Keď milujeme, obloha je viac modrá a slnko svieti jasnejšie. Zvuk vetra či letného dažďa nám znie ako symfónia a vlastne všetko, čo nám príde do cesty, nám príde jednoducho krajšie.
Niekedy sa ale stáva, že v takomto príjemnom opojení prestávame premýšľať, a ako píše aj portál Thought Catalog, zabúdame na to, že láska, ktorú chceme nie je láskou, ktorú si zaslúžime.
Problémom je, že často sa nezamilujeme do osoby samotnej, ale do nejakej ilúzie – predstavy o tom, akou by tá osoba mohla byť. V našej mysli si ju zidealizujeme a opojení láskou tejto ilúzii aj uveríme.
Až keď príde k bolestivému rozchodu, začneme veci vidieť presne v tých farbách, v akých sú. Obloha sa zatiahne a veci prestanú byť také krásne, ako boli. A vy sa začnete obviňovať za to, že môžete za koniec vašej “osudovej” lásky.
Najnáročnejšie na tom je, keď niekoho milujete ešte aj vtedy, keď si už uvedomujete, že pre vás nebol tou správnou osobou. Srdcu ale rozkázať nedokážete.
Priznajte si ale jednu vec: láska, kvôli ktorej máte neustále obavy či láska, ktorá vám spôsobuje úzkosť, nie je skutočnou láskou. A láskou nie je ani láska, ktorú musíte – nech už z akýchkoľvek dôvodov – zatajovať. A vy niekde v hĺbke svojho srdca viete, že si zaslúžite niečo viac. Oveľa viac.
Láska, ktorú chcete, jednoducho často nie je láskou, ktorú si zaslúžite.
Odpusťte si a počkajte si na pravú lásku. Na tú, ktorú si naozaj zaslúžite.
thoughtcatalog
Nahlásiť chybu v článku