Detská logika vyhráva: Ako môže bábätko nosiť darčeky? Rodičia opísali, kedy museli von s pravdou o Ježiškovi

V rodinách s viacerými deťmi sa často miešajú rôzne postavy a výklady. Niekde nosí darčeky Mikuláš, inde Santa, inokedy vianočný škriatok. „Mladšie dieťa v tom má bordel a nevie ani, kto čo nosí. Jeden deň je to Mikuláš, potom Santa, minule vianočný škriatok a ja nemám silu to vysvetľovať, počkám, kým vyrastie.“ Aj to je realita, o ktorej sa príliš nehovorí – rodičia niekedy jednoducho nemajú kapacitu udržiavať komplikovaný príbeh, najmä ak sa mení podľa prostredia, školy či širšej rodiny.

Pravda bez sĺz a bez sklamania

Obava, že odhalenie pravdy dieťa zraní, sa v skúsenostiach rodičov často nepotvrdzuje. „Manžel im povedal a nenasledovali žiadne otázky, nič. Ani sklamanie.“ Podobne opisuje situáciu aj ďalší rodič, ktorý sa k otvorenému priznaniu dostal neskôr. „My sme po niektorých Vianociach povedali, že teda darčeky nenosí Ježiško. Dieťa nám povedalo, že to tušilo, lebo sa o tom rozprávali v škole a že vždy mu bolo čudné, že jeden z nás ostáva ešte chvíľu v dome a nejde vyzerať Ježiška.“

Zaujímavé je, že ešte predtým si dieťa hľadalo vysvetlenia, ktoré dávali zmysel v jeho vlastnom svete. „Ale napríklad, keď malo 7 a dostalo bicykel, tak povedalo, že to musel byť Ježiško, lebo rodičia nemajú toľko peniažkov, aby mu to kúpili. Tak to bolo také milé.“

Čaro Vianoc nie je o tom, kto darčeky nosí

Mnohí rodičia hovoria, že aj bez mystifikácie zostáva vianočná atmosféra zachovaná. „A nebolo tam žiadne sklamanie, nič. Proste to zobralo ako fakt. Ale to čaro Vianoc ostalo ďalej.“ Otvorenosť sa u nich prejavovala aj počas roka, a to pri výbere darčekov či rozhovoroch o tom, komu chcú urobiť radosť. „Nikdy sme im netvrdili, že darčeky nosí Ježiško. Normálne sme sa bavili, čo donesieme babke, dedkovi na Vianoce a boli sme spolu vybrať darčeky.“

Praktické riešenia namiesto rozprávky

Niektorí rodičia si našli vlastný, veľmi pragmatický model, ktorý zodpovedá ich možnostiam. „U nás Ježiško posiela peniaze a my si za ne kúpime, čo chceme. Malá (5-ročná) si povedala sama, čo si prosí na Vianoce a spolu sme počkali na peniažky od Ježiška (rozumej na výplatu),“ vyjadrila sa jedna z diskutujúcich.

Ďalšia zapájajúca sa do diskusie narovinu pomenúvala dôvody, prečo sa rozhodla práve takto. „Som väčšinu času s ňou sama, nemám kapacitu schovávať darčeky a tváriť sa, že to nosí niekto iný, a hlavne nie je hlúpa, počuje, keď sa rozprávam s druhými.“

Pravda ako základ dôvery

Pre niektorých rodičov je dôležité dieťaťu neskôr vysvetliť aj samotný mechanizmus „vianočnej hry“. „Keď sme cítili, že je to správne povedať mu pravdu v 5 rokoch. Vysvetlili sme mu, že za Ježiška preberáme prácu my rodičia, a teraz, keď je už starší, tak sa ho pýtame, či vie, že sme to vždy nosili my, že sme mu síce klamali, ale nie v zlom.“

Iní sa rozhodli vôbec nezačať. „Nikdy som ich k tomu neviedla a nebalamutila im hlavy nejakým Ježiškom či Mikulášom. Rovno som im povedala, že žiadny Ježiško darčeky nenosí.“ Aj tu zohráva rolu osobná skúsenosť z detstva. „Keď som bola ja malá, tak som ani nikdy nechápala, ako ten Ježiško vyzerá, keďže poznala som ukrižovaného Ježiša a potom malého Ježiška narodeného v jasliach a ani jedna verzia mi neprišla, že by bola schopná tie darčeky nosiť,“ poznamenala diskutujúca.

Keď pravdu povie niekto iný

Osobitnou kapitolou sú situácie, keď tému otvorí niekto zvonka, bez ohľadu na rodinné nastavenie. „Dcére v prvej triede pani učiteľka povedala, že Ježiško je hlúposť, darčeky dávajú rodičia… Bola som sklamaná z pani učiteľky a myslím, že aj ostatní rodičia.“ Práve tu sa ukazuje, že nejde len o to, či dieťaťu povedať pravdu, ale aj o to, kto, kedy a akým spôsobom ju povie.

Pozri aj:

Peter Nagy má toho dosť. Negativita internetu mu ničí psychiku, rozhodol sa pre radikálny krok