Foto: Sebastiano del Piombo [Public domain], via Wikimedia Commons/Jennifer Parr [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons

Aká je pravda histórie?

História v sebe ukrýva množstvo momentov a skutočností, ktoré môžu mať viac tvárí. Neraz môžu byť všeobecne známe fakty skreslené či mierne upravené. Preto občas nie je na škodu pozrieť sa na tieto fakty z bližšia. V tomto prípade sme sa zamerali na pomerne mladý kontinent – Ameriku. 

Pálenie čarodejníc v Saleme 

Jeden z úlomkov histórie, ktorý poznáme vďaka jeho názvu, pálenie čarodejníc v Saleme, sa odohral v roku 1692, kedy lekár prehlásil, že skupina mladých dievčat bola napadnutá čiernou mágiou. Hrôzostrašný a nebezpečný „vírus“ sa mal daného času rozšíriť až na dvadsať osôb, ktoré boli neskôr usmrtené, nakoľko si to daná situácia podľa slov predstaviteľov vyžadovala.

Občania boli po vypočutí odvedení na vrch Gallows Hill a na mieste popravení. Medzi osobami sa nachádzali muži aj ženy. Kde ale vznikla historka, ktorá hovorí o pálení čarodejníc v Saleme? Podľa všetkého sa inšpirovala Európou, kde sa rokovalo v podobných prípadoch o najčastejšom riešení. V Saleme ale verili, že jediným správnym spôsobom, ako zo sveta zniesť čarodejnicu, je jej obesenie.

Kolónia neskôr uznala, že daný čin bol omylom a rodinám zavraždených sa ospravedlnili a poskytli im kompenzáciu.

Foto: Baker, Joseph E., ca. 1837-1914, artist.

Žiarovku vynašiel Thomas Edison

Určite ste už počuli o pánovi menom Thomas Edison. Šikovný americký podnikateľ a vynálezca má na svojom konte rozsiahli zoznam patentov, ktorý sa zastavil na čísle 1093, čo naozaj nie je málo. Už na základnej škole sme sa učili, že jedným z nich je aj žiarovka. No nie je to tak úplne pravda.

Jeho šikovnosť bola na vyššej úrovni najmä v získavaní vynálezov, ktoré doposiaľ patent nemali. Vynálezcom v patentovaní častokrát bránil deficit financií, no to pre Edisona prekážkou nebolo. Inak to nebolo ani v prípade dlhodobého udržania svetla napájaného elektrinou, teda žiarovky. Tú si dal patentovať v roku 1880, štyridsať rokov po tom, čo ju vynašiel britský chemik a astronóm Warren de la Rue. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Photographer | Mindset (@jennyhansenlane),

Abraham Lincoln bol na 100% proti otroctvu 

Jedným z najväčších okamihov americkej histórie bolo bez pochýb zrušenie otroctva v 19. storočí. Vedúcou osobnosťou v tejto problematike bol nie menej známy Abraham Lincoln. Tomuto mužovi síce sú pripisované zásluhy, no za svoje hlavné poslanie považoval iný cieľ.

Tým bolo urobiť všetko pre to, aby počas Občianskej vojny zabránil rozpadu Únie a zachoval ju. V roku 1862 vyjadril svoje myšlienky a presvedčenie pre americké noviny New York Tribune následovne: „Ak by som mohol zachrániť Úniu bez toho, aby som oslobodil akéhokoľvek otroka, urobil by som to a ak by som ju mohol zachrániť tým, že by som oslobodil všetkých otrokov, urobil by som to. A ak by som ju mohol zachrániť tým, že oslobodím niektorých a nechám ostatných v putách, tak by som tak urobil. Čo robím s otroctvom a farebnou rasou, robím, pretože si myslím, že to pomáha zachrániť Úniu.“

Dnes môžeme byť vďační za udalosti, ktoré viedli k zrušeniu tak neľudského činu. No kto vie, ako by sa naložilo s otroctvom v prípade, že by to ohrozovalo samotnú Úniu.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Alice Dryden (@alicedryden),


Ameriku objavil Krištof Kolumbus

Ak sa opýtate niekoho otázku, kto objavil Ameriku, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete jednoznačnú odpoveď. Krištof Kolumbus a bolo to v roku 1492. Túto informáciu sa učia deti asi v každej krajine a mnohým ani nenapadne pomyslieť si niečo iné. Ale čo ak tomu tak nebolo?

Existujú totiž historické dôkazy, ktoré nemožno poprieť. Práve muži severu, Vikingovia, patrili medzi najlepších plavcov v histórii. Počas svojich plavieb sa nedostali len do blízkeho Anglicka, ale ich nohy vstúpili aj do novej Zeme, dnešnej Ameriky. Presnejšie v severnej časti Newfoundland, kde archeológovia neskôr pozostatky usadlostí a obydlí Leifa Eriksona a jeho príbuzných.

Neskôr tieto usadlosti ale opustili z dôvodu nezhôd s pôvodnými obyvateľmi Ameriky, Indiánmi a späť na ich územie sa neskôr plavili už len v záujme obchodu. Kolumbovi ale môžeme pripísať extra bod za to, že otvoril pomyselnú cestu do nového sveta pre Európanov.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Old World Heritage (@old.world.heritage),

Divoký západ bol nesmierne divoký a krutý 

Poznáte ten záber. Do dreveného mestečka uprostred prérie príde neznámy kovboj a o pár chvíľ na to už vidíme, ako stojí v dueli s druhým. Jeden z nich musí zomrieť. Čoskoro prichádzajú banditi a vykrádajú banku. Určite nesmú chýbať ani Indiáni na rýchlych koňoch.

A teraz si pretrieme oči a pozrieme sa na realitu. Obraz „divokého západu“, ako ho pozná väčšina z nás, je v skutočnosti len umelo vytvoreným prostredím, o ktoré sa zaslúžil filmový priemysel. Verte či neverte, v rozmedzí rokov 1859 až 1900 sa na povestnom území odohralo len sotva 12 bankových prepadnutí.

Čo sa týka početných vrážd, mestá v blízkosti hraníc boli svedkami v priemere 1,5 úmyselne zabitého človeka ročne. Nakoľko boli zbrane danej doby veľmi nepresné, osadníci mali skôr záujem o spoluprácu, než o krviprelievanie. Preto v porovnaní s kriminalitou dnešných veľkomiest, nie je možné ani zďaleka hovoriť o nesmierne divokom západe.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa True West Magazine (@twmag),

Zapálenie vlajky USA je trestné

Nie je prekvapením, že pokiaľ sa rozhodnete podpáliť štátnu vlajku, či vlajku únie, získate na Slovensku priamu vstupenku na súdne pojednávanie a to s vami v hlavnej úlohe. Podobný prípad sa udial pred pár rokmi v Bratislave, kedy muž podpálil vlajku Európskej únie. K situácii sa vyjadril slovami, že tento akt je súčasťou jeho slobody prejavu.

Všetko by bolo v poriadku, keby daný čin vykonal v Spojených štátoch. Tam je totiž od roku 1989 pálenie vlajky súčasťou dodatku ústavy o slobode prejavu. Tento prejav si ctia najmä vojnoví veteráni, ktorí ešte za čias vojny vo Vietname prostredníctvom pálenia vlajky dávali najavo svoj protivojnový protest.

Kedy ešte môžete spáliť vlajku? V Amerike majú v tejto téme jasno. Tam ju môžete spáliť aj v prípade, že je roztrhnutá, vyblednutá, stará alebo inak poškodená. Spálením jej totiž zabezpečíte úctivé zlikvidovanie.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa The Gaze (@lgbt_gaze),

George Washington bol prvým prezidentom USA

Prezidenta Spojených štátov Amerických v dnešnej dobe pozná celý svet. Od svojho vzniku sa na tomto poste vystriedalo nemálo mužov, niektorí aj viacnásobne. Jeden z nich musel byť ale prvý a tým je podľa záznamov George Washington.

No čo sa týka Severoamerického kontinentu, po správnosti by mal byť zaradený až na 15. miesto. Pred ním bolo ďalších 14 mužov, ktorí si vyslúžili priazeň Kontinentálneho kongresu a tak sa postavili na jeho čelo v období americkej revolúcie.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kinetic Development Group LLC (@kineticdevelopmentgroup),

Kontinentálny kongres bol prvou národnou vládou v Spojených štátoch a prezident bol takpovediac neutrálnym moderátorom diskusií. No táto funkcia nezahŕňala iné privilégiá, ktoré by sa dali prirovnať k dnešným prezidentom. Aj preto dnes nie je považovaný za predchodcu súčasnej pozície prezidenta v Štátoch.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy