Dejiny sú plné udatnosti, bojov, no aj nesmiernej krutosti. Z toho, čo dokáže jeden človek spôsobiť inému, nám často stávajú vlasy dupkom. Iné to nebolo ani pri poprave sedmohradského zemana Juraja Dóžu, ktorý bol vodcom povstania proti šľachte.
správy od nás budete mať ako prví.
O rannom živote Juraja Dóžu vtedy ešte Juraja Sikulu či Juraja Sékeľa sa toho veľa nevie. Narodil sa v roku 1470 v uhorskom Dalnici v dnešnom Rumunsku.
Začiatkom 16. storočia bolo Uhorsko pod neustálym tlakom zo strany Turkov. Aby sa tejto hrozbe predišlo, začala sa organizovať križiacka výprava. K nej sa pridávali mnohí ľudia či už chudobní poddaní, sedliaci ale aj drobná šľachta. Výprava jej účastníkom sľubovala mnohé odpustky ako aj zmiernenie ich neľahkej životnej situácie.
V tom čase prišiel do Budína (mesto v Uhorsku, dnes súčasť Budapešti) aj dôstojník jazdectva v Stoličnom Belehrade Juraj Sékeľ. Podľa niektorých údajov, si prišiel po odmenu za zabitie významného Turka, pravdepodobnejšie je však, že sa dozvedel o pripravovanej križiackej výprave a videl v nej možnosť na vojenskú kariéru.
Juraj Dóža mal veliť dobrovoľníkom – kurucom, teda v ľudskej reči povedané chudobným vrstvám najmä roľníkom, študentom, mestskej chudobe a podobne. Dúfal, že ho finančne a materiálne podporí šľachta a iní bohatí panovníci. No nestalo sa tak. Sedliaci sa začali búriť a kráľ sa rozhodol výpravu preložiť. Ako uvádza portál valka.cz, Dóža mal svojich dobrovoľníkov rozpustiť, no tým sa nechcelo vrátiť domov bez ničoho a pohli sa smerom na Temešvár.
Úspech povstania podporila aj ich výhra v boji pri Nadlaku. Dóža zajal viacerých významných osôb a popravil ich napríklad aj nastoknutím na kôl.
Dóža ďalej postupoval a k povstaniu sa pridávalo stále viac ľudí. Začali vznikať aj lokálne konflikty medzi sedliakmi a šľachtou, ktoré sa odohrávali aj na území Slovenska. Najaktívnejšie sa bojovalo v okolí Košíc ale boje boli aj na iných miestach napríklad v pri banských mestách, no aj v okolí Bratislavy.
Juraja Dóžu čakal hrozný koniec. Bol titulovaný sedliackym kráľom a v tomto duchu sa niesli aj jeho posledné minúty života. Ako akt popravy ho posadili na rozžeravený železný trón, do ruky mu dali rozpálené žezlo a na hlavu rozžeravenú železnú korunu. Bol tak upečený zaživa.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku