Je pravdepodobné, že rok 2016 bol pravdepodobne ten najteplejší rok, aký kedy bol. Priemerná teplota sa zvýšila až o 1,3 stupňa Celzia, čo nás privádza až príliš blízko k limitu 1,5 stupňov Celzia. To je limit stanovený medzinárodnými politickými činiteľmi ohľadom globálneho otepľovania.
správy od nás budete mať ako prví.
„Neexistuje žiadny spôsob, ako globálne otepľovanie zastaviť,“ hovorí klimatológ a riaditeľ Goddardovho inštitútu NASA pre vesmírne štúdie, Gavin Schmidt. „Všetko, čo sa doteraz stalo, bude už navždy ovplyvňovať celý proces a systém.“ To znamená, že keby dnes klesli emisie oxidu uhličitého na nulu, následky by tu boli ešte po stáročia. Napokon, aj tak všetci vieme, že emisie sa len tak nestopnú a nezmiznú za jeden deň. Prioritou je spomaliť zmeny klímy a znížiť tak dôsledky globálneho otepľovania. A to nie je všetko.
Už dnes vieme, že do konca roka žijeme na ekologický dlh. Všetci. Celý svet. Znamená to asi toľko, že určené zásoby zdrojov (také, ktoré Zem dokáže za jeden rok obnoviť) na tento rok sú už v túto chvíľu dávno vyčerpané. Tentokrát sme zásoby minuli o päť dní skôr, ako minulý rok. V dnešnom článku sa dočítate, ako bude vyzerať Zem za 100 rokov. Berte to však s rezervou. Jedná sa o prognózu za dobrých podmienok, kedy budeme využívať najmä obnoviteľné zdroje či technológie, ktoré majú na životné prostredie len minimálny vplyv.
„Myslím si, že 1,5 stupňa Celzia je číslo, ktoré nie je z dlhodobého hľadiska možné udržať,“ hovorí Schmidt. Už v roku 2030 by malo byť toto alarmujúce číslo minulosťou a pravdepodobne sa hranica posunie vyššie.
Schmidt je však optimista a verí, že sa nám, naopak, podarí teplotu udržať, a že neprekročíme hranicu, a teda rozdiel vyšší ako 2 stupne. OSN dúfa, že sa nám podarí vyhnúť tomu, aby sa teplota neustále zvyšovala.
Predstavme si teda, že sa budeme snažiť dodržať tieto ciele. Na konci tohto storočia by na Zemi bola teplota o 3 stupne vyššia, ako je teraz.
Priemerná povrchová teplota ale sama o sebe nesúvisí len so zmenou klímy. Teplotné anomálie sa budú vyskytovať bežne, a to, čo bolo kedysi „normálne“, už nebude existovať. Ak uvediem trochu prehnaný príklad, tak napríklad tam, kde je dnes dažďový prales, by o sto rokov mohla byť savana a podobne.
Už dnes takéto abnormálne javy pozorujeme. Teplota na polárnom kruhu sa vyšplhala nad bod mrazu, a teda na Floride bolo ešte chladno, kým pre Arktídu už bolo horúco. To je abnormálna situácia a začne sa ich objavovať stále viac a viac.
To zároveň znamená, že topenie ľadovcov bude „normálne“. Predpokladá sa, že Grónsko bude úplne bez ľadovcov už v roku 2050.
Rok 2015 nebol nič v porovnaní s rokom 2012, kedy sa až 97% povrchu grónskeho ľadového príkrovu začalo v lete topiť. Síce je to raz za storočie úplne bežný jav, my to môžeme pozorovať tak každých šesť rokov, čo už nie je normálne, ale extrémne.
Na druhej strane, ľady na Antarktíde budú relatívne stabilné, takže z tejto strany zvyšovanie hladiny mora nehrozí.
Aj podľa našich najlepších scenárov však hladina mora stúpne o 60 až 90 centimetrov, a to do roku 2100. Vzostup morskej hladiny by z pevniny mohol „vyhnať“ až 4 milióny ľudí.
Nielenže budú mať oceány menej ľadu na póloch, ale budú aj naďalej okysľovať trópy. Oceány absorbujú asi tretinu všetkého oxidu uhličitého v atmosfére, čo spôsobuje acidifikáciu, teda okyslenie nielen pôd, ale aj ovzdušia.
Ak budú klimatické zmeny pokračovať, čo si môžeme byť istí, že budú, všetky koralové útesy budú zničené. Pri najlepšom možnom scenári je už dnes viac ako polovica v ohrození.
Oceány však nie sú jediným miestom, ktoré sa otepľuje. Aj keby sme výrazne znížili emisie, do roku 2050 by sa v tropických oblastiach predĺžili extrémne horúce dni až o polovicu. Smerom na sever bude o 10 až 20% teplejších dní v roku.
Otepľovanie bude mať vplyv aj na vodné zdroje. Vedci predpokladajú, že nárast sucha v najbližších rokoch sa zvýši o 10%. V prípade naozaj vážnych zmien by až 40% pôdy malo byť postihnutej suchom, čo je dvojnásobok oproti dnešku.
Potom je tu počasie. Čoraz častejšie by sa mali opakovať udalosti z roku 2015 a 2016, kedy bol efekt El Niño naozaj extrémny. Každý deň sme svedkami oveľa dramatickejších prírodných katastrof. V roku 2070 budú na každodennom poriadku búrky, požiare, horúčavy, či záplavy.
Práve teraz stojí ľudstvo na okraji priepasti. Buď budeme naďalej ignorovať varovné príznaky a smerovať tak do niečoho, čo Schmidt nazýva „diametrálne odlišná planéta“, alebo môžeme inovovať riešenia. Myslím si, že tento článok stojí za zamyslenie. Viem, že aj keď mnohí chceme zmeniť našu planétu, nedokážeme ovplyvňovať celý trh. Stále sa však môžeme snažiť čo najviac. Aspoň sme pre záchranu niečo urobili. Mnohí ľudia nerobia absolútne nič.
Pozri aj: 20 faktov zo sveta vedy, ktoré sme ešte v roku 2015 nepoznali
interez.sk (Lucia M.), iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku