foto: ktojedalsi.sk

Upozorňujeme, že článok môže obsahovať spoilery.

Do kín prichádza slovenský film s názvom „Kto je ďalší?“. Režisér Miro Drobný sa rozhodol priniesť na filmové plátna tri príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. Ktorý z nich najfunkčnejšie vyjadruje svoju myšlienku? 

Slovenská kinematografia za posledné roky znovu ožíva a v kinách tak môžeme vidieť čoraz viac snímok domácej produkcie. To je pozitívna predpoveď. A rovnako pozitívna je aj návštevnosť divákov, ktorých domáca tvorba zaujíma čoraz viac. Ako avizovala TASR už pred niekoľkými dňami, práve snímka Kto je ďalší? sa totiž stala výnimočným rekordmanom. V najbližších dňoch si ju totiž môžete pozrieť až v 86 kinách po celom Slovensku. Stojí však naozaj za to?

Tento úspech sa dá považovať za o to väčší, že sa režisér Miro Drobný chytil veľmi sľubného námetu a rozhodol nám sprostredkovať tému, ktorá je, žiaľ, realistickým scenárom odohrávajúcim sa na dennej báze, no často mu spoločnosť nepripisuje veľkú váhu alebo sa ho jednoducho snaží prehliadať. Pozrime sa však, do akej miery sa mu prvotné ambície podarilo naplniť. Silná myšlienka totiž nemusí nutne znamenať aj dobrý film. V tomto prípade sa potvrdilo, že je naozaj dôležitý spôsob, akým je príbeh vyrozprávaný. Pretože ani tá avizovaná silná myšlienka nemusí ľudí chytiť za srdce.

Miro Drobný sa preslávil najmä vďaka svojej snímke o fenoméne slovenskej hudobnej scény, Rytmus sídliskový sen alebo animovaným seriálom OVCE.sk, ktorý mal pôsobiť ako prevencia pre najmenších práve pred nástrahami internetu, na ktorom sa podieľal ako scenárista.

V tomto prípade ide o internet a človeka v ňom. Na jednej strane užitočný pomocník, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou väčšiny z nás, na druhej nebezpečné miesto. Pomocou troch príbehov, inšpirovaných skutočnými udalosťami sa Drobný pozrel na kyberšikanu, rooftopping alebo zneužívanie, ktoré vychádza práve z virtuálneho prostredia.

Každý z troch príbehov sa od seba navzájom líši. Nie iba svojou témou, ale aj filmovým spracovaním. Spája ich však hlavné posolstvo, ktoré majú svetu dať. A niekoľko scén, spadajúcich až do totálneho filmového klišé, na ktoré sa občas aj ťažko pozerá. Najhoršie je to v prvom príbehu.

Mladá raperka Aless prežila kyberšikanu a rozhodne sa so svojím príbehom podeliť s bývalými spolužiakmi. Tento príbeh nie je o samotnej šikane, o tej sa veľa nedozvieme, skôr o pocitoch Aless. Autor sa rozhodol prítomných tyranov vykresliť pomocou chlapcov, ktorí hajlovali a ich „vodcu“ s vyholenou hlavou a tapetou Hitlera na pozadí. Celé to pôsobilo na mňa ako emočný trik, ktorý, žiaľ, nefungoval.

Dôležitý príbeh sprostredkovaný naozaj nefunkčným spôsobom

Rovnako zábery vlaku, ktoré sa strihali pomedzi hlavný dej. Síce, ako sme mohli vidieť na konci, vznikla z toho napokon metafora, no konceptuálne to vôbec nesedelo so zvyškom príbehu. Režisér si zvolil štýl prekvapenia na konci, ktorý v niektorej časti fungoval a v niektorej zas nie. Tu by som ho tiež pridala skôr ku akémusi hraniu na divákove city, ktoré však nedokáže brať veľmi vážne. A za najväčší mínus považujem to, že samotná téma kyberšikany zostáva v úzadí a namiesto toho sa pozeráme na nafingovaný koncert.

Po tomto však prišiel druhý príbeh, ktorý považujem za tú najlepšiu časť. Pozor! Ak máte strach z výšok, tak sa pripravte. Tu ich bude dosť. Občas som cítila zimomriavky aj za hlavných hrdinov. A práve tento pocit, ktorý vo mne vyvolali, hodnotím veľmi pozitívne.

Čo však pozitívne nie je, je samotná téma druhého príbehu. Tu sa už režisér rozhodol takmer odosobniť a priniesol príbeh inšpirovaný reálnou trojicou z Ruska, ktorá si zakladá svoju slávu na Instagrame a rooftoppingu – záľube vo výškových budovách. Lezenie na ne, v tomto prípade za účelom získania fotografií, ktoré očaria celý virtuálny svet.

V tomto príbehu nachádzame všetko to, čo v druhom absentovalo. Myšlienku toho, ako dokážu sociálne siete ovplyvňovať životy ľudí a že často je to sakra nebezpečné. A tým nemyslím iba samotné výšky, ale aj to, že sa pozeráme na trojicu mladých ľudí, ktorí sú ochotní urobiť naozaj všetko iba preto, aby získali čo najviac followerov.

Pre lajky sú ochotní urobiť čokoľvek

Celá druhá časť na mňa pôsobila najautentickejšie. Sprostredkovala totiž divákovi hlavnú myšlienku zaujímavým spôsobom. Avšak podobne, ako v predchádzajúcom prípade, v závere tempo filmu začne upadať, a ak by náhodou divák nepochopil, o čo ide, autor filmu mu to radšej ešte niekoľkokrát ukáže. Navyše, veľmi patetickou formou. Našťastie, aspoň tretiemu príbehu záver vyšiel podľa predstáv.

Tak, ako považujem zbytočné dodatky či dorozpravanie príbehu v predošlých dvoch prípadoch, tu je to najväčší tromf, po ktorom zostávajú diváci sedieť ticho na svojich miestach v kinách. Okrem toho hodnotím veľmi pozitívne aj šikovný spôsob, akým režisér „vyrozprával“ príbeh dospievajúceho dievčatka bez slov.

Tretia časť nám prináša príbeh mladého kanadského dievčaťa, ktoré je šikanované a vydierané pomocou internetu. O tomto viac prezrádzať nejdem, pretože najmä v tomto prípade je sila aj v samotnom príbehu, ktorý diváka určite zasiahne.

Kto je ďalší? je snímkou, ktorú sa určite oplatí vidieť aj napriek týmto výhradám. Kvalitatívne sa však každá forma príbehu od seba odlišuje, čo je vidieť už na prvý pohľad. Nemôžem to teda ohodnotiť komplexne. Prvý príbeh 1,5/5, druhý 4/5 a tretí 3/5.

Výsledné hodnotenie: 3/5

Kto je ďalší?

Slovensko, 2018

Réžia: Miro Drobný

Scenár: Miro Drobný

Kamera: Richard Žolko

Hrajú: Peter Brajerčík, Brian Caspe, Stanislav Staško

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy