Foto: Profimedia

Bájne súostrovie, ktoré bolo spájané mostami, plné exotických zvierat, drahých kovov a honosných palácov. Aj takto opisoval bájnu Atlantídu filozof Platón. Primárnou zaujímavosťou o padlej civilizácii je najmä to, že aj keď sa jej existencia nikdy nepotvrdila, hovorí sa o nej bezmála 2 300 rokov, píše National Georgaphic.

Otázka teda znie, že ak náhodou aj Atlantída existovala, kde sa vlastne nachádzala? Jednoznačná odpoveď však neexistuje. Magazín Discover uvádza, že jej poloha mohla byť kdekoľvek východne od dnešného Gibraltárskeho prielivu. Hovorí sa o území pobrežia Španielska, Švédsku či dokonca o Antarktíde.

„Vyberte si miesto na mape a môžete tvrdiť, že presne tam bola Atlantída,“ hovorí Charles Orser, historik Štátneho múzea v New Yorku.

Filmové spracovanie Atlantídy, foto: MovieStillsDB

Miesto, ktorého existencia nebola potvrdená a vo väčšine prípadov je rázne odmietaná, malo podľa historikov predstavovať absolútny luxus a najvyšší level technologického i kultúrneho odvetvia. Na strednom ostrove bolo podľa Platóna hlavné mesto, od ktorého sa neskôr učili aj vyvíjali všetky ďalšie svetové civilizácie.

Krajina, ktorej zakladateľom mal byť podľa Platóna samotný Poseidon, kráľ oceánov, je podľa IFL Science len mýtom, ktorý nikdy neexistoval. Nešlo však o typickú utópiu, teda významový útvar pozostávajúci zo súboru predstáv. Kritika Atlantídy sa vzťahuje len na správy Platóna a jeho opis toho, ako by mal fungovať dokonalý mestský štát, v jeho predstave teda išlo o Atény.

Mýtus, ktorý pobláznil ľudí

Počas histórie až do dnešného dňa sa našlo hneď niekoľko zanietených ľudí, ktorí si boli, sú a určite aj budú istí tým, že bájna ostrovná civilizácia existovala. Teóriou sa zaoberal aj oceánsky prieskumník Robert Ballard, ktorého si svet pamätá ako objaviteľa vraku Titanicu.

Aj Ballard tvrdil, že neexistuje dôkaz o existencii Atlantídy, no zároveň podporil všetkých konšpirátorov tým, že v okolí Grécka sa stovky rokov pred našim letopočtom naozaj diali masívne erupcie podmorských sopiek a vzhľad zeme sa často menil na nepoznanie. Tento vedecký fakt je totiž podobný tomu, ako napokon skončila celá Atlantída – na morskom dne.

Kráter gréckeho ostrova Santorini, ktorý ľudia považovali za vstup do Atlantídy, foto: NASA, Public domain, via Wikimedia Commons

Ľudia v Atlantíde žili aj podľa Platóna usporiadaným životom, mali spomínaný technologický prepych a patrili k veľmi silnej ríši. Práve chamtivosť o zisk nových území a myšlienka o nadradenosti ľudí nad bohmi spôsobila, že bohovia na Atlantídu zoslali sériu ohňov a zemetrasení, ktorá potrestala „morálne skrachovanie“ tejto civilizácie, píše NBC.

Prečo práve Atlantída?

O Atlantíde, ktorú podľa Platóna na každom kroku lemovali zlaté a strieborné sochy delfínov a najmodernejšia technológia, písal primárne len grécky filozof. Neskôr trvalo viac ako 1 900 rokov, kým sa téma jej možnej existencie dostala znova na stôl.

Až v 19. storočí nášho letopočtu sa totiž začali objavovať prvé vážne konšpirácie o obyvateľoch Atlantídy, ktoré podporovala najmä ruská mystička Helena Blavatsky a Ignatius Donnelly, niekdajší americký kongresman. Obaja verili, že Platónove poznámky o Atlantíde, aj keď boli spísané len na pár riadkoch, dávali skutočný zmysel. NBC dodáva, že obaja, aj keď v rozličných desaťročiach, boli do Atlantídy zbláznení.

Ignatius Donnelly, foto: English Wikipedia, Public domain, via Wikimedia Commons

Postupne tak vznikla „teória Atlantológie“. Išlo o ideu všetkých ľudí, ktorí verili, že Atlantída bola kedysi skutočnou zasľúbenou zemou, kde sa žilo v mieri a prosperite. Atlantológia, sprevádzaná tzv. pseudoarcheológiou, sa však postupne stala veľmi nebezpečným prístupom k svetovej histórii a viacerým faktom, píše National Geographic.

Napríklad, pseudoarcheológia a teórie Atlantizmu sa stali nebezpečnými v kolonizačnom období, respektíve aj so vznikom nacizmu. Viacerí nacistickí historici totiž hovorili o Atlantíde ako o dokonalej ríši, ktorá dala základ árijskej, teda nadradenej rase. Aj osoby ako Heinrich Himmler boli doslova posadnuté hľadaním Atlandídy a podobných bájnych miest, pretože tieto z rozprávania bezchybné miesta radi prirovnávali k tomu, ako by mohol vyzerať svet po víťazstve Nemecka, píše Big Think.

Foto: Profimedia

Vyspelé európske národy si nevedeli vysvetliť, ako je možné, že v Afrike či v Južnej Amerike našli ľudí, ktorí používali iné, často vyspelejšie predmety, cielene pestovali potraviny, či používali obranné stratégie. Jediným vysvetlením pre nich bolo tvrdenie, že im všetko postavili Atlanťania, uvádza IFL Science.

Žiaden dôkaz, no krásna predstava

Z historického, vedeckého, archeologického ani iného hľadiska neexistuje jediný hmatateľný dôkaz o tom, že bájna Atlantída v skutočnosti existovala. Názory sa v tejto téme síce často rozchádzajú, no na čom sa zhodlo niekoľko odborníkov, je fakt, že ľudí pri tejto teórii drží hlavne predstava o krásnom území, kde vládne hojnosť, spravodlivosť a všetko je dokonalé. Ľudia sa totiž, najmä v náročnejších časoch, radi upnú k podobným záležitostiam. A to aj napriek tomu, že ide o kompletnú fikciu bez vedeckého podloženia.

Jedna z máp zobrazujúca Atlantídu, foto: Profimedia

Sú o nej filmy aj piesne

Civilizácia, ktorá podľa Donnellyho zmizla pod zemský povrch približne pred 12 000 rokmi, síce nie je nijakým spôsobom spojená s realitou, no v ľudských dejinách zaujala tak vážne miesto, že je pevnou súčasťou moderného umenia. Populárna nie je len pieseň od nebohého Miroslava Žbirku, ale aj filmové snímky z dielne DC Comics o Aquamanovi, ktorého domovom je práve podmorská vyspelá civilizácia, Atlantída.

Hľadanie bájnej podmorskej civilizácie sa pre viacero ľudí stalo celoživotným cieľom, no zdá sa, že napriek akejkoľvek snahe im ostane len možnosť predstavovať si, ako by to v takomto ideálnom štáte asi mohlo vyzerať.

Najnovšie články