Jednoduché to momentálne nemá hádam nikto. Starosti by sme si však nemali robiť len o naše fyzické zdravie, ale aj o to mentálne. Štatistiky sú totiž znepokojivé, až 1 z 5 dospelých ľudí sa trápi s psychickými problémami.
Ľudí v strednom veku trápia psychické problémy najviac
Nová štúdia publikovaná v časopise Psychological Medicine sa venovala mentálnemu zdraviu troch rôznych kohort. Ako píše portál Science Alert, dáta boli zhromažďované v rámci dlhodobej štúdie od ľudí narodených v rokoch 1946, 1958 a 1970, teda od generácie tzv. Baby boomerov až po Generáciu x. Výsledky výskumu sú vskutku znepokojivé. Okrem iného ukazujú aj to, že najčastejšie trápia psychické problémy ľudí v strednom veku.
Z akéhosi dôvodu sa oveľa viac zaujímame o mentálne zdravie adolescentov a starších ľudí a na mentálne zdravie ľudí v strednom veku sa akosi zabúda. A to napriek tomu, že ľudia v tomto veku sú obzvlášť zraniteľní, vysvetľuje portál UCL. Dáta boli zhromaždené za pomoci dlhodobého výskumu National Survey of Health & Development NSHD, ktorý sa zaoberá zdravotným stavom a vývinom ľudí, ktorí sa narodili v roku 1946.
Súčasťou výskumu boli tri kohorty
Informácie čerpali vedci aj z ďalších štúdií, napríklad National Child Development Study NCDS, ktorá sa zaoberala ľuďmi narodenými v roku 1958. V rámci tretej štúdie s názvom British Cohort Study BCS sa vedci zamerali na ľudí narodených v roku 1970. Súčasťou troch kohort bolo celkovo viac ako 28 000 ľudí, vrátane ľudí, ktorí vo veku od 23 do 69 rokov pociťovali psychické problémy. Na základe toho vedci vytvorili vekový profil, ktorý ukázal, kedy pociťujú ľudia psychickú nepohodu najčastejšie.
V štúdii sa zámerne medzi jednotlivými psychickými ťažkosťami nerozlišovalo, zahŕňala však ľudí s rôznymi ťažkosťami, vrátane depresií a úzkostí. Výsledky výskumu ukázali, že miera psychickej nepohody sa v dospelosti postupne zvyšuje, pričom v každej z troch spomínaných skupín dosiahla svoj vrchol v období stredného veku. Najhoršie na tom bola zo všetkých troch kohort skupina ľudí narodená v roku 1970.
Menia sa povinnosti a voľného času ubúda
Do sveta práce totiž táto generácia vstúpila okolo roku 1990, kedy bola nezamestnanosť pomerne vysoká a nájsť si prácu nebolo jednoduché. Náročné bolo nielen hľadanie práce, ale aj hľadanie bývania. To mohlo viesť k tomu, že sa psychické ťažkosti tejto generácie postupne stupňovali. Avšak to, prečo sa psychické problémy prejavili často až v strednom veku, zatiaľ vedcom nie je jasné. Zrejme však ide o súhru rôznych faktorov.
V strednom veku ľudia zvyčajne dosahujú svoj kariérny vrchol. Okrem toho, v tomto veku majú ľudia viac zodpovednosti a menej voľného času. Ak aj voľný čas majú, znižuje sa jeho kvalita, trávia menej času s rodinou a s priateľmi. Práve v období stredného veku sa často mení aj štruktúra rodiny. Neraz dochádza k rozvodom, menia sa rodičovské povinnosti a nastupuje povinnosť postarať sa o starnúcich rodičov.
Problémom tohto výskumu je, že doň zasahuje priveľa faktorov a okrem toho, všetky tri kohorty boli tvorené obyvateľmi Veľkej Británie. V inom čase a na inom mieste by možno výsledky výskumu vyzerali inak. Isté však je, že na psychické zdravie by sa nemalo zabúdať ani u ľudí v strednom veku, dodávajú autori štúdie.
Prezidentka Zuzana Čaputová chce o psychike hovoriť
Prezidentka Zuzana Čaputová bude dnes večer súčasťou online diskusie o duševnom zdraví mladých ľudí počas pandémie. Diskutovať bude so psychológom Marekom Madrom a youtuberom Matejom Slažanským, známym pod prezývkou Selassie.
„Pre mladých ľudí predstavuje nový koronavírus zdravotne najnižšie riziko, ich psychika však počas pandémie trpí najviac. Výskumy zo Slovenska aj zo zahraničia sú jednoznačné – koronakríza a izolácia znamená pre veľké množstvo mladých ľudí nárast pocitov neistoty, hnevu, úzkosti či depresívnych stavov,“ skonštatovala prezidentka. Dlhodobo upozorňuje, že starostlivosť o duševné zdravie je dôležitou témou a nemala by ostávať na okraji spoločnosti.
Veľký vplyv pandémie na psychiku mladých ľudí potvrdzuje aj Madro. Mladí ľudia majú z pohľadu psychológie podľa neho odlišnú situáciu ako dospelí. „Nemajú dostatok životných skúseností, aby dokázali so všetkými situáciami zápasiť. A keď sa v nich už ocitnú, ich riešenia sa pohybujú na úrovni extrémov,“ vysvetlil. Zároveň upozornil aj na ďalšie negatívne javy, akými sú napríklad sexuálne násilie v online priestore, prípady domáceho násilia či častejšie myšlienky na samovraždu. Živý prenos z diskusie bude možné od 19.00 h sledovať na sociálnych sieťach prezidentky Zuzany Čaputovej.
Nahlásiť chybu v článku