý deň každým svojimi činmi. Či už na Slovensku alebo v iných kútoch sveta,sa  aktívne podieľajú na zelenšej budúcnosti Zeme, ktorú si všetci želáme. Niektorí to robia tak, aby motivovali a oslovili čo najširšiu verejnosť a ich posolstvo sa tak šíri celou spoločnosťou. Iní za životné prostredie bojujú akoby „potajme“ a o ich príbehoch väčšina ľudí ani netuší. Vybrali sme pre vás niekoľko Slovákov a Sloveniek, ktorí sú hrdinami súčasnosti. Svoj život zasvätili tomu, aby sme budúcim generáciám zanechali planétu minimálne v takom stave, v akom sme svoje životy na nej odžili my sami.

Erik Baláž

Telom aj dušou, činmi aj vysokoškolským titulom, slovami aj správaním ochranca prírody. Erik Baláž patrí medzi najznámejších a najviac medializovaných aktivistov v oblasti ochrany prírody na Slovensku. Môžu za to aj jeho vynikajúce dokumentárne filmy, ktoré zachytávajú krehkú krásu slovenských lesov a ich obyvateľov. V každom z nich sa však nesie aj posolstvo o tom, že lesy nie sú majetkom a priemyselným areálom človeka, ale domovom stoviek druhov organizmov, ktorých prirodzené prostredie narúšame.

Foto: Erik Baláž

V minulosti spolupracoval s Lesoochranárskym zoskupením VLK a zaslúžil sa najmä o vytýčenie bezzásahovej zóny v Tichej a Kôprovej doline po veternej kalamite v roku 2004 a následnej kalamite biotických škodcov. Erik Baláž bojoval za to, že les si s vyčíňaním prírody prirodzene poradí a nie je potrebné zničené stromy vyťažiť ako kalamitné drevo. Ako sa nakoniec ukázalo, mal pravdu a v Tatrách tak pomohol k vytvoreniu najväčšej divočiny na Slovensku. Erik Baláž stál aj za vznikom občianskej iniciatívy My Sme Les. V boji za slovenskú prírodu od roku 2018 pokračuje na politickej scéne ako jeden z podpredsedov strany Spolu – občianska demokracia.

„Milujem život vo všetkých jeho podobách. Páči sa mi, keď v lese spievajú vtáky, rieky sú plné rýb a na lúke lietajú motýle. Nejako intuitívne cítim, že je to veľmi dôležité. Život na Zemi je len jeden a všetko je vzájomne previazané. Nemôžeme ničiť iné formy života a celé ekosystémy bez toho, aby sa nám to nevrátilo v podobe povodní, sucha, strát pôdy, klimatických zmien… Myslím si, že musíme nájsť nový, citlivejší a udržateľný vzťah k prírode. Nakoniec to bude lepšie pre nás všetkých. Kým sa tak stane, musíme sa postarať o to, aby sme zničili čo najmenej, pretože obnova prírody môže trvať veľmi dlho.“ (Erik Baláž pre interez.sk, 28.3.2019)

Natália Pažická

Mladá, pekná, študuje módu v Holandsku a ak by sme ste ju mali hodiť do niektorej škatuľky, na prvý pohľad by vás zrejme ani nenapadlo, že bude bojovať za krajšiu planétu a jej budúcnosť. Natália Pažická to však robí skvele, precízne a presne tak, ako je to v súčasnosti robiť potrebné. Keďže väčšinu času trávime na internete, začala dlhý a náročný boj práve tam. Vo svojich videách ukazuje pravdu o módnom aj potravinovom priemysle a kladie nám otázky, ktoré si sami radšej ani nekladieme.

Foto: Natália Pažická

Natália Pažická najmä prostredníctvom videí na YouTube šíri povedomie o environmentálnych dôsledkoch nášho správania. Hovorí o tom, čo všetko planéte spôsobujeme našimi každodennými činnosťami, našimi zvykmi aj zlozvykmi, našim niekedy sebeckým – niekedy len neuváženým konaním. Hovorí o hrozbe menom fast fashion, o plastovom odpade, o živočíšnej strave aj podmienkach zvierat v chovoch. Hovorí o tom, čo už sama dávno zmenila a inšpiruje druhých k tomu, aby sa zamysleli, či by zmena nemala nastať aj u nich. Jej frekvencia pridávania videí na YouTube je síce nízka, no bez váhania ju možno označiť za najvýznamnejšiu „youtuberku“, ktorú aktuálna spoločnosť potrebuje.

Sociálne média a ich obrovský potenciál by sa mal podľa mňa využívať na šírenie prospešných informácií. Mrzelo ma, že naša planéta je v tak kritickom stave a na Slovensku som nepoznala nikoho, kto by o tom nejako aktívne a verejne rozprával. Tak som sa s tým rozhodla niečo urobiť. Prvý krok bol, že som zmenila samú seba. Následne to spolu so mnou zmenilo aj celú moju rodinu, priateľa a okolie. Vtedy som pochopila, že to funguje ako reťazová reakcia. Je čas prestať ukazovať prstom na iných. Je čas začať konať od seba a zvyšok sa postupne pridá. Využime svoj hlas, silu sociálnych médií na pozitívne veci.“ (Natália Pažická pre interez.sk, 19.3.2019)

Marek Chomist a Anton Romža

Keď Marek a Anton po prvý raz navštívili Ugandu, okamžite sa do nej zamilovali. Zamilovali sa do života miestnych, do nádhernej prírody aj jej majestátnych obyvateľov. Zamilovali sa do savany a jej nosorožcov a levov, ale aj do tropických pralesov a horských goríl, ktoré žijú len v troch národných parkoch na hraniciach Ugandy, Rwandy a Konga. Okrem nekonečnej krásy však Marek s Antonom objavili v Ugande aj niečo iné. Obrovské množstvo plastového odpadu.

Foto: Marek Chomist

Marek a Anton najskôr snívali o cestovnej agentúre, ktorá by ľuďom ukázala krásu Ugandy. Nakoniec sa tu však rozhodli založiť občianske združenie Green & Blue Life Uganda, vďaka ktorému pomáhajú prírode aj miestnym obyvateľom. Chránia nosorožce, čistia pralesy od plastov, učia ľudí separovať odpad a chrániť prírodu. Pracujú s divými zvieratami v rezerváciách, aj s deťmi z miestnych škôl. Marek a Anton sa v Ugande starajú o to, na čo úrady zabudli. Krajinu síce posiali plastové výrobky, no ľuďom nikto nepovedal čo s nimi po použití treba urobiť. Okrem toho Marek a Anton stále žijú svoj vlastný sen, ukázať krásnu Ugandu ostatným. Sprostredkovávajú možnosť aktívnej dovolenky spojenej s dobrovoľníctvom, vďaka ktorej spoznáte perlu Afriky a pomôžete krajine a prírode, ktorá vašu pomoc skutočne potrebuje.

Foto: Marek Chomist
„Cez všetku krásu Ugandy sme mali možnosť ochutnať aj niečo iné. Hory zapáchajúcich plastov a čierny mrak pytliactva nás nenechali dlho ľahostajnými a rozhodli sme, že za srdečnej pomoci organizácie Prales Deťom, zoberieme zodpovednosť do vlastných rúk a začneme konať v prospech prírody a zvierat Afriky! Takto začala naša myšlienka a v podstate tento celý ekologický projekt v Ugande. Jeden zapálený človek dokáže zmeniť svoje okolie, ale aktívna skupina ľudí dokáže zázraky!“ (Marek Chomist pre interez.sk, 27.3.2019)

Petra Slezáková

Triedila odpad, snažila sa zdravo žiť a myslela si, že to stačí. Potom ale natrafila na krátky dokumentárny film z dielne Story of Stuff, ktorý hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak, že ju to vydesilo. Na internete si začala o téme Zero Waste zisťovať čoraz viac a potom ako videla prednášku známej Bei Johnson sa celý jej život otočil naruby. Založila blog Zero Waste Slovakia, ktorý dnes inšpiruje tisícky Slovákov.

Foto: Petra Slezáková

Najmä v západnom svete je tematika zero waste v spoločnosti už pomerne dobre ukotvená. Na Slovensku však niekto, kto by aktívne šíril osvetu o tom, aké obrovské množstvo odpadu produkuje bežný človek, chýbal. Petra Slezáková zmenila svoj život a o svoju zmenu sa rozhodla podeliť s celou krajinou. Na svojom blogu radí, rozdáva tipy, inšpiruje, vyvracia mýty a rúca predsudky. Okrem toho organizuje po celom Slovensku prednášky a workshopy pre verejnosť, školy aj firmy. V práci dala výpoveď a rozhodla sa pre jediné. Pomôcť Slovensku, jej obyvateľom a celej planéte.

Posledné roky pozerám veľa dokumentárnych filmov o ekologickej stope človeka a klimatickej kríze, ktorú spôsobil. Väčšina ľudí ich radšej ani nepozerá, aby si nepokazili deň. Myslia si, že ľudstvo už nemá dosť času na zmenu. Mňa však tieto dokumenty burcujú k činnosti. Snažím sa ľudí motivovať k zodpovednej spotrebe, k dobrovoľnej skromnosti a k životu bez odpadu. Som presvedčená, že každý z nás sa môže (a musí) zmeniť, pretože súčasný systém jednoducho nefunguje. Pílime si konár pod vlastným zadkom a je nám úplne jedno, ako (a či vôbec) budú žiť naše deti. Naša planéta nepotrebuje zopár nadšencov, ktorí zmestia svoj ročný odpad do zaváracej fľaše. Potrebuje, aby sa zmenil každý z nás aspoň trošku. Stačí o 20-30%. Kto ide do toho s nami?“ (Petra Slezáková pre interez.sk, 26.3.2019)

Tomáš Šmátrala

Prácu vo výrobe v Nemecku, vymenil za naháňanie a sledovanie pytliakov v pralese. Tomášovi a jeho priateľke Michaele totiž dobrovoľnícky program v Indonézii celkom zmenil život. Dnes je členom česko-slovensko-indonézskej organizácie Prales deťom, ktorá chráni prírodu a vzdeláva deti na Sumatre, i na Slovensku. Hlavnou úlohou organizácie je však vykupovať pozemky pralesov skôr, ako to urobia veľké spoločnosti, ktoré ich neskôr vypália a premenia na plantáže palmy olejovej.

Foto: Tomáš Šmátrala

Tomáš na Sumatre pracuje v súkromnej rezervácii Green Life, ktorá má 121 hektárov. Pravidelným hliadkovaním, rozmiestňovaním fotopascí a odstraňovaním tých pytliackych chráni miestny dažďový prales a ich obyvateľov. Okrem toho čistí miestne pláže a pobrežie od odpadu a vyučuje deti v miestnom vzdelávacom centre, ktoré organizácia vybudovala. Osvetu o potrebe ochraňovať planétu však šíri aj na Slovensku. Organizuje prednášky, navštevuje školy a vedie mladých Slovákov a Slovenky k pochopeniu dôležitosti a význame divokej prírody. K tomu všetkému ho, ako sám hovorí, vedie skutočná láska k zvieratám a prírode v tej najčistejšej forme a to bez zajatia a sebeckej potreby vlastniť tieto slobodné bytosti.

Foto: Tomáš Šmátrala
„Ochrana posledných kúskov divokej prírody sa pre mňa stala životnou prioritou a neviem si predstaviť aktivitu, ktorá by mala v súčastnosti dôležitejší význam. Je načase aby sa každý obyvateľ planéty Zem začal chovať čo najzodpovednejšie k životnému prostrediu, nielen kvôli sebe, ale aj pre ďalšie generácie. Vyhýbať sa palmovému oleju, nepoužívať zbytočné plasty, nepodporovať nezmyselné týranie zvierat v podobe cirkusov a delfinárií, to je to najmenej, čo môžeme pre prírodu spraviť. Nečakajme na politikov a vedcov, kým to spravia za nás, začnime každý sám od seba. Možno si myslíte, že vaša zmena bude iba kvapkou v mori, ale čo iné je more ako veľa kvapiek?“ (Tomáš Šmátrala pre interez.sk, 26.3.2019)

Martina a Jozef Fekiačovci

Martina a Jozef vytvorili v roku 2015 niečo revolučné. Ich internetový obchod Bezodpadu bol vôbec prvou možnosťou v našej krajine, kde ste si mohli potraviny nakúpiť bez zbytočných plastov. Využívajú pritom znovupoužiteľné obaly a rozložiteľné materiály, ponúkať sa snažia najmä produkty od lokálnych dodávateľov. To, že sa nejedná o kamennú predajňu môže byť pre niekoho nevýhodou, pravdou však je, že takto môžu osloviť celú krajinu.

Foto: Bezodpadu

Martina a Jozef otvorili Bezodpadu v časoch, kedy o bezobalových obchodoch na Slovensku ešte nikto ani nechyroval. Práve oni boli tým impulzom a dôkazom, že takýto projekt môže s trochou snahy a odvahy fungovať aj na Slovensku. V nasledujúcich rokoch vznikli predajne s bezobalovou filozofiou po celom Slovensku. V súčasnosti sa aspoň jedna takáto predajňa nachádza v každom krajskom meste a bezobalové obchody chce v rámci Programu predchádzania vzniku odpadu podporovať aj vláda Slovenskej republiky.

Bezodpadu
„Chceli sme robiť niečo s potravinami, chceli sme robiť niečo s redukciou odpadu. A tak samotný projekt Bezodpadu, ktorý sa pre nás na niekoľko rokov stal životom a dnes už zamestnáva ďalšie dve skvelé ženy, bol logickým vyústením. Pre nás ponaučenie, ktoré môžeme predať ďalej, je v prvom rade nehádzať flintu do žita a nežiť v apatii, aké je to tu strašné a čo všetko sa nedá. Jeden z princípov permakultúry, teda cesty k udržateľnosti je problém, je riešenie. Teda nepozerajme sa na svet ako na súbor problémov, ale ako na súbor príležitostí a možných riešení, ktoré sú mnohokrát stupídne jednoduché. Každý má čím prispieť k tomu, aby sa nám žilo lepšie, aby sme sa nezahádzali odpadom a aby sme ako druh úspešne prešli cez klimatickú zmenu – a sú potrebné aj čiastkové riešenia, kým tieto problémy nevyriešime komplexne.“ (Martina a Jozef Fekiačovci pre interez.sk, 1. apríl 2019)

Sandra Bulla

Každá krajina potrebuje v roku 2019 svoju Gretu Thunberg. Mladá Švédka svojím tichým protestom od augusta 2018 prebudila takmer celý svet. V štrajku za budúcnosť svetovej klímy sa k nej pripojili deti, študenti, ale aj dospelí zo 123 krajín sveta. Väčšina organizátorov neuviedla počet zúčastnených, no z informácií, ktoré sú dostupné po celom svete, za budúcnosť planéty protestovalo 15. marca viac ako 1 600 000 ľudí. V Bratislave aj vďaka 17-ročnej Sandre.

Foto: Fridays For Future Bratislava

Keď sa Sandra dozvedela o celosvetovej výzve s názvom Štrajk za budúcnosť klímy okamžite do zoznamu zúčastnených miest zaregistrovala aj Bratislavu. Spoločne s ďalšími aktivistami následne 15. marca zorganizovali azda najväčší klimatický protest v dejinách Slovenska. A nebol posledný. Sandra chce v štrajku na Slovensku pokračovať aj naďalej a komunikuje so združením FridaysForFuture o ďalších udalostiach.

Foto: Samuel Horňáček
Robíme to preto, lebo ide o zdravie ľudí a všetkého živého na planéte. Bolo to potrebné a dôležité, inšpirovala nás Greta Thunberg a chceme, aby sa pozornosť voči klimatickej kríze šírila naďalej. Aby si uvedomili naliehavosť klimatickej krízy a dopad, aký bude mať na každého a každú z nás a začali konať. Nie je to len o osobnej spotrebe a zmenách v životnom štýle. Ide o to, aby sme sa spojili a začali tlačiť na politické, ekonomické a spoločenské elity, aby nekradli nám a nasledujúcim generáciám budúcnosť.“ (Sandra Bulla pre interez.sk, 1. apríla 2019)
Príbehy
0
Komentovať (0)