Foto: Photo by Nathan Dumlao on Unsplash

Táto záhada fascinuje ľudí už nejaký ten čas.

Človek by povedal, že právo na vyčerpanosť majú najmä tí, čo majú namáhavú fyzickú prácu. Nie je to však tak. Aj ľudia, ktorí strávia celý deň v kancelárii pri počítači, prichádzajú domov neraz natoľko vyčerpaní, že netúžia po ničom inom, len po teplej posteli. Prečo sme teda takí unavení, aj keď sa fyzicky takmer vôbec nenamáhame?

Vyčerpáme vnútorné zdroje energie

Jedna z hypotéz hovorí, že jednoducho vyčerpáme vnútorné zdroje energie. Každé ráno sa totiž budíme len s obmedzenou kapacitou mentálnej energie a každé jedno rozhodnutie nám z nej malý kúsok uberá. Keď tieto zásoby vyčerpáme, pocítime únavu. Odborníci tento stav prirovnávajú k nádrži v aute. Načerpáte palivo, no keď na ňom celý deň jazdíte, palivo sa minie a musíte ho načerpať znova.

Tomuto javu sa ináč hovorí aj vyčerpanie ega, psychológovia si však týmto javom nie sú celkom istí. V realite síce účinok nedostatku mentálnej energie jasne pociťujeme, v laboratóriách sa však vyčerpanie ega nepodarilo potvrdiť, a to sa o to vedci pokúsili až 23 krát. Niektorí zas tvrdia, že fyziologicky vyčerpanie ega ani nie je možné potvrdiť a myslia si, že energiu vyčerpáva základné fungovanie orgánov, ako napríklad srdca, pľúc či mozgu. Odborník na obezitu, Kevin Hall, sa napríklad vyjadril, že mozog pri riešení náročného matematického príkladu nespotrebuje viac energie, ako pri sledovaní televízie.

Foto: unsplash

Nedostatok motivácie

Súčasťou druhej hypotézy je vyčerpanie motivácie. Hypotéza hovorí, že čím dlhšie sa sústredíme na náročnú úlohu, tým je viac pravdepodobné, že o ňu jednoducho stratíme záujem. Prídeme o motiváciu danú úlohu riešiť a naša myseľ sa bude čoraz viac sústreďovať na to, čo chceme robiť v skutočnosti, napríklad na scrollovanie na Instagrame. V konečnom dôsledku, strata motivácie a túžba po inej činnosti vedie k napätiu a napätie vedie k pocitu vyčerpanosti.

Dokazuje to výskum, v rámci ktorého výskumníci sledovali 100 zdravotných sestier počas 12 hodinovej smeny. Sestry mali v pravidelných intervaloch hlásiť, do akej miery sa cítia byť vyčerpané, zároveň však na sebe mali zariadenia, ktoré mapovali ich fyzickú aktivitu. Výskum ukázal, že čím viac hodín mali sestry odpracovaných, tým boli vyčerpanejšie, avšak koreláciu medzi vyčerpanosťou a fyzickou aktivitou nezistili. Naopak, ukázalo sa, že sestry, ktoré mali zo svojej práce pocit odmeny a uspokojenia, pociťovali vyčerpanie v nižšej miere. Podľa odborníkov im odmena poskytla motiváciu a tá znížila pocit vyčerpanosti.

Foto: unsplash

Odolávanie pokušeniam

Podobný výsledok bol preukázaný aj v ďalšej štúdii, v ktorej bolo monitorovaných 159 študentov. Ukázalo sa, že najvyššiu mieru vyčerpanosti udávali tí, ktorí počas týždňa museli odolávať najväčšiemu množstvu pokušení. Iste aj vy poznáte ten pocit, keď sa musíte venovať písaniu seminárnej práce, no popri tom máte v prehliadači pootváraných niekoľko ďalších okien, ako napríklad YouTube či Facebook. Práve takéto pokušenia nás pripravujú o motiváciu venovať sa práci a vyčerpávajú nás.

Ani touto hypotézou si však vedci nie sú celkom istí, presne merať ľudské túžby, motiváciu a únavu je takmer nemožné. Prečo vlastne na skúmaní tohto javu záleží? Odborníci tvrdia, že ak sa záhadu mentálnej vyčerpanosti podarí rozlúštiť, možno sa podarí nájsť aj kľúč k tomu, ako zabezpečiť vyššiu spokojnosť na pracovisku a predísť možným pochybeniam v práci.

Ako proti vyčerpanosti v práci bojujete vy? Dajte nám vedieť v komentároch.

vox
Všetko začína v tvojej hlave
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy