A viete, že skupina výskumníkov z Harvardu sa na to naozaj podujala? Pokúsili sa o zostavenie komplexného obrazu života jedinca, počnúc najzásadnejšími otázkami: Ako sa vekom vyvíjame a meníme? Ako sa s pribúdajúcim vekom menia naše hodnoty? Čo je to, čo umožní, aby bol náš život šťastný a naplnený?

Tento výskum je známy pod názvom The Harvad Grant Study a napriek tomu, že zámer je obdivuhodný, má jedno vážne obmedzenie, zameriava sa len na mužov. Nedá sa však poprieť, že ponúka jedinečný náhľad na istú časť toho, čím sme, na to, čo nás robí ľuďmi.

Výskumu sa zúčastnilo celkovo 268 mužov z Harvardu, všetci narodení medzi rokmi 1938 až 1940. Výskumníci zhromažďovali údaje o rôznych aspektoch života celých 75 rokov v pravidelných intervaloch. Závery sú univerzálne platné.

Medzi rokmi 1972 až 2004 bol vedúcim výskumu psychiater pôsobiaci na pôde Harvardu, George Vaillant a aby zhrnul dovtedajšie zistenia, napísal o Harvard Grant Study knihu. Z tohto dlhodobého skúmania vyplynulo päť lekcií, ktoré podľa Vaillanta vedú k šťastnejšiemu a viac naplnenému životu. Chcete o nich vedieť viac?

To, na čom najviac záleží, je láska

Vyzerá to síce ako samozrejmosť, nie je to však o nič menej pravda. Kľúčom k šťastnému a naplňujúcemu životu je vskutku láska. Ako tvrdí Vaillant, šťastie sa opiera o dva základné piliere. Jedným z nich je práve láska a druhým je spôsob, ako žiť svoj život plný nástrah tak, aby sme lásku od seba neodháňali. Vaillant vo svojej knihe napísal, že najpodstatnejším záverom vyplývajúcim z výskumu je fakt, že najdôležitejšie v našich životoch sú medziľudské vzťahy. Vo vzorke mužov, ktorých sledovali, ak mali kariéru snov, veľa peňazí a pevné zdravie, neboli šťastní, kým nemali po boku milujúcu osobu, ktorá by im bola oporou.

Ide o viac, než o moc a peniaze

Okrem tejto Harvardskej štúdie, aj mnohé ďalšie potvrdzujú, že viac peňazí a vyššia moc nekorelujú s vysokým pocitom šťastia. Výskumníci ale netvrdia, že snaha o kariérny rast a finančné zabezpečenie sú bezvýznamné. Sú však len jedným dielikom z veľkej skladačky. A aj keď v danom momente im pripisujeme omnoho väčší význam, v kontexte celého života sú významné menej. Ukázalo sa, že keď účastníci dosiahli vek 70 rokov, spokojnosť sa vôbec nespájala so sociálnym statusom rodičov ani s príjmom samotného uchádzača. V zmysle dosahovania cieľov, jediné na čom záleží je, aby každý v tom, čo robí našiel zmysel.

Nezáleží na tom, ako život začneme, neskôr ešte stále môžeme byť šťastní

Muž menom Godfrey Minot Camille vstupoval so výskumu s veľmi biednymi vyhliadkami týkajúcimi sa životného šťastia a spokojnosti. Mal najnižšie skóre v budúcej stabilite zo všetkých účastníkov a v minulosti sa už pokúsil spáchať samovraždu. Na konci svojho života bol však jeden z najšťastnejších. Ako je to možné? Vaillant vo svojej knihe tvrdí, že je to tak preto, lebo Godfrey trávil svoj život hľadaním lásky.

Kľúčové je prepojenie

Harvardská štúdia tvrdí, že najlepším prediktorom šťastia a životnej spokojnosti sú dostatočne silné medziľudské vzťahy. Čo sa týka spokojnosti s kariérou, dôležité je cítiť sa s prácou prepojený. Ak chce byť človek šťastný, je oveľa dôležitejšie mať svoju prácu rád, než v nej zarobiť množstvo peňazí a dosahovať úspechy v tradičnom slova zmysle. A s pribúdajúcim vekom sa vzťahy a prepojenia stávajú ešte dôležitejšími. Pevné putá medzi ľuďmi sa spájajú s nižšou hladinou stresu  a vyšším celkovým well- beingom, teda životnou spokojnosťou.

Výzvy a perspektíva, ktorú ponúkajú, nás môžu urobiť šťastnejšími

Prechod od nedospelosti k dospelosti je zároveň prechodom od sústredenia sa na seba k sústredeniu sa na iných. To, ako tento prechod zvládneme, poukazuje na to, ako budeme zvládať aj ostatné výzvy, ktoré život prinesie. Ide o tzv. copingové stratégie a schopnosť vyťažiť z každej situácie to najlepšie. Kľúčom je nahradiť narcistické myslenie a krútenie sa vo vlastných pocitoch a problémoch zmysluplnými copingovými stratégiami. Vaillant na priblíženie použil príklad Matky Terezy a Beethovena. Matka Tereza mala veľmi bolestivé detstvo a aj duševný život. To, že sa dokázala zbaviť narcizmu a zamerať sa na starostlivosť o iných ľudí jej však neskôr prinieslo úctu a šťastie.

Iným spôsobom, ako dosiahnuť šťastie a efektívne sa popasovať s výzvami je kreatívna tvorba. A vedel to aj Beethoven, ktorý sa s ťažkosťami v živote vyrovnával pomocou umenia a za najúčinnejšiu copingovú stratégiu považuje dielo Óda na radosť.

Ak budete mať niekedy pocit, že sa to nedá, spomeňte si na tento výskum a päť zásad šťastného života. Napriek výraznému nedostatku tohto výskumu, a to, že bol zameraný výlučne na mužov, verím tomu, že výsledky sú skutočne platné univerzálne a kúsok šťastia v nich nájde každý z nás.

Pozri aj: ŠOKUJÚCE ZISTENIE VEDCOV: BLÍŽIACU SA SMRŤ DOKÁŽE ČLOVEK ROZPOZNAŤ ČUCHOM

psych.sk (Petra Sušaninová) huffingtonpost.com