Sir Patrik Manson, iný priekopník v torpickej medicíne. Fotografia Claudea Barlowa nie je dostupná. Foto: Public Domain/علاء, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

V roku 1944 lekár Claude Barlow experimentoval s nebezpečnými motolicami.

Dejiny medicíny sú často spojené aj s činmi, ktoré by sme v našom modernom ponímaní mohli vnímať ako bizarné. Ako príklad môžeme uviesť štúdium trávenia potravy, keď kvôli nehode pri poľovačke si muž prestrelil brucho a lekár mohol niekoľko rokov sledovať, čo sa deje v jeho bruchu. Jedným z menej známych príbehov je aj výskum doktora Claudea Barlowa, ktorý takmer prišiel o život v záujme medicíny a natrvalo si poškodil zdravie. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Barlow bol lekár, ktorý sa zaujímal o výskum parazitických motolíc, konkrétne išlo o schistosomu, nazývanú tiež krvnička, ktorá je pôvodcom ochorenia s názvom schistosomóza. Toto ochorenie je bolestivé, často chronické a môže byť aj smrteľné. Pôvodca bol identifikovaný aj v egyptských múmiách starých viac ako 5 000 rokov a spôsobovala problémy nielen v dávnej histórii, ale mali s ňou problémy aj vojaci v Búrskych vojnách a nevyhla sa ani misionárom či prieskumníkom v Afrike.

Infikovaných 200 miliónov aj dnes

Ani dnes nie je infekcia schistosómu ničím výnimočným. Celosvetovo je infikovaných 200 miliónov ľudí a ďalších 600 miliónov je vystavených riziku nákazy, pričom najviac ohrozuje ľudí v subsaharskej Afrike.

Schistosóma. Foto: グランピィ, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Existuje viacero druhov motolíc schistosomy, pričom niektoré napádajú močovú a pohlavnú sústavu, iné črevá či pečeň. Liečba v súčasnosti prebieha podávaním moderných liekov proti parazitom.

Príbeh doktora Barlowa začína podľa Publicism v 40. rokoch 20. storočia. Vo svete zúri 2. svetová vojna a doktor uvažuje, či nie je možné, aby americké vojská, ktoré pôsobia aj v oblastiach subsaharskej Afriky, mohli doniesť na územie USA infekciu spolu so sebou.

Úplný vývojový cyklus parazita zahŕňa slimáky. Barlow sa pokúšal teda odoslať slimáky do Egypta a chcel zistiť, či sa dokážu nakaziť. Problémom ale bola veľká vzdialenosť, ktorú zvieratá nezvládali a umierali. Barlow sa teda rozhodol pre plán B.

Životný cyklus schistosómy. Ilu: Public Domain

Ľudská obálka

Keďže posielanie slimákov zlyhalo, Barlow sa rozhodol, že on bude ten, kto bude slúžiť ako organizmus, ktorý parazita v sebe prepraví. Malo to aj výhodu, keďže nepotreboval žiadne vybavovanie licencií. V Egypte si nechal počas 21 dní prikladať na predlaktie larválnu formu parazita, konkrétne išlo o schistosoma haematobium, druh napádajúci močovú sústavu.

Nebola to, mimochodom, jeho prvá skúsenosť s takýmto prenosom parazita. Už predtým urobil niečo podobné s črevnými motolicami Fasciolopsis buski v Číne. Po návrate domov ich potom vylučoval tráviacim traktom a rozposielal kolegom na štúdium.

Schistosómia. Foto: Bruce Wetzel (photographer). Harry Schaefer (phot, Public domain, via Wikimedia Commons

Rozvoj infekcie

V prípade tejto motolice to však nebolo také jednoduché. Už počas cesty naspäť do USA sa u neho začali prejavovať symptómy infekcie, uvádza portál IFL Science. Spomína sa incident počas prepravy domov. Barlow totiž infikoval aj paviána menom Billy, ktorý pri lete do USA ušiel a poriadne vydesil ostatných cestujúcich. To by sa možno nestalo, keby Barlowovi už nebolo veľmi zle.

Pri návrate trpel závratmi, to najhoršie ale iba začínalo. Po troch mesiacoch začal jeho miešok vylučovať zhnednutý ejakulát a v ňom našiel vajíčka motolíc, čo sa dovtedy nevedelo, že by sa tam mohli objavovať. Objavil ich tiež v moči a v stolici, čo bolo ale známe, že sa tam nachádzajú.

V rámci pokusov si vyrezal z tela kus kože spolu s tukovým tkanivom, keďže lekárska prax tvrdila, že vajíčka sa v týchto častiach tela nenachádzajú, no Barlow ich našiel aj tam.

Vajíčka schistosomie. Foto: See page for author, Public domain, via Wikimedia Commons

Zaujímavé je, že po tomto zákroku odmietol antibiotiká, aby sa mu do rany nezaniesla infekcia a to pre prípad, aby tak neuškodil parazitom.

Ohrozil sa na živote

To sa už u neho začali prejavovať ďalšie príznaky infekcie . V moči mal krv, mal obrovské bolesti v močovom mechúre, pričom musel chodiť močiť každých 20 minút, čo spôsobovalo, že sa nedokázal ani poriadne vyspať. Jeho stav sa začal veľmi zhoršovať. Po troch týždňoch neustáleho ležania mu teplota vystúpila na 40 stupňov. Jeho morálke nepomohlo ani to, že pavián Billy v tom čase zahynul na ochorenie spôsobené parazitom. Napriek tomu stále odolával a denne vylučoval 12-tisíc vajíčok a zhromažďoval ich.

Napokon súhlasil, že podstúpi liečbu. Keďže v USA ale nikto nevedel toto ochorenie liečiť, vrátil sa do Egypta. Tam bol v hlavnom meste Káhira prijatý na špecializované parazitické oddelenie. Injekčne mu podávali antimón. Tento chemický prvok je mimoriadne toxický a hrozilo, že ak by z miesta vpichu do žily unikol, museli by mu amputovať končatinu.

Poškodené srde a neistý záver výskumu

Liečba antimónom, ale aj ďalšími preparátmi bola mimoriadne náročná, Barlow zvracal a neustále cítil nevoľnosť. Po 18 mesiacoch, ako sa úmyselne nakazil, však prestal končene vylučovať vajíčka. Parazita v sebe zahubil, no vyžiadalo si to svoju daň a Barlow mal zo zákroku poškodené srdce.

Schistosómia. Foto: علاء, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Celé toto utrpenie, ktoré Barlow podstúpil, spôsobilo, že bol veľmi slabý na to, aby dokončil svoje experimenty. Jeho domovská univerzita nejavila o infikovanie slimákov veľký záujem a pokusy na amerických slimákoch začal robiť jeho kolega. Tomu sa ich však infikovať nepodarilo.

Aj napriek nezdarnému záveru sa Barlowovi podarilo odhaliť niektoré významné skutočnosti o schistosomóze a priebehu infekcie. Experiment mu síce ochromil zdravie, no napokon sa dožil úctyhodného veku 92 rokov a v roku 1969 zomrel.

Uložiť článok

Najnovšie články