Poprava Juraja Dóžu. Ilu: Robert Townson (1762–1827) [Public domain], via Wikimedia Commons

Povstanie Juraja Dóžu proti šľachte v roku 1514 bolo neúspešné, navyše jeho vodca, po ktorom povstanie nesie meno, zomrel veľmi krutým spôsobom.

Dejiny sú plné udatnosti, bojov, no aj nesmiernej krutosti. Z toho, čo dokáže jeden človek spôsobiť inému, nám často stávajú vlasy dupkom. Iné to nebolo ani pri poprave sedmohradského zemana Juraja Dóžu, ktorý bol vodcom povstania proti šľachte. 

O rannom živote Juraja Dóžu vtedy ešte Juraja Sikulu či Juraja Sékeľa sa toho veľa nevie. Narodil sa v roku 1470 v uhorskom Dalnici v dnešnom Rumunsku.

Začiatkom 16. storočia bolo Uhorsko pod neustálym tlakom zo strany Turkov. Aby sa tejto hrozbe predišlo, začala sa organizovať križiacka výprava. K nej sa pridávali mnohí ľudia či už chudobní poddaní, sedliaci ale aj drobná šľachta. Výprava jej účastníkom sľubovala mnohé odpustky ako aj zmiernenie ich neľahkej životnej situácie.

V tom čase prišiel do Budína (mesto v Uhorsku, dnes súčasť Budapešti) aj dôstojník jazdectva v Stoličnom Belehrade Juraj Sékeľ. Podľa niektorých údajov, si prišiel po odmenu za zabitie významného Turka, pravdepodobnejšie je však, že sa dozvedel o pripravovanej križiackej výprave a videl v nej možnosť na vojenskú kariéru.

Budín v roku 1684. [Public domain], via Wikimedia Commons
Zjavne bol známy ako schopný bojovník, lebo kráľ Vladislav Jagelovský mu po príchode daroval titul dvorského rytiera. Neskôr ho podľa niektorých údajov kráľ, podľa iných ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vymenoval za veliteľa križiackych vojsk zhromažďujúcich sa pri Budíne.

Juraj Dóža mal veliť dobrovoľníkom – kurucom, teda v ľudskej reči povedané chudobným vrstvám najmä roľníkom, študentom, mestskej chudobe a podobne. Dúfal, že ho finančne a materiálne podporí šľachta a iní bohatí panovníci. No nestalo sa tak. Sedliaci sa začali búriť a kráľ sa rozhodol výpravu preložiť. Ako uvádza portál valka.cz, Dóža mal svojich dobrovoľníkov rozpustiť, no tým sa nechcelo vrátiť domov bez ničoho a pohli sa smerom na Temešvár.

Juraj Dóža na maľbe. Viktor Madarász [Public domain], via Wikimedia Commons
Keďže uhorská šľachta bola proti tejto výprave a nemienila ospravedlniť neprítomnosť poddaných na svojich majetkoch, v polovici mája kuruci vyvolali občiansku vojnu proti zemepánom. Juraj Dóža prehovoril k svojim mužom a vyzval ich na boj proti šľachte. Motivoval ich slovami o neustálom útlaku poddaných a žiadal od šľachty navrátenie starých slobôd. K povstaniu sa začali pridávať ďalší a Dóža mal odrazu armádu o 40-tisíc mužoch.

Úspech povstania podporila aj ich výhra v boji pri Nadlaku. Dóža zajal viacerých významných osôb a popravil ich napríklad aj nastoknutím na kôl.

Dóža ďalej postupoval a k povstaniu sa pridávalo stále viac ľudí. Začali vznikať aj lokálne konflikty medzi sedliakmi a šľachtou, ktoré sa odohrávali aj na území Slovenska. Najaktívnejšie sa bojovalo v okolí Košíc ale boje boli aj na iných miestach napríklad v pri banských mestách, no aj v okolí Bratislavy.

Gyula Derkovits [Public domain], via Wikimedia Commons
V júli Dóža s kurucmi obsadil uhorské nížiny, časti Sedmohradska a tiahol na Temešvár. V Budíne však nechal 5-tisíc mužov, ktorí boli ale šľachtou porazení a panovníci začínali mať navrch. Keď Dóža prišiel k Temešváru, začal ho obliehať. K mestu však prišiel aj Ján Zápoľský a začal proti Dóžovi bojovať. Porazil jeho vojsko a Juraja Dóžu zajal. Povstanie bolo potlačené a roľníci či poddaní prišli aj o tú malú časť práv, ktorú dovtedy mali.

Juraja Dóžu čakal hrozný koniec. Bol titulovaný sedliackym kráľom a v tomto duchu sa niesli aj jeho posledné minúty života. Ako akt popravy ho posadili na rozžeravený železný trón, do ruky mu dali rozpálené žezlo a na hlavu rozžeravenú železnú korunu. Bol tak upečený zaživa.

Poprava Juraj Dóžu. [Public domain]/wikimedia
Aby toho nebolo málo, tak jeho najbližších spolubojovníkov nútili, aby z neho zaživa na tróne zubami trhali mäso. Takýto smutný bol koniec jedného muža, ktorý aj napriek tomu, že sledoval najmä svoje záujmy, chcel pomôcť tým najslabším ľuďom vo vtedajšom Uhorsku.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )