Druhá svetová vojna je známa a pomerne dobre spracovaná časť našich dejín. Čo ale mnohí nevedia je to, že okrem samotných vojnových operácií a činov ukrýva aj niekoľko stále nevyriešených tajomstiev. Jedna z najväčších záhad tohto smutného obdobia je aj Jantárová komnata, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie poklady vtedajšieho Sovietskeho zväzu a práve v tomto časovom horizonte sa stratila.

Výroba ôsmeho divu sveta

V mnohých článkoch a diskusiách nájdete pre Jantárovú komnatu aj ďalšie pomenovanie – ôsmy div sveta. Začiatok budovania tohto úchvatného diela datujeme do roku 1701. Stalo sa tak na základe návrhu nemeckého architekta Andreasa Schlütera, ktorý do reality pretavil dánsky brúsič jantáru Gottfried Wolffram. Pôvodným plánom bolo jantárom ozdobiť steny paláca Charlottenburg, ktorý bol domovom prvého pruského kráľa Fridricha I. a jeho manželky Sophie Charlotte.

Pri výrobe miestnosti sa začali používať nové metódy spracovania jantáru. V roku 1706 Wolfframovu prácu prebrali gdaňskí majstri v brúsení jantáru Ernst Schacht a Gottfried Turau, ktorí v nej pokračovali prakticky až do smrti kráľa Fridricha I. a jeho manželky. Na výrobe sa údajne pracovalo až do roku 1712 a komnata bola napokon vystavená v berlínskom mestskom paláci vedľa Bielej sály. Tu sa nachádzala do roku 1716.

Dar cárovi

Nový pruský kráľ Fridrich William I. chcel spečatiť spojenectvo s ruským cárom Petrom Veľkým, s ktorým sa stretol v roku 1716. Cára Jantárová komnata ohromila a okamžite sa do nej zamiloval. Naopak, syn Fridricha I. nezdieľal otcovu záľubu a pochopenie v takomto druhu umenia a tak navrhol výmenu – do svojej osobnej gardy hľadal vysokých a silných mužov, ktorých mu mohol poskytnúť práve Peter Veľký. Ako symbol upevnenia spojenectva a odplatu za vojakov cárovi daroval Jantárovú komnatu.

Presun sa realizoval dekonštrukciou komnaty a bezpečným umiestnením jednotlivých častí do 18-tich veľkých boxov. Peter, respektíve jeho dcéra cárovná Alžbeta, sa rozhodli dielo presunúť do nového čerstvo založeného Petrohradu. Tam sa nachádzalo do roku 1755, keď sa na podnet cárovnej sťahovalo do Katarínskeho paláca v meste Puškin (Cárske Selo). Keďže bol „nový domov“ o niečo väčší ako ten pôvodný, Jantárovú komnatu dobudoval architekt Bartolomeo Rastrelli. Dodatočný jantár bol dopravený z Berlína.

Ako sa ďalej uvádza v dostupných zdrojoch, v 18. storočí prešla komnata ďalšími úpravami a jej hodnotu odhadovali historici v roku 2007 na približne 142 miliónov vtedajších dolárov (dnes takmer 200 miliónov dolárov). Reálne by jej hodnota mohla byť aj oveľa vyššia či dokonca nevyčísliteľná.

Korisť nacistov

Ôsmy div sveta prežil 18., 19. storočie a tiež aj revolúciu v roku 1917. Zásadný bod v osude tohto umeleckého diela prišiel až počas druhej svetovej vojny, keď sa boje medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom dostali až na územie dnešného Ruska. Operácia Barbarossa znamenala inváziu vojsk osi do ZSSR a prakticky otvorila východný bojový front. V roku 1941 sa vojská Adolfa Hitlera priblížili dnešnému Petrohradu (vtedy Leningradu).

Sovieti chceli pochopiteľne svoj poklad ochrániť, tak dostal hlavný kurátor Kuchumov za úlohu Jantárovú komnatu rozobrať a pripraviť ju na bezpečný presun smerom na východ. Kuchumov však zistil, že jantárové panely časom skrehli a pokus o ich odstránenie by mohol viesť k vážnemu poškodeniu. Rozhodol sa tak pre iné riešenie, ktoré sa napokon ukázalo ako osudné. Namiesto odstránenia bola miestnosť „zakrytá“ tenkou vrstvou tapety s cieľom prekabátiť nacistov.

Adolf Hitler považoval komnatu za symbol nemeckej hrdosti a chcelu ju získať podobne, ako ďalšie iné cenné artefakty a umelecké poklady. Keď Wehrmacht obsadil Katarínsky palác, nemeckým vojakom sa podarilo odhaliť pripravenú lesť pomerne ľahko a v priebehu 36 hodín Jantárovú komnatu rozobrali a zabalili do krabíc. Následne ju presunuli do Königsbergu v Nemecku (dnešný Kaliningrad).

Zmiznutie komnaty je dodnes záhadou

Kým ohľadne vzniku a putovania komnaty sa zdroje vo väčšine informácií zhodujú, rozchádzať sa začínajú pri jej ďalšom osude, ktorý ju postihol koncom druhej svetovej vojny. V Königsbergu bolo umelecké dielo (minimálne) nasledujúce 2 roky. Na prelome rokov 1943 a 1944 sa vojna začala otáčať a frontová línia nabrala západný smer. Bolo jasné, že Sovieti si budú chcieť svoj poklad vziať späť a preto Hitler nariadil riaditeľovi múzea zodpovednému aj za Jantárovu komnatu Alfredovi Rohdemu, aby ju rozobral a s ostatnými pokladmi premiestnil hlbšie do Nemecka.

V auguste 1944 bol Königsberg bombardovaný kráľovským letectvom a z múzea ostali len ruiny. Ďalšie ťažké škody v tejto oblasti spôsobilo sovietske delostrelectvo v roku 1945. Niekedy v tomto období sa stopa po Jantárovej komnate stráca a do popredia sa dostávajú rôzne teórie o jej ďalšom osude. Stihli Nemci komnatu rozobrať a jej časti premiestniť? Bola zničená pri bombardovaní?

Za najpravdepodobnejšiu teóriu mnohí považujú tú, ktorá sa odvoláva na správy od Alexandra Brusova – muža, ktorý mal na starosti pátranie po ukradnutých a stratených sovietskych artefaktoch. Ten vo svojom výskume uvádza, že Jantárová komnata bola zničená pri bombardovaní a tri zo štyroch florentských mozaík našli poškodené a spálené v pivnici hradu. Sovieti sa však s týmto záverom neuspokojili a rozbehli vlastné vyšetrovanie zmiznutia vzácneho artefaktu. Otázkou ostáva, či to nebola len súčasť propagandy.

Nejasný záver takpovediac pripravil pôdu pre rôzne teórie. Niekoľko očitých svedkov malo údajne vidieť, ako sú kúsky Jantárovej komnaty naložené na palube lode Wilhelm Gustloff, ktorá opustila prístav Gdynia v roku 1945. Loď však bola potopená sovietskou ponorkou a jej následné vyšetrovanie túto teóriu vyvrátilo, keďže sa v troskách nenašla ani stopa. Ešte menej pravdepodobné teórie hovoria o mýtickom zmiznutom Zlatom vlaku nacistov, ktorý mal byť plný zlata, pokladov a vzácnych artefaktov. Okrem iného sa v ňom mala nachádzať aj Jantárová komnata.

Azda najviac za vlasy pritiahnutá je teória, podľa ktorej mal Stalin vyrobiť kópiu Jantárovej komnaty, ktorá bola nacistami ukradnutá namiesto originálu. Kde sa ale potom nachádza originál opäť nevieme. Svetielko nádeje vykresal pre teoretikov rok 2020 a objav poľských potápačov. Tí našli na dne mora vrak krížnika Karlsruhe, ktorý sa podieľal na operácii Hannibal – najväčšej evakuačnej misii v histórii, pomocou ktorej uniklo z východného Pruska viac ako milión nemeckých vojakov a civilistov. Vo vraku lode sa mali nájsť rôzne predmety vrátane debničiek s neznámym obsahom.

Je komnata v Česku?

S teóriami o súčasnej polohe Jantárovej komnaty však nekončíme. V roku 2016, respektíve 2017 sa začali objavovať ďalšie potenciálne miesta, kde by sa mohol artefakt nachádzať. Prvou lokalitou sú Krušné Hory blízko hraníc Nemecka a Českej republiky. Ako uvádzajú britské zdroje, komnata by sa mohla nachádzať v Princovej jaskyni v spomínanom pohorí južne od Drážďan. Na tomto mieste sa našli rôzne dutiny podobné bunkrom, ako aj stopy po oceľových kábloch, pomocou ktorých sa mohol náklad spúšťať. Táto teória spomína podzemné tunely a do karát jej hrá aj fakt, že zmienky o tejto lokalite z obdobia Tretej ríše boli z nejakého dôvodu vymazané. Autori teórie však potrebujú na svoj výskum finančné prostriedky, ktoré dodnes nemajú.

Ešte zaujímavejšie je tvrdenie, že sa sovietsky poklad nachádza v susednej Českej republike, konkrétne na zámku vo Frýdlante. Jeden z autorov tejto teórie je bývalý zamestnanec Spolkovej spravodajskej služby Erich Stenz, ktorý sa odvoláva na svedectvo istej ženy, ktorá na zámku v čase druhej svetovej vojny pracovala. Podľa nej mala vojenská kolóna priviezť na zámok debny, v ktorých sa nachádzalo zlato, šperky, obrazy a iné umenie. Tie mali byť ukryté v pivniciach. Okrem iného sa odvoláva aj na notový zápis (ktorý má určovať polohu) Martina Bormanna, osobného tajomníka Adolfa Hitlera.

Autori sa túto teóriu rozhodli preveriť a údajne v katakombách narazili na zvláštnu stenu, ktorá podľa nich bola postavená dodatočne. Ich ďalší výskum však mali zhatiť české orgány, konkrétne Národný pamiatkový úrad údajne z obavy prípadného škandálu.

Nájdené kúsky a postavená replika

Azda jediný hmatateľný dôkaz o Jantárovej komnate pochádza z roku 1997, keď sa nemecké úrady dostali k štvrtej časti florentskej mozaiky. Tú mal v držbe syn jedného z nemeckých vojakov, ktorí sa podieľali na odstraňovaní komnaty medzi rokmi 1941 a 1945. Presnejšie informácie však stále nemáme a nájdené kúsky boli vrátane do Ruska.

V roku 1979 sa Sovieti rozhodli podľa dostupných informácii o pôvodnej komnate vykonať rekonštrukciu a vybudovať repliku umeleckého diela. Oficiálne dokončenie datujeme na máj 2003 pri príležitosti 300. výročia založenia mesta Petrohrad. Výsledná suma sa odhaduje na desiatky miliónov dolárov.

Prekliaty artefakt?

Vyšetrovanie realizované pod hlavičkou KGB malo byť podľa viacerých novinárov len nástrojom na zakrytie vlastnej chyby (komnatu si zničili Sovieti sami). V roku 1968 navyše Sovieti rozhodli o zničení hradu Königsberg, čím definitívne zabránili ďalšiemu vyšetrovaniu podzemných priestorov a šácht.

Okrem iného však po komnate pátrali aj iní ľudia. Za zmienku stoji nemecký vojak Georg Stein, ktorý pátraniu zasvätil takmer celý život. V roku 1987 ho našli zavraždeného v bavorskom lese. Diskutabilné je aj úmrtie Jurija Guseva, ktorý pôsobil ako zástupca vedúceho ruskej zahraničnej spravodajskej jednotky. O život prišiel pri záhadnej autonehode v roku 1992. Údajne mal byť zdrojom novinára, ktorý pátral po Jantárovej komnate. Preto sa o vzácnom umeleckom diele dnes hovorí aj ako o prekliatom artefakte.

Otvoriť galériu (8)

Pozri aj:

Hunský kráľ Attila: V deň svojej svadby zomrel záhadným spôsobom, jeho hrob s pokladmi dodnes…