Čoraz viac ľudí používa umelú inteligenciu v pracovnom prostredí, pričom najčastejšie ide o vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu štatistického úradu Fínska a Európskej komisie, podľa ktorého vo februári používalo AI na pracovné úlohy vo Fínsku až 47 percent vysokoškolsky vzdelaných respondentov. Referuje o tom web yle.fi.
Hoci má umelá inteligencia zvyšovať efektivitu práce, podľa odborníkov môže mať aj opačný efekt. Výskumná riaditeľka Fínskeho inštitútu pracovného zdravia Virpi Kalakoskiová upozorňuje, že nesprávne zavedenie AI do pracovných procesov môže viesť k preťaženiu a k zhoršeniu pracovnej pohody.
„Zamestnávatelia by si mali uvedomiť, že umelá inteligencia mení prácu. Ani produktivita sa nezvýši, ak práca nebude skutočne fungovať a ľudia sa začnú cítiť zle,“ uviedla Kalakoskiová.
Čo je to mozgová hmla?
Odborníčka opisuje stav označovaný ako „mozgová hmla“ ako psychické a kognitívne preťaženie, ktoré vzniká pri prekročení individuálnych kapacít človeka. Nejde pritom o dlhodobý proces ako pri syndróme vyhorenia, ale o okamžitú reakciu na nadmernú záťaž – podobne ako únava svalov pri fyzickej námahe.
Podľa Kalakoskiovej je problémom najmä potreba neustáleho vyhodnocovania výstupov umelej inteligencie, ktorá môže robiť chyby. Pracovníci tak musia zároveň sledovať, kontrolovať a rozhodovať, čo zvyšuje kognitívnu záťaž.
Vyšší stres
Výskum publikovaný v Harvard Business Review, ktorý zahŕňal takmer 1 500 účastníkov, ukázal, že práca s viacerými AI systémami naraz vedie k vyššiemu stresu, najmä pre multitasking a potrebu neustálej kontroly výsledkov.
Kto sa neprispôsobí, môže zaostať
Umelá inteligencia sa za niekoľko rokov presunula z technologických laboratórií do každodennej firemnej praxe. Kým ešte nedávno bola témou futuristických vízií a plánov technologických gigantov, dnes pomáha spracúvať dokumenty, pripravovať analýzy, vytvárať reporty či komunikovať so zákazníkmi. Debata sa preto už nevedie o tom, či AI zmení pracovný trh, ale o tom, aký rozsah budú mať tieto zmeny a kto sa im dokáže najlepšie prispôsobiť.
Podľa spoločnosti McKinsey majú generatívna umelá inteligencia a súvisiace technológie potenciál automatizovať činnosti, ktoré dnes zamestnancom zaberajú 60 až 70 percent pracovného času. Nejde pritom len o jednoduché administratívne úlohy. AI čoraz častejšie zvláda spracovanie informácií, prípravu podkladov, analýzy či podporu rozhodovania, teda činnosti, ktoré boli donedávna považované za výsostne ľudské. Zmena nebude spočívať iba v nahradení niektorých pracovných miest technológiou. Podľa nich sa mení samotná podstata fungovania firiem a organizačných štruktúr.
„Nástup AI sa často vníma ako hrozba pre pracovné miesta. Pravdou je, že niektoré rutinné pozície budú postupne strácať význam, pretože ich dokáže umelá inteligencia vykonávať rýchlejšie a efektívnejšie. Nejde však len o nahrádzanie ľudí. Keď AI začne zbierať, vyhodnocovať a prepájať údaje, vzniknú úplne nové funkcie a nové roly, ktoré dnes vo firmách ešte neexistujú,“ vysvetľuje Iveta Kirschner, expertka na dynamiku riadenia a zakladateľka projektu Be New Culture.
Dopyt po istých odborníkoch
Najväčšie zmeny možno očakávať v oblastiach založených na opakujúcich sa procesoch. Administratíva, reporting, spracovanie dát, jednoduché analýzy či asistenčné činnosti patria medzi segmenty, kde sa umelá inteligencia stáva každodenným pracovným nástrojom. Na druhej strane rastie dopyt po odborníkoch schopných prepájať technológie, dáta a obchodné rozhodovanie.
Podľa Kirschner budú mnohé nové pracovné pozície kombinovať kompetencie, ktoré dnes patria viacerým oddeleniam. Firmy budú potrebovať ľudí schopných chápať procesy naprieč organizáciou a prepájať technické riešenia s biznisovými cieľmi. „Mnohé nové pozície budú kombináciou niekoľkých súčasných rolí. Nebudú patriť len pod jedno oddelenie. Budú prepájať dáta, procesy, technológie aj obchodné rozhodovanie. To si vyžiada úplne nový pohľad na organizačné štruktúry aj spôsob riadenia podnikov,“ hovorí odborníčka.
Práve organizačná transformácia môže byť pre firmy väčšou výzvou než samotné zavádzanie technológií. Podniky budú musieť prehodnotiť pracovné procesy, kompetencie jednotlivých tímov, spôsob reportovania aj systém vzdelávania zamestnancov. Úspešnosť implementácie AI tak nebude závisieť len od kvality softvéru, ale aj od pripravenosti organizácie na zmenu.
Návrat k podstate leadershipu
Významné zmeny čakajú aj manažérov. Ak umelá inteligencia dokáže pripravovať reporty, analyzovať údaje a navrhovať riešenia, časť tradičných manažérskych činností sa výrazne zautomatizuje. To však neznamená oslabenie významu vedúcich pracovníkov, ale skôr návrat k podstate leadershipu. „Možno sa lídri konečne stanú lídrami. Nebudú zahltení administratívou, ale budú sa môcť sústrediť na vízie, rozvoj firmy, strategické smerovanie a prácu s ľuďmi. Umelá inteligencia dokáže spracovať informácie, ale nedokáže nahradiť schopnosť vytvárať dôveru, budovať kultúru a niesť zodpovednosť za rozhodnutia,“ uvádza Kirschner.
Tento pohľad podporujú aj výsledky LinkedIn Workplace Learning Report. V prostredí, kde technologické zručnosti čoraz viac preberajú inteligentné systémy, rastie význam takzvaných mäkkých zručností. Medzi najžiadanejšie schopnosti budúcnosti patria komunikácia, vedenie ľudí, spolupráca, adaptabilita a schopnosť zvládať zmeny. Podľa údajov LinkedIn považuje až deväť z desiatich vrcholových manažérov soft skills za dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Najväčšou prekážkou transformácie pritom nemusí byť technológia, ale ľudia. Obavy zo straty zamestnania či neistota spojená so zmenami môžu výrazne spomaliť zavádzanie nových riešení. „Je mimoriadne dôležité pristupovať k zavádzaniu AI koncepčne. Firmy by mali najskôr analyzovať svoje procesy, pracovné roly a budúce potreby. Zamestnanci potrebujú vedieť, čo sa bude meniť, aké nové príležitosti vzniknú a akú úlohu budú mať v novom systéme. Ak sa tieto kroky podcenia, odpor voči zmenám môže byť veľmi silný,“ upozorňuje Kirschner.
92 miliónov pozícií zanikne alebo prejde transformáciou
Rozsah pripravovaných zmien ilustrujú aj odhady Svetového ekonomického fóra. Podľa správy Future of Jobs 2025 sa do roku 2030 zmení približne 39 percent kľúčových pracovných zručností. Rekvalifikáciu alebo výrazné doplnenie kompetencií bude potrebovať až 59 percent pracovníkov. Súčasne by malo vzniknúť približne 170 miliónov nových pracovných miest, zatiaľ čo 92 miliónov pozícií zanikne alebo prejde zásadnou transformáciou.
Nejde teda o scenár, v ktorom stroje jednoducho nahradia ľudí. Oveľa pravdepodobnejší je rozsiahly proces transformácie pracovného trhu, počas ktorého budú úspešné najmä tie firmy, ktoré dokážu investovať do rozvoja svojich zamestnancov a prispôsobiť sa novým podmienkam. Odborníci zároveň upozorňujú, že samotná technológia nie je zárukou úspechu. Mnohé firmy dnes investujú do AI a automatizácie bez toho, aby mali zvládnuté základné procesy, dokumentáciu či správu dát. V takom prípade môže nová technológia namiesto riešenia problémov existujúce nedostatky ešte zvýrazniť.
„Najväčšou chybou je presvedčenie, že technológia zachráni chaos. Ak firma nemá zvládnutú administratívu, procesy a dátové toky, automatizácia iba zrýchli existujúce problémy. Preto by manažéri mali začať budovaním pevných základov. Až potom má zmysel hovoriť o umelej inteligencii a automatizácii. V opačnom prípade môže zavedenie AI a nárast obratov a klientov spôsobiť práve podlomenie stability firmy, pretože ju nepodrží systém,“ dodáva Kirschner.
Muž tvrdí, že objavil „bič“ na podvodníkov: Slovenské banky vysvetľujú, ako by mali klienti reagovať
Nahlásiť chybu v článku