Foto: United Kingdom Government, Public domain, via Wikimedia Commons/Epic Drama

Územie južnej Austrálie, známe ako testovacie stredisko Maralinga, je dodnes kontaminované.

Keď v roku 1945 zhodili Američania na Japonsko najprv jednu a o tri dni aj druhú atómovú bombu, aj keď si to vtedy ešte takmer nikto neuvedomoval, tak začali preteky v zbrojení. A tie boli možno ešte väčšie, ako počas práve končiacej vojny. Najmä Sovietsky zväz bol jadrovou bombou ohromený a chcel ju tiež a čo najskôr. To sa mu aj v auguste 1949, takmer po štyroch rokoch od Hirošimy a Nagasaki, podarilo a uskutočnil svoj prvý úspešný jadrový test. 

Kým USA aj Sovietsky zväz už mali jadrové zbrane, iné mocnosti im iba ticho závideli. Krivdu cítilo najmä Spojené kráľovstvo, ktoré sa počas vojny zúčastňovalo amerického programu vývoja atómovej bomby, projektu Manhattan, avšak USA si technológiu nechali iba pre seba. Preto začala Británia s vlastným jadrovým programom, ktorého výsledkom mala byť atómová bomba. Teraz si neuvedomujeme význam tohto kroku, avšak mať jadrové zbrane v tej dobe znamenalo mať rešpekt a moc. A to Spojené kráľovstvo jednoznačne chcelo.

Briti začali usilovne a rýchlo budovať svoj jadrový program a nedá sa povedať, že by sa im nedarilo. Začali s ním v roku 1947, stavali jadrové reaktory na výrobu plutónia a obohacovali urán na koncentráciu použiteľnú v atómovej bombe.

Záber zo seriálu Operácia Buffalo. Foto: Presskit/Epic Drama

Modrý Dunaj v Austrálii

V počiatočných mesiacoch roka 1952 Churchill ohlásil, že v tomto roku Spojené kráľovstvo otestuje jadrovú zbraň. Plutóniovo-uránová bomba dostala názov Blue Danube (Modrý Dunaj) a mala silu približne ako bomby zhodené na Hirošimu či Nagasaki.

Kde však takúto bombu odpáliť? Narozdiel od USA, ktoré svoj prvý test vykonalo v Novom Mexiku, či Sovietskeho Zväzu, ktorý ho otestoval v rámci svojej Kazašskej republiky, tak Spojené kráľovstvo nedisponovali takými rozsiahlymi územiami. V rámci commonwealthu tu však bola Austrália.

Nastalo hľadanie vhodného miesta a napokon boli vybrané ostrovy Monte Bello v západnej Austrálii. Modrý Dunaj tu explodoval pod morskou hladinou v hĺbke necelé tri metre.

Výbuch bomby Modrý Dunaj v rámci Operácie Hurricane. Foto: (Naval Historical Collection), Public domain, via Wikimedia Commons

Test sa podaril a Spojené kráľovstvo sa stalo treťou jadrovou veľmocou. Od tejto chvíle sa muselo počítať, že nielen s USA a Sovietskym Zväzom, no ani so Spojeným kráľovstvom sa neoplatí zahrávať.

Nové miesto na juhu Austrálie

Pri jednom teste, samozrejme, v takýchto prípadoch nikdy neostane. Spojené kráľovstvo ich chcelo robiť viac, no uvedomili si, že ostrovy Monte Bello sú nevhodné ako trvalé miesto jadrových skúšok kvôli zhoršenému prístupu, nutnosti prepravy cez more a malým súvislým plochám pôdy.

Z viacerých návrhov vyšlo ako najvhodnejšie miesto v južnej Austrálii nazvané Maralinga. Austrálska vláda formálne súhlasila a 52 000 štvorcových kilometrov so skúšobnou plochou 260 štvorcových kilometrov zverila do rúk Británie a ich jadrovým zbraniam. Maralinga bola výhodná, keďže v širokom okolí neboli ľudské obydlia, bola tu cestná komunikácia a nevyskytovalo sa tu veľa búrok.

Záber zo seriálu Operácia Buffalo. Foto: Presskit/Epic Drama

V roku 1956 zahájilo Spojené kráľovstvo operáciu Buffalo. V rámci nej mali otestovať nové a modernejšie jadrové zbrane v porovnaní s Blue Danube.

V rámci operácie Buffalo sa v priebehu septembra a októbra 1956 udiali štyri jadrové výbuchy. Hneď prvý, označený ako One Tree, bol aj so silou 15 kiloton TNT (podobná sila ako bomba zhodená na Hirošimu) najsilnejším. Bomba bola umiestnená na vopred postavenej veži. Podmienky neboli najideálnejšie, no 27. septembra 1956 sa Maralingou ozval prvý desivý výbuch.

