Zakaždým, keď sa prihlásite do svojho konta na Facebooku, priamo do tváre vám “skočí” otázka: “Čo máte na mysli?” Ľudia trpiaci úzkosťou alebo depresiou toho majú na mysli naozaj veľa. Na sociálnych sieťach to však zväčša nezverejňujú, nakoľko sa o svoje pocity deliť jednoducho nechú. Boja sa odsúdenia, zosmiešnenia alebo toho, že ľudia ich prestanú brať vážne. Spoločnosť totiž k psychickým ochoreniam stále nie je taká tolerantná, ako by sme si želali. Portál zaoberajúci sa duševným zdravím, The Mighty, sa preto týchto ľudí spýtal, aké statusy si v najťažších chvíľach túžili dať, no nikdy tak nespravili. Niektoré ich odpovede vás zamrazia. 

#1 “Som posadnutá myšlienkami o samovražde. Je jedno, či som sama, či som v spoločnosti ľudí, alebo či práve niečo robím – neustále nahlodávajú moju myseľ. Jediné, čoho sa bojím je to, že tieto hlasy jedného dňa vyhrajú. Neobťažujte sa tým, že ma budete súdiť. Ja som sa už odsúdila sama…”

#2 “Mám už všetkého po krk! Je mi zle z odporných antidepresív. Je mi zle z tých hlasov v mojej hlave. Je mi zle zo všetkých tých falošných úsmevov. Je mi zle z toho, ako sa na mňa všetci pozerajú, keď im poviem, čo mi je. Je mi zle z tých sprostých motivačných správ a odkazov. Je mi zle z toho, že musím bojovať o každý jeden nádych. Je mi zle z toho, že som začal veriť tomu, že toto sa už nikdy nedá do poriadku. Nechcem, aby ste mi pomáhali. Nepotrebujem vaše neúprimné povzbudzujúce slová. To jediné, čo chcem je to, aby pri mne niekto bol, držal ma za ruku a vypočul si ma…”

#3 “Niekedy nad svojím životom jednoducho strácam kontrolu. Nie som blázon a nie som ani šialená, ako ma nazývate. Keď ma takto nazvete, cítim sa ešte horšie. Niekedy sa mi jednoducho nechce ísť von a niekedy nedokážem vstať z postele. Nie som dokonalá. No práve preto, že ma odsudzujete, sa k sebe bojím ľudí pustiť bližšie.”

#4 “Práve som sa vrátila z potravín. Ľudia, ktorí ma videli si o mne možno mysleli, že som normálna, dobre vyzerajúca žena. Nevedia však, že nato, aby som do tých potravín išla, som sa kvôli úzkostnej poruche musela psychicky pripravovať celých 5 dní. A aj tak som sa po celý čas v duchu modlila, aby som nestretla nikoho známeho…”

#5 “Jednoducho už nevládzem. Mojím jediným želaním je odísť od každého a od všetkého tak ďaleko, ako sa len dá. Moje srdce celý deň bije, akoby som práve dobehla maratón a každá jedna bunka môjho tela kričí: STAČILO!!!”

#6 “Keď vám neodpovedám na vaše správy, neberiem vám telefón alebo v poslednej minúte ruším naše spoločné plány, nehnevajte sa na mňa. Nie je to preto, že mi na vás nezáleží, ani preto, že vás nemám rada. Je to preto, že moje psychické ochorenie ma absolútne vyčerpáva a kradne mi všetku silu a energiu. Nedokázala by som pred vami predstierať, že som šťastná, a že som v poriadku, tak sa vám radšej vyhýbam.”

#7 “Každá jedna sekunda každého jedného dňa je pre mňa boj. Bojujem s myšlienkami, ktoré v hlave vôbec nechcem mať. Dokonca aj keď som vonku s kamarátmi, bavíme sa a smejeme sa – stále sú tu. Najhoršie sú noci. Moja myseľ neustále premýšľa nad tým, kam zmizlo to moje staré a šťastné ja. Je to mučivý pocit a trápenie, ktoré sa slovami ani nedá vyjadriť – nech by ste akokoľvek snažili.”

#8 “Ak mi ešte niekto povie, že mám vysadiť lieky a mám skúsť cvičiť / byť viac na slnku / brať vitamíny / cvičiť jogu / prestať jesť lepok / byť pozitívnejší, z môjho života poletí závratnou rýchlosťou.”

Pozri aj: 15 najkrajších citátov, ktoré vás postavia na nohy, keď vám bude najťažšie

themighty