V Banskej Bystrici, srdci Slovenska, vznikol v ostatnom období zaujímavý projekt od srdca a hlavne z lásky, Festival z Lásky. Názov festivalu predpovedá peknú myšlienku celého festivalu, či je tomu naozaj tak, spýtali sme sa priamo tvorcov.
správy od nás budete mať ako prví.
Na otázky odpovedal Kako (jeden z organizátorov)
Ako vznikol Festival z lásky? Prečo to robíte? Kto sa na ňom podieľa?
Festival vznikol z nutkavej potreby ukázať banskobystrickej kultúrnej obci a návštevníkom koncertov, že hudobná produkcia môže mať aj inú tvár, ako je jej bežné vnímanie a z potreby vrátiť pojmu alternatívna hudba /alternatívna kultúra/ jeho pôvodný význam a zmysel.
Ako som postrehol, začali ste realizovať tento festival pod názvom Festival lásky. Prečo táto „miniatúrna“ zmena?
Miniatúrna zmena má zásadný význam, keďže oveľa lepšie vystihuje zámer a myšlienku festivalu. Rovnako ako jeho vznik, i jeho ďalšie smerovanie vychádza z lásky k hudbe, z lásky k literatúre a z lásky ku kultúre ako takej. Okrem toho dáva možnosť zastrešiť viac nami organizovaných aktivít, ako napríklad tradičný nočný pochod cez Urpín, večery spoločenských hier a iné, pod spoločnú hlavičku „z lásky“.
Deti kvetov?
Častejšia otázka je: A to je niečo kresťanské? 🙂 Festival je založený na myšlienke pestrosti v akejkoľvek podobe, no zároveň zostáva nezávislý. Nemáme potrebu podporovať rôzne záujmové skupiny. Chceme len, aby bolo dobre. Aby účinkujúci hrali a tvorili z lásky k tomu, čo ich baví a aby fanúšikovia hudby, literatúry a umenia chodili na verejné produkcie ich tvorby, a tým ich podporovali.
Takže festival nie je iba o kapelách a muzike? Dejú sa tam teda aj rôzne iné činnosti? Čítanie literatúry (autorskej), napríklad?
Aby návštevníci festivalu ani len nepomysleli na to, že sa snáď začnú nudiť, v prestávkach medzi kapelami pripravujeme aj sprievodný program v podobe autorských čítaní, Infantilnej olympiády a v lete obľúbené 5-minútové rande. V rámci autorského čítania sme už privítali aj niekoľko vzácnych hostí, no väčšinou čítajú svoju tvorbu členovia zúčastnených kapiel. Okrem toho, v rámci literárnej osvety, sa snažíme predstaviť aj iných slovenských autorov, prostredníctvo čítania z ich kníh.
Vzniklo to celé teda v Banskej Bystrici. Festival sa zatiaľ konal iba tam, a bola to klubovka. Plánujete časom festival riešiť vo väčšom, a teda ako sa na festival patrí, pod holým nebom?
Už prvý ročník tvorila letná a zimná verzia a tento rok sme sa rozhodli aj pre jarnú a jesennú verziu. No keďže, ako vraví známa fráza: dobrého veľa škodí 😉 , budeme festival organizovať aj v iných mestách. Jarný Festival z lásky bude už 22. marca v Žiline, nasledovať bude letný v júni v Banskej Bystrici, atď. Festival pod holým nebom má dnes už takmer každý 😉 Festival z lásky zostane pokorne verný svojmu klubovému charakteru, lebo tam patrí, tam je spokojný a vďaka tomu má svoju špecifickú atmosféru.
Nie je vám v letnom vydaní festivalu v klube príliš teplo =)?
V lete je teplo všade. Ale výhodou klubového festivalu je, že nám slnko nepečie priamo na hlavu, nápoje sa zohrejú oveľa pomalšie, namiesto občasného vetríka pomáha ventilátor a neprekvapí nás náhla letná búrka.
Aké kapely u vás zatiaľ vystupovali? Podľa čoho ich vyberáte? Zameriavate sa na určitý žáner, myšlienku, smer kapiel?
Na úplne prvom ročníku vystupovalo sedem kapiel a v každej z nich hrali dvaja z organizátorov, buď ako členovia, alebo ako hostia. To bolo jeden z pôvodných zámerov, aby zúčastnené kapely boli „naše“. Neskôr sa ukázalo, že hrať sedem koncertov počas jedného večera je nadľudský výkon, navyše bolo treba obmeniť zloženie, aby pravidelní návštevníci nemali pocit, že iba recyklujeme osvedčených interpretov. Preto sme rozšírili pojem „naše“ a pozývame spriatelené kapely, pôsobiace aj mimo Banskej Bystrice. Kritériom je výpovedná hodnota hudby, textov, autentickosť prejavu a hlavne nadšenie účinkujúcich pre podporu tohto typu podujatia. Žánrová pestrosť je prioritou dramaturgie festivalu.
Kapely, v ktorých hrajú organizátori sa teda opakujú stále na Festivaloch, či sa obmieňajú a striedajú? Dá sa povedať, že niektoré vznikli iba kvôli tejto akcii?
Na prvý pohľad sa to síce nezdá, ale hudobná dramaturgia Festivalu z lásky je robená veľmi precízne 🙂 Kapiel máme dosť, takže ich vieme účelovo striedať, alebo pripraviť nejaký iný formát – projekt, ktorý môže byť pre ľudí zaujímavý.
Aké máte plány na tento rok, poprípade plány do budúcnosti? Ktorú kapelu by ste uvítali radi? Či už reálne zorganizovateľnú, alebo aj nereálne =D?
Kapiel, ktoré by sme radi uvítali, je pochopiteľne mnoho. Nám však postačí, ak naše a spriatelené kapely budú naďalej fungovať, mať sa radi a s chuťou, z lásky, pokračovať v tvorbe. Ale napríklad Foo Fighters na tomto drobnom klubovom podujatí by boli určite zaujímavým spestrením :).
Na záver teda by si nás určite pozval do Žiliny a v lete do Bystrice. Aj s nejakým odkazom =)?
V Žiline to bude aj pre nás zaujímavá skúsenosť. Spoznáme nových ľudí, nový klub, nové kapely a snáď získame aj nových fanúšikov tejto našej bizarnej alternatívnej iniciatívy. Tešíme sa. Na leto v Banskej Bystrici už máme niekoľko nových nápadov a možno nastanú aj zaujímavé zmeny. A odkaz na záver? Chodievajme na koncerty, podporujme živú hudbu a umenie, aby všetku snahu nepohltila diskotéková sterilnosť a tuposť modernej rádiovej hudby a televízie.
www.facebook.com/festivalzlasky autor: Hudba INAK foto: facebook.com/festivalzlasky
Ochutnali sme dokonalé pivo, ďalší podnik úplne prepadol. S odborníkom sme testovali slovenské prevádzky
Sofia je odborníčka na kórejskú kozmetiku: Skincare kórejských žien nemá 10 krokov. Produkty sú o 30 % lacnejšie
Kondo sa z Japonska presťahoval do Trenčína: Lekári sú tu ľudskí, nie ste iba číslo. Slováci žijú veľmi pohodlne
Pred 10 rokmi zomrel jeden z najdôležitejších ľudí v dejinách ľudstva, ale takmer nikto o tom nehovoril
Kača precestovala Irak: Najväčším mýtom je, že celý vyzerá ako vojnová zóna. Pohostinnosť ľudí bola nezištná
„Je likvidačná, nefér a môže znamenať koniec,“ tvrdia podnikatelia: EÚ zaviedla prísnu legislatívu, petíciu podpísalo 65 200 ľudí
Bývala som 4 roky v Amerike: Za menšiu garsónku sme platili 900 eur, bežný nákup v potravinách stál 130 eur















Nahlásiť chybu v článku