Regionálna anestézia. Foto: Internet Archive Book Images / No restrictions/Flickr

Nemecký lekár je považovaný za zakladateľa modernej anestézie.

Nie je tomu až tak dávno, kedy vykonávanie chirurgických zákrokov bolo náročné nielen pre lekára, ale aj samotného pacienta. Bez existencie poriadnej anestézie ľudia, napríklad pri nutných amputáciách, odpadávali od bolesti, či v dôsledku šoku aj zomreli. Až objavením účinnej anestézie sa poradilo vykonávať aj náročné chirurgické zákroky, a to bez toho, aby pacient musel neznesiteľne trpieť. 

Počiatky anestézie

Ak lekár potreboval na pacientovi vykonať chirurgický zákrok, zvyčajne sa pristupovalo k otupeniu jeho zmyslov pomocou alkoholu či iných drog, napríklad odvaru z makovíc. Tu však efekt nebol dostatočný a pacienti jednoducho trpeli obrovskými bolesťami. Išlo tak skôr o analgéziu, teda o potláčanie bolesti a nie o anestéziu.

O nej sa môžeme začať baviť až vtedy, keď v 16. storočí prišlo k objaveniu éteru a neskôr plynov ako oxid dusný. To ale neznamená, že tieto objavy sa hneď ujali.

Prvá anestézia

V roku 1846 demonštroval William Morton, študent Harvardovej univerzity, prvú celkovú anestéziu založenú práve na éteri. Pacientovi aj pomocou nej dokázal úspešne odstrániť tumor na krku. Éterová anestézia sa začala rýchlo rozširovať, avšak bola sprevádzaná množstvom vedľajších a nežiaducich účinkov. Jej dávkovanie tiež bolo nepresné, kvôli čomu bola aj veľmi nebezpečná.

Prvá ukážka éterovej anestézie. Foto: See page for author / CC BY

August Bier

Nemecký chirurg August Bier sa narodil v roku 1861, teda 15 rokov po tom, ako bola vykonaná celková éterová anestézia. V roku 1881 začal študovať na lekárskej univerzite v Berlíne, potom na univerzite v Lipsku a napokon na univerzite v meste Kiel. Po získaní titulu ostal v Kieli pracovať ako praktický lekár a lodný chirurg, keďže Kiel je prístavné mesto pri Baltskom mori.

August Bier. Foto: Nicola Perscheid / Public domain

Ako chirurg sa zaujímal aj o anestéziu, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou jeho práce. Uvažoval nad tým, či by nebolo možné vykonávať aj lokálnu anestéziu, ktorá by bola bezpečnejšia a pacienti by sa z nej pomerne rýchlo zotavili. V tej dobe bol aj medzi lekármi populárny nový medicínsky preparát – kokaín.

Biera v tejto práci inšpiroval jeho newyorský kolega James Corning, uvádza portál Discover magazine. Corning experimentoval s tekutým kokaínom ako anestetikom a Bier na to nadviazal.

Pacient, ktorý potreboval amputáciu

Bier sa už na univerzite zaoberal anestéziou, píše portál Embryo. Spolu s chirurgom Heinrichom Quinckým vyvinuli postup na odstránenie mozgomiešneho moku pomocou ihly, teda postup známy ako lumbálna punkcia. Bier pri tejto práci začal uvažovať, že podaním anestetika do miechového kanála by sa mohla navodiť anestézia, ktorá by dokázala dostatočne potlačiť bolesť.

V roku 1898 prišiel za Bierom pacient s tuberkulózou. Toto infekčné ochorenie, ktoré napáda predovšetkým pľúca, zasiahlo aj pacientove kosti a muž potreboval čiastočnú amputáciu nohy.

Pacient mal však veľmi zlé skúsenosti s celkovou anestéziou, a tak sa Bier rozhodol, že mu vstrekne do miechy tekutý roztok kokaínu. Po dvadsiatich minútach muž hlásil, že necíti dolnú polovicu tela. Bier začal operáciu, pričom muž bol stále pri vedomí a hlásil, že necíti žiadnu bolesť.

