Nájomné za byty na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 ďalej mierne klesalo. Podľa najnovšieho vydania Deloitte Rent Index sa priemerné nájomné medzikvartálne znížilo o 1,2 % na 727 eur bez energií. Pokles cien zároveň sprevádzalo zníženie priemernej rozlohy ponúkaných bytov, preto cena nájomného za štvorcový meter zostala prakticky stabilná.
správy od nás budete mať ako prví.
Celoslovenský priemer nájomného opäť mierne klesol, no rozdiely medzi jednotlivými mestami a regiónmi zostávajú výrazné. Najvyššiu priemernú cenu si naďalej drží Bratislava, kde priemerné nájomné dosiahlo 931 eur a medzikvartálne kleslo o 1,8 %.
Naopak, najnižšie priemerné nájomné zo sledovaných krajských miest a Popradu vykázal Trenčín, a to 554 eur. Ten zaznamenal najvyšší medzikvartálny rast nájomného o 2 %. Poprad dosiahol mierny rast o 0,6 % na 584 eur, v Žiline nájomné priemerne vzrástlo o 0,1 % na 651 eur.
Bratislava má vlastné ceny
Vo väčšine ostatných analyzovaných miest ceny medzikvartálne klesali. Najvýraznejšie v Prešove, kde sa priemerné nájomné znížilo o 3,7 % na 626 eur. V Nitre kleslo o 2,3 % na 649 eur, v Trnave o 1,3 % na 621 eur, v Banskej Bystrici o 1 % na 592 eur, v Košiciach o 0,4 % na 733 eur.
Hlavné mesto si naďalej udržiava výrazný cenový odstup od zvyšku Slovenska a zostáva najdrahším nájomným trhom v krajine. Najvyššie priemerné nájomné tradične vykázalo Staré Mesto na úrovni 1287 eur, s výrazným odstupom nasledovala Záhorská Bystrica s 876 eurami. Na opačnom konci rebríčka bola Vrakuňa, kde priemerné nájomné dosiahlo 641 eur, pričom vykázala aj najväčší pokles o 10,3 %.
V medziročnom porovnaní sa priemerná cena nájomného za byt na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 oproti druhému kvartálu 2025 nezmenila – bola na spomínanej úrovni 727 eur. Najväčší medziročný nárast cien bol v Bratislave o 4,61 %, v Žiline o 3,99 % a Poprade o 3,73 %. Pokles cien mesačného nájomného v medziročnom porovnaní nebol zaznamenaný v žiadnom zo sledovaných miest.
Z pohľadu štandardných dispozícií medziročne na Slovensku najviac stúpli ceny nájomného päť- a viacizbových bytov o 7,7 %, mierny nárast zaznamenali jednoizbové byty o 1,1 %. Pokles sa prejavil pri štvorizbových bytoch o 2 %. Najväčší podiel na trhu si naďalej udržiavajú dvojizbové byty, ktoré tvorili takmer polovicu všetkých sledovaných ponúk v druhom štvrťroku. Nasledovali troj- a jednoizbové byty.
Podľa stavu nehnuteľnosti zostávajú najdrahším segmentom novostavby, pri ktorých priemerné nájomné na Slovensku dosiahlo 849 eur, v Bratislave 1011 eur.
Štát chce nájomné byty
Úrad vlády (ÚV) SR pritom iba prednedávnom vyhlásil výzvu na nájomné byty pre mladé rodiny, seniorov a Rómov. Vyčlenených je na ňu 35,3 milióna eur. „Hlavným cieľom výzvy je systematický rozvoj bytovej infraštruktúry formou výstavby, nadstavby či kompletnej rekonštrukcie budov. Samosprávy sú zmluvne viazané zachovať sociálno-nájomný charakter týchto nehnuteľností minimálne po dobu 20 rokov. Nájomné zmluvy budú transparentné a výška regulovaného nájomného bude nastavená citlivo k možnostiam rodín s nižším príjmom,“ ozrejmil.
ÚV SR upozornil, že nastavenie výzvy striktne rešpektuje demografické zloženie území a spája komunity na princípe inklúzie. „Nové nájomné bývanie nie je určené výhradne pre rómske obyvateľstvo. Podmienky výzvy určujú presný percentuálny podiel bytov pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít (MRK) nasledovne: V obciach s podielom MRK do 50 percent musí byť pre túto komunitu vyčlenených minimálne 30 percent bytov, v obciach s podielom MRK nad 50 percent je tento podiel stanovený na minimálne 50 percent bytov. Zvyšná kapacita bytov slúži pre potreby ostatných obyvateľov obce,“ priblížil.
Samosprávy tak podľa neho môžu pri stanovovaní podmienok pridelenia priamo zohľadniť lokálne priority a podporiť špecifické cieľové skupiny z majoritného obyvateľstva, ako sú mladé rodiny či seniori.
„Výzva zároveň myslí na zdravotne znevýhodnených, pre ktorých musí byť povinne vyčlenených 15 percent z celkovej kapacity. Samosprávy majú zároveň povinnosť z vybraného nájomného povinne tvoriť fond prevádzky, údržby a opráv, a to ročne vo výške minimálne 0,5 percenta z celkových obstarávacích nákladov bytu. Tým sa zabezpečí nezávislý zdroj financií na dlhodobú správu budov bez zaťažovania rozpočtu obce,“ dodal.
Nahlásiť chybu v článku