Predstavte si však, že by to tak bolo. Čo sa stane, keď človek v priebehu krátkej chvíle príde o hlavu a mozog sa oddelí od zvyšku miechy? Vníma človek, čo sa okolo neho deje a uvedomuje si vlastnú smrť?
Prípad Charlotte Corday
V roku 1793 bola gilotínou popravená žena menom Charlotte Corday. Bola obvinená z vraždy Jeana-Paula Marata a hovorí sa, že keď jej gilotína odťala hlavu, Francois le Gros k nej pristúpil, vzal ju do rúk a plesol ju po oboch lícach. Svedkovia ostali vydesení, tvrdili totiž, že na vlastné oči videli, ako sa výraz tváre na hlave zmenil na nahnevaný a líca sa červenali. Toto nie je jediný prípad, pri ktorom sa zdalo, že na odťatej hlave sa po vykonaní trestu zjavili záblesky vedomia a emócií. Niektoré zdroje uvádzajú, že Anna Boleynová sa po vykonaní trestu dokonca pokúsila prehovoriť.
Transplantácia hlavy
Kde sa však ukrýva pravda? Ide o skreslenie výjavov spôsobené davovou psychózou alebo môže hlava človeka skutočne ostať pri vedomí istý čas aj bez tela? Zodpovedanie tejto otázky nie je dôležité len kvôli overeniu historických zápiskov či z čírej zvedavosti. V posledných rokoch sa totiž čoraz viac hovorí o transplantácii hlavy chorého jedinca na telo zdravého. Ak by sa transplantácia vydarila, pre vedu by to bol obrovský prielom a prekročilo by to akékoľvek hranice, ktoré boli doteraz vedou stanovené.
Kľúčový je kyslík
Doteraz panuje názor, že hlava bez tela nedokáže prežiť. Mozog, ale aj ostatné tkanivá, potrebujú k životu kyslík. Mozog totiž spotrebúva až 20 percent kyslíka, ktorý sa do tela dostane. Akonáhle dôjde k prerušeniu ciev, preruší sa aj prívod kyslíka. Nejaké množstvo kyslíka síce v tkanivách ostane, nevydrží však dlho. Zvláštne je, že ak dôjde k oddeleniu hlavy, svaly tváre ostávajú funkčné, vysielanie nervových impulzov sa totiž nepreruší. Dôkazom je prípad, ktorý sa odohral v Číne. Kuchára zabila hlava hada po tom, čo ju pred 20 minútami odrezal od tela.
Čo robí mozog po smrti
Pred časom sa výskum začal zameriavať nielen na to, či hlava bez tela prežije, ale aj na zážitky ľudí, ktorí prežili klinickú smrť alebo mali zážitok blízky smrti. Vedcov zaujímalo, či si ľudia uvedomovali to, čo sa dialo s nimi a okolo nich. Ukázalo sa napríklad, že ľudia, ktorí prežili infarkt, si boli vedomí toho, čo sa deje okolo nich v miestnosti v čase, keď podstupovali resuscitáciu. To znamená, že aj keď im nebilo srdce a mozog nevykazoval žiadne známky vedomia, zdá sa, že predsa pri vedomí boli. Ďalšie výskumy zas dokázali zistiť mozgovú aktivitu ešte 30 minút po tom, čo nastala fyzická smrť. Vlny, ktoré sa podarilo zaregistrovať, boli podobné delta vlnám, aké sa objavujú u spiaceho človeka.
Depolarizácia
Teóriu sa podarilo potvrdiť aj nedávno, keď vedci zistili, že niekoľko minút po smrti prejde mozgom posledný výboj energie, ktorý nazvali depolarizácia. Aktivitu mozgu sa dokonca podarilo zachytiť aj na tzv. elektroencefalogram. Štúdie tohto typu boli vykonávané nielen na ľuďoch, ale aj na zvieratách a ukázalo sa, že u tých je aktivita prítomná ešte dlhšie, ako u človeka. Boli napríklad zaznamenané prípady, kedy ešte 48 až 96 hodín po smrti jedinca v tele stále prebiehala expresia génov.
Mike
Najznámejší je prípad kurčaťa, ktoré dostalo pomenovanie Mike. Mikeovo telo prežilo obdivuhodných 18 mesiacov po tom, čo prišiel o hlavu. Ako je to možné? Rez cez jeho miechu bol vykonaný v takom uhle, že sa zachovali funkcie nervov ovládajúcich pohyby tela a fungovanie vnútorných orgánov. Okrem toho, zhodou okolností sa vytvorila aj krvná zrazenina, ktorá zabránila tomu, aby kurča vykrvácalo na smrť.
Našťastie, niečo také by u človeka možné nebolo a okrem toho, kto by chcel mať vo svojej blízkosti bezhlavé telo schopné plne fungovať? Okrem toho, vyvstáva mnoho etických otázok, ktoré v prípade transplantácie ľudskej hlavy delia svet vedy na dva tábory.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku