Tessa si dokonca spomína, že mala v jednej chvíli pocit, akoby sa vznášala po miestnosti a skutočne sa pozerala