Množstvo lží, ktoré ľudia vyslovia, má svoje následky. Iné sú však pomerne neškodné a náš život nijak zásadne neovplyvnia. Napríklad, ak sa tvárite, že sa vám vianočný darček páčil, aj keď opak je pravdou. Čo sa závažnejších lží týka, tie je lepšie neprehliadať, včas ich zastaviť a dať najavo, že nebudú tolerované. Viete však, ako klamstvo účinne odhaliť?
Ako odhaliť klamára bez detektora lži?
Ani pri tej najväčšej snahe človek jednoducho nie je detektor lži, niektoré klamstvá odhalíme, iné nám zas uniknú. Dokonca ani skutočný detektor lži neodhalí všetko. Zameriava sa totiž na meranie prejavov úzkosti, úzkostný však môže byť aj človek hovoriaci pravdu a naopak, klamár môže ostať celkom pokojný. Ako však informuje časopis Journal of Applied Research in Memory and Cognition, predsa len existuje metóda, vďaka ktorej klamstvo odhalíte o niečo ľahšie.
Základom je fakt, že človek, ktorý hovorí pravdu, sa počas rozhovoru prejavuje inak, ako človek, ktorý klame. Jednou z metód, ktorá vám tieto rozdiely pomôže odhaliť, je asymetrický manažment informácií (Assymetric Information Management – AIM), píše portál The Conversation.
Metóda sa môže použiť napríklad pri vypočúvaní ľudí, ktorí sú podozriví zo spáchania zločinu, píše OSF Home. Dôležité je zamerať sa na drobné detaily, fakty, ktoré je možné overiť, a na ktoré sa môžete opýtať prípadných svedkov. Čím viac detailov klamár do svojej výpovede zahrnie, tým viac záchytných bodov vyšetrovateľom poskytne.
Čím viac detailov, tým viac záchytných bodov
Metóda je úplne etická, vyšetrovateľ totiž vypočúvaného vopred upozorní na to, že čím je ich výpoveď dlhšia a detailnejšia, tým bude ľahšie odhaliť, či jedinec klame alebo hovorí pravdu.
Ak človek hovorí pravdu, nijak ho to neohrozí, klamár však môže zneistieť. Ak vypočúvaný človek hovorí pravdu, nemal by mať problém poskytnúť detailný opis udalosti, ktorá sa odohrala a kvôli ktorej je vypočúvaný. Klamár však urobí všetko pre to, aby ho jeho nečisté svedomie neprezradilo.
Napríklad, po vyššie spomenutej inštruktáži sa pokúsia vydať čo najmenej informácií. Keďže vedia, že viac detailov poskytne viac záchytných bodov, snažia sa ich poskytnúť čo najmenej. Práve vďaka tejto asymetrii si metóda získala svoje pomenovanie. Do akej miery je však táto metóda naozaj efektívna?
Kto je zodpovedný za únik informácií?
Odpovie vám výskum, do ktorého sa zapojilo 104 účastníkov. Ich úlohou bolo vydať sa na jednu alebo dve misie a ukryť na pôde zvolenej univerzity špeciálne tajné dokumenty. Každému z účastníkov bolo následne oznámené, že počas ich neprítomnosti došlo k úniku informácií. Každý z nich sa tak stal podozrivým a musel podstúpiť rozhovor s nezávislým analytikom. Polovica účastníkov mala za úlohu povedať analytikovi pravdu a presvedčiť ho tak o svojej nevine. Druhá polovica si mala vymyslieť klamstvo a zakamuflovať tak, kde sa v čase úniku informácií nachádzali a čo robili.
Technika AIM bola pri vypočúvaní použitá v polovici prípadov, vďaka nej však analytik odhalil klamára ľahšie. Bez AIM metódy dokázal analytik odhaliť klamára v 48 % prípadov, s použitím tejto techniky ich však odhalil až v 81 % prípadov. V súčasnosti sa odborníci snažia prísť na to, ako túto metódu vylepšiť ešte viac. Jednou z možností sú tzv. mnemonické pomôcky. Vypočúvajúci napríklad svedka požiada, aby sa na situáciu pokúsil rozpamätať z inej perspektívy. Napríklad, čo by som videl, keby som nebol svedok, ale policajt?
Nahlásiť chybu v článku