Foto: Flickr

Dve hodiny po operácii pacient cítil nevoľnosť, vracal a mal silné bolesti hlavy, chrbta a členka. Na druhý deň sa príznaky, až na bolesť hlavy, zlepšili.

Po tomto úspechu zopakoval Bier postup na ďalších piatich pacientoch. Všetci pacienti po operácii hlásili rovnaké vedľajšie príznaky. Prvá spinálna anestézia, ako sa jej dnes hovorí, sa teda podarila.

Pokus na sebe a asistentovi

Keďže sa tento postup javil ako vhodný na ďalšie preskúmanie, Bier sa rozhodol ho testovať na sebe. Bierov asistent August Hildebrandt sa mu neúspešne pokúsil vstreknúť kokaín do miechy, pričom vytieklo väčšie množstvo mozgomiešneho moku. Bier sa teda rozhodol, že vstrekne kokaín Hildebrandtovi. To sa podarilo a asistent čoskoro nemohol hýbať nohami, ani v nich necítil žiadnu bolesť.

Bier testoval otupenie pichaním ihly do stehna, údermi kladivom do holennej kosti, trhaním ochlpenia či údermi do semenníkov. Taktiež podľa Discover magazine o neho hasil cigaretové ohorky. Asistent nič necítil.

Spinálna anestézia. Foto: DocP / CC BY-SA 2.0 DE

Nasledujúce dni sa síce tešili z úspechu, ale rovnako ako pacienti, aj oni trpeli nežiaducimi príznakmi, najmä bolesťami hlavy.

Asi nie je prekvapením, že Hildebrandtove cesty sa Bierovými po tomto rýchlo rozišli a jeho bývalý asistent sa podľa New Scientist stal tvrdým kritikom spinálnej anestézie, ktorá sa začala po Bierových úspechoch rýchlo rozširovať.

Lekár prevádza spinálnu anestéziu. Foto: User:MrArifnajafov / CC BY

Regionálna anestézia

Bier ďalej pokračoval vo svojej práci na poli anestézie a v roku 1908 prišiel ďalší úspech. Podarilo sa mu vykonať intravenoznu regionálnu anestéziu, ktorá sa dodnes nazýva tiež Bierova blokáda. Táto technika spočíva v aplikácii lokálneho anestetika do žily odkrvenej končatiny a tým sa vyvolá znecitlivenie a motorická blokáda.

Intravenózna regionálna anestézia. Foto: User:MrArifnajafov / CC BY-SA

Táto technika sa využíva pri krátkodobých operáciách na ruke, zápästí či predlaktí, ale môže sa využiť aj pri krátkodobej operácii na nohách.

Bierove úspechy

Významné medicínske objavy, ktoré Bier vykonal, neostali bez pozornosti iných. Už v roku 1903 nastúpil ako profesor na univerzite v Bonne, kde učil do roku 1907. Potom odišiel do Berlína, kde bol vymenovaný za hlavného chirurga na Berlínskej medicínskej univerzite Charité. Následne bol v roku 1911 zvolený za prezidenta Nemeckej chirurgickej spoločnosti.

Regionálna anestézia. Foto: Internet Archive Book Images / No restrictions

Bier bol tiež priekopníkom športového lekárstva a zohral kľúčovú úlohu pri jeho zavádzaní. Organizoval tiež prvé prednášky, ktoré sa týkali jeho zavedenia do praxe.

Za svoje úspechy dostal tiež množstvo vyznamenaní, a to aj od Adolfa Hitlera. V roku 1937 mu udelil Nemeckú národnú cenu za umenie a vedu, čo bola v podstate náhrada za Nobelovu cenu, ktorú Hitler zakázal Nemcom akceptovať. Ak by Bier nebol Nemec, je dosť možné, že by ju dostal.

V roku 1947 zomrela Bierova manželka a to podlomilo aj jeho zdravie. V januári 1949 sa nakazil chrípkou a o dva mesiace na to dostal zápal pľúc. 12. marca 1949 tak August Bier zomiera vo veku 87 rokov a je pochovaný vedľa svojej manželky na jeho panstve Sauen.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )