Slovenské magnezitové závody Jelšava

Foto: Slovenské magnezitové závody

Slovensko má jedno z najväčších ložísk magnezitu v Európe. Pri Jelšave živí veľký priemyselný podnik a jeho surovina putuje do desiatok krajín sveta.

Na Slovensku sa nachádza jedno z najväčších ložísk magnezitu na svete. Ukryté je pri Jelšave a Slovenské magnezitové závody z neho ťažia už viac ako 120 rokov. Surovinu následne spracúvajú a svoje výrobky dodávajú zákazníkom do desiatok krajín sveta.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Keď sa povie slovenské nerastné bohatstvo, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví skôr zlato či iné vzácne kovy. Na Gemeri sa však nachádza surovina, ktorá má veľký význam pre priemysel. Ide o magnezit, ktorý sa ťaží v okolí Jelšavy.

Hlavným ložiskom je Dúbravský masív. Podľa údajov Slovenských magnezitových závodov ide o štvrté najväčšie ložisko magnezitu na svete a zároveň o najvýznamnejšie ložisko tohto nerastu na Slovensku. História ťažby magnezitu v tomto regióne siaha až do roku 1893.

Slovenske magnezitove zavody
Foto: TASR – Lukáš Mužla

Za viac ako storočie sa pritom spôsob získavania aj spracovania suroviny výrazne zmenil. Dnes sa magnezit získava hlbinnou ťažbou v ložisku Dúbravský masív. Po vyťažení nasleduje jeho spracovanie a tepelné úpravy v závode.

Desiatky miliónov eur a stovky zamestnancov

Magnezitka pritom nie je iba historickou súčasťou regiónu. Ide o veľký podnik, ktorý každoročne pracuje s desiatkami miliónov eur. Najnovšia účtovná závierka za rok 2025 ukazuje, že Slovenské magnezitové závody dosiahli tržby na úrovni 39,03 milióna eur. Výnosy z hospodárskej činnosti dosiahli 58,50 milióna eur.

Tržby spoločnnosti SMZ
Reprofoto: Finstat

Medziročne síce klesli o 18 percent, firma sa však zároveň dostala zo straty 128 728 eur do zisku 1,11 milióna eur. Pre Jelšavu a širší región má závod význam aj ako zamestnávateľ.

SMZ patria medzi veľkých zamestnávateľov v regióne a podľa aktuálnych údajov FinStatu spadajú do skupiny 500 až 999 zamestnancov. Význam závodu teda nespočíva iba v hodnote vyťaženého magnezitu. Peniaze sa v regióne točia aj prostredníctvom miezd, dodávateľov, služieb a ďalších nadväzujúcich činností.

V posledných rokoch sa však objem ťažby výrazne menil. V roku 2024 SMZ vyťažili približne 253 000 ton rúbaniny, z čoho viac ako 228 000 ton tvorila úžitková rúbanina. Ešte v roku 2022 pritom celková ťažba presahovala pol milióna ton.

Firma ďalej uvádza, že zásoby Dúbravského masívu umožňujú pri súčasnom spôsobe ťažby pokračovať v spracovaní magnezitu minimálne ďalších 100 rokov. Rovnaký údaj o viac ako storočnej životnosti ložiska sa objavuje aj v štátnych materiáloch.

Produkcia zo slovenského magnezitu pritom nekončí iba na domácom trhu. SMZ podľa aktuálne dostupných údajov exportujú svoje výrobky do 42 štátov sveta.

Máme aj zlato či antimón

Na Slovensku pritom nejde iba o magnezit. Stále tu funguje aj posledná aktívna zlatá baňa, ktorá sa nachádza v Hodruši-Hámroch. Baňa Rozália v roku 2025 vyťažila približne 48 500 ton rudy, z ktorej vzniklo 735 ton koncentrátu obsahujúceho viacero kovov.

Podľa údajov FinStatu dosiahla prevádzkujúca spoločnosť Slovenská banská tržby približne 26,6 milióna eur a čistý zisk 9,2 milióna eur. V bani zároveň pracovalo 132 ľudí, pričom 78 z nich priamo v podzemí.

Okrem zlata či magnezitu sa na Slovensku nachádza aj ďalšia surovina, o ktorú v posledných rokoch rastie záujem. Ako sme informovali, pri Pezinku sa nachádza ložisko Trojárová, v ktorom prieskumy kanadskej spoločnosti Military Metals Corp. odhadli približne 67-tisíc ton antimónu a 6,5 tony zlata.

Ide o strategickú surovinu, ktorú Európska únia, Spojené štáty aj Kanada považujú za kritický materiál. Antimón sa využíva napríklad pri výrobe polovodičov, munície a batérií, ale aj v technológiách pre vesmírny a obranný priemysel. Európa je pritom výrazne závislá od dodávok z Číny.

Zlato z bani Rozália
Foto: Slovenská banská

Trojárová však zatiaľ nie je fungujúcou baňou. Lokalita bola objavená už koncom 70. rokov a v rokoch 1983 až 1995 tu prebehlo 66 vrtov a vzniklo viac ako 1,7 kilometra podzemných štôlní. Kanadská spoločnosť získala prieskumné práva v roku 2022 a následne uskutočnila nové prieskumné vrty. Projekt však narazil na odpor mesta Pezinok aj ministerstva životného prostredia, ktoré upozorňovali najmä na možné riziká pre vodné zdroje, lesy a okolité vinohrady.

Situácia sa následne vyhrotila. Ministerstvo životného prostredia 28. mája 2026 prvostupňovým rozhodnutím prieskumné územie Trojárová zrušilo. Dôvodom mal byť verejný záujem, najmä ochrana životného prostredia a zdravia obyvateľov. Kanadská Military Metals sa však proti rozhodnutiu odvolala. Spoločnosť podala odvolanie 12. júna a žiada obnovenie svojich práv k projektu.

Ak vám tento článok niečo dal, odmeňte ho. Nie lajkom, ale podporou. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:

  • 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
  • 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Uložiť článok

Najnovšie články