Test Buffalo. Foto: United Kingdom Government, Public domain, via Wikimedia Commons

Niektorí pozorovatelia boli prekvapení, že výbuch je tichý, no zvuková vlna ich v plnej sile zasiahla až pár sekúnd po explózii. Jadrový hríb napokon vystúpil do výšky viac ako 11 kilometrov a začal sa vznášať na východ. O dva dni neskôr pri analýze dažďa v meste Brisbane, našli stopy spádu z tohto testu.

Nasledovali ďalšie testy s pomerne nízkou silou a 21. októbra 1956 sa odpálila na veži posledná bomba v rámci operácie Buffalo so silou 10 kiloton.

Vedec v ochrannom obleku. Foto: Australian government, Public domain, via Wikimedia Commons

Domorodcov plašili legendami

Maralinga však pôvodne nepatrila ani Britom a ani austrálskym prisťahovalcom. Historicky to bolo miesto patriace pôvodným obyvateľom – Aborigénom. Myšlienka, že by sa domorodci premávali iba tak po území, kde Briti odpaľujú atómové zbrane, sa, samozrejme, nikomu nepáčila.

Záber zo seriálu Operácia Buffalo. Foto: Presskit/Epic Drama

Na tomto území žilo približne 1 000 domorodcov. Na to, aby sa tu nemali prečo zdržiavať, jednoducho zrušili misiu pre nich zriadenú a snažili sa ich týmto spôsobom presunúť na iné, odľahlejšie miesto. To nemalo veľký efekt, keďže toto miesto bolo pre Aborigénov posvätné.

Oveľa jednoduchšie a úspešnejšie bolo ich jednoducho strašiť. Nemohli ani nechceli ich informovať o testovaní jadrových zbraní, no vymysleli niečo prefíkanejšie. Domorodcom hovorili, že púšť tu obývajú wanampi – nebezpečné dúhové hady, ktorých majú Aborigéni vo svojom náboženstve a boja sa ich. A hluk a intenzita atómových výbuchov bola pripisovaná práve týmto hadom.

Záber zo seriálu Operácia Buffalo. Foto: Presskit/Epic Drama

Maralingu nasledovali ďalšie lokality

Na toto územie Briti nedali dopustiť a po operácii Buffalo tu vykonali ešte ďalšiu operáciu, v rámci ktorej odpálili tri atómové bomby. To už však svet a hlavne jadrové mocnosti testovali termonukleárne jadrové zbrane. Tie, svojou obrovskou silou a miestom, ktoré zasiahnu, už nemôžu byť testované takýmto spôsobom. Sú na to vhodnejšie opustené a izolované miesta – ostrovy, kde tisíce kilometrov naokolo nikto nie je. Preto aj Briti tieto testy presunuli do Tichomoria.

Na Maralingu však nezabudli a vykonali tu ešte ďalšie jadrové, avšak podkritické testy, pri ktorých neprišlo k jadrovému výbuchu, tak, ako ho poznáme. Okolie však bolo kontaminované, niekedy dokonca ešte viac, ako pri klasických jadrových testoch. Neslávne známym bol napríklad test Vixen, v rámci ktorého sa po okolí rozptýlilo až 22,2 kilogramu plutónia a viac ako 40 kilogramov uránu. Zrniečka týchto rádioaktívnych prvkov zmiešaných s pieskom sa tu dajú nájsť dodnes a keďže plutónium má polčas rozpadu 24 100 rokov, tento problém bude aktuálny ešte dlho.

Celkovo Spojené kráľovstvo vykonalo 45 jadrových skúšok, pričom posledný test vykonali v roku 1991 v americkej Nevade. Od tejto doby už žiadne jadrové testy nevykonávajú.

Záber zo seriálu Operácia Buffalo. Foto: Presskit/Epic Drama

Seriál o operácii Buffalo

Ak vás téma jadrových testov zaujíma, máme pre vás skvelý tip. Epic Drama uvedie seriál, režírovaný Peterom Duncanom, ktorý je naozajstnou historickou drámou. Predstavuje vyššie opisovanú kontroverznú dobu v austrálskej modernej histórii, keď Briti v 50. rokoch robili jadrové pokusy.

Major Leo Carmichael má navrhnúť a dohliadať na stavbu atómových testovacích veží na strelnici Maralinga. Zodpovedá sa svojmu veliacemu dôstojníkovi, generálovi Crankfordovi, ktorý s testovaním nesúhlasí. Oboch rozhodí aj príjazd novej meteorologičky Evy Lloyd-Georgeové, ktorú sem poslalo M16, aby zistila, kto odtiaľ vynáša informácie.

Crankford potom núti Lea, aby sa k nemu pripojil na ceste do púšte, kde sa chce stretnúť s domorodcami aj napriek tomu, že oficiálna propaganda domorodcov žijúcich v oblastí testovania popiera. Na vrchole studenej vojny sa v ľuďoch neustále prehlbovali pocity lojálnosti aj zrady a veriť bolo možné v tej dobe len nekonečnej púšti.

Seriál Operácia Buffalo začína vo štvrtok 17. júna o 21:00 na Epic Drama

V spolupráci s Epic Drama
0
Uložiť článok
Komentovať