Po druhej svetovej vojne a po porážke Japonska vyhlásil Ho Či Min na území Vietnamu Vietnamskú demokratickú republiku. Francúzsko však na území začalo svoju rekolonizačnú vojnu, avšak po ich porážke sa napokon Indočína rozpadla na Laos, Kambodžu a Vietnam, ktorý bol rozdelený 17. rovnobežkou.
Američania vo vojne
Južne od rovnobežky vznikla Vietnamská republika, ktorú aj s pomocou USA ovládal katolícky diktátor Ngô Đình Diệm, severne od rovnobežky vládli komunisti na čele s Ho Či Minom.
Sever si rýchlo vybudoval silnú armádu a mal za cieľ spojiť celý Vietnam pod socialistickým zriadením. Začala infiltrácia na juh, pričom vláda na juhu mala problém v krajine nastoľovať stabilitu, keďže jej väčšina ľudí nedôverovala a neakceptovala ju.
Situácia sa začala zhoršovať a 30. júla 1964 juhovietnamské komando zaútočilo na radarové stanice. V oblasti operovali aj Američania, na ktorých zaútočili tri torpédové člny Severovietnamcov. Následne sa udial ešte jeden podobný incident a americký prezident schválil jednorazové letecké údery na ciele v Severnom Vietname.
Na náletoch sa zúčastnil aj južný Vietnam a neskôr sa Američania obávali väčšieho zapojenia ZSSR a Číny na podpore Severu, a tak sa začali angažovať vo Vietname a začali sa boje.
Herbicíd alebo chemická zbraň?
Vojna so severom nie vždy vychádzala podľa predstáv USA. V bujnej a hustej džungli nebol problém sa jednotkám stratiť, pričom miestni dobre poznali tieto miesta. Navyše poľnohospodári radi severokórejských partizánov podporovali aj jedlom, keďže ich pokladali za osloboditeľov.
To Američania potrebovali zaraziť a to pomocou herbicídov, ktoré by dokázali zničiť džungľu, v ktorej by sa už partizáni a vojenské jednotky nemohli skrývať a tiež by dokázali ničiť úrodu, ktorá ich živila.
Zahájenie práškovania
Použitie herbicídov začalo ešte pred samotným oficiálnym zapojením Američanov do vojny. Prezident Južného Vietnamu požiadal Američanov o postreky na miestach, kde bojovali severovietnamské partizánske oddiely.
Použitiu ale predchádzali názory, či nejde o chemickú zbraň. Na to sa využil precedens vykonaný Britmi, ktorí takisto v rokoch 1948 až 1960 vo vojne v Malajzii herbicídy používali. A tiež nešlo o použitie voči ľuďom, ale voči vegetácii. Aspoň na prvé počutie to tak bolo…
Prezident Kennedy schválil ich použitie a začala sa operácia s názvom Ranch Hand, ktorej cieľom bolo chemicky likvidovať džungľu, kde sa protivník skrýva a tiež ničiť úrodu.
Agent Orange
Na likvidáciu vegetácie sa používali viaceré chemikálie, ktoré dostali názvy po farebnom označení plechoviek, v ktorých sa nachádzali. Najznámejší a najviac používaný bol Agent Orange. Z chemického hľadiska išlo o zmes v pomere 1:1 kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej (2,4-D) a kyseliny 2,4,5-trichlórfenoxyoctovej (2,4,5-T). Vedľajším produktom pri výrobe zložiek (najmä 2,4,5-T) boli dioxíny, najmä vysoko toxický 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxín (TCDD).
Celkovo sa v rámci operácie použilo 70 miliónov litrov herbicídov v rokoch 1962 až 1971. Rozstrekovali sa za pomoci lietadiel, vrtuľníkov, či cisternami na nákladných autách. Celkovo bolo zničených 10 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy podľa knihy Postwar Vietnamdynamics of a transforming society. Predpokladá sa, že 12 % územia južného Vietnamu bolo postriekanej vo vysokej koncentrácii a počas celej doby bolo minimálne raz postriekaných až 20 % lesov Južného Vietnamu.
Do dvoch týždňov po zasiahnutí stromov z nich opadali listy. V hustých porastoch bolo potrebné postreky opakovať častejšie. Efekt Agent Orange sa plnil dôsledne, možno až príliš.
Desivý dioxín
Veľkou tragédiou bolo, že Agent Orange obsahoval v chemikálii prirodzene vyskytujúci sa dioxín, pričom dioxín TCDD sa považuje za jeden z najškodlivejších. Je mutagénny, genotoxický a jedovatý. Podľa WHO množstvo dioxínu o veľkosti zrnka ryže je povolené množstvo pri zasiahnutí milióna ľudí. Američania však nad Vietnamom spolu v Agentovi Orange rozprášili asi 150 kilogramov tohto dioxínu.
Vtedy sa, samozrejme, aspoň v širších kruhoch nevedelo, čo všetko Agent Orange môže okrem likvidácie rastlín spôsobiť. Veď Američania mali povolené používať prázdne plechovky od Agenta Orange na pitnú vodu a dokonca velitelia demonštrovali neškodnosť herbicídu tým, že ho pred novinármi ochutnávali.
Hrozivé následky sa ukázali až po vojne. Keďže dioxíny ostávajú dlhé roky v pôde a ukladajú sa v tukoch, dlhodobo ovplyvňujú organizmy. Výskumy ukázali, že aj dnes pôda, ktorá bola zasiahnutá Agentom Orange vo Vietname, je chudobná na rozmanitosť živočíšnych či rastlinných druhov.
Deti ako z hororu
Desivé následky Agenta Orange sa ukazujú až časom. Ako aj pri amerických vojakoch, ktorí s ním pracovali, tak aj pri zasiahnutých Vietnamcoch sa rozvíjala rakovina, najmä leukémia či Hodgkinov lymfóm.
Najpostihnutejší sú obyvatelia medzi Kambodžou a Vietnamom. Dodnes tu žijú ľudia s mnohými genetickými chorobami. Dioxíny postihujú v podstate úplne všetko. Pečeň, pľúca, obličky, žalúdok, krv, reprodukčné orgány a DNA. V dôsledku toho sa rodili a, žiaľ, aj rodia deti s vážnymi postihnutiami a deformáciami. Bežné sú deformácie hlavy či tváre, alebo narodenie sa bez niektorých orgánov, napríklad očí.
Predpokladá sa, že Agentovi Orange bolo vystavených 4 milióny občanov Vietnamu a až tri milióny z toho utrpeli zdravotné postihnutia. Červený kríž dodnes uvádza, že následky z postrekov si aj teraz nesie až 1 milión obyvateľov.
Američania nikdy oficiálne neuznali, že by Agent Orange súvisel s týmito ochoreniami, aj kvôli tomu, že by si následne zasiahnutí ľudia mohli žiadať odškodnenie. Avšak neoficiálne to uznali a to tak, že pomáhajú s dekontamináciou území od dioxínov a tiež podporujú Vietnamcov, ktorí majú zdravotné postihnutia.
Je takmer neuveriteľné, že takmer po 50 rokoch od skončenia používania Agenta Orange stále ostáva tento smutný pozostatok vojny na mnohých generáciách obyvateľov Vietnamu a keďže likvidácia dioxínov je veľmi náročná, takže tento proces sa tak skoro neskončí.
Nahlásiť chybu v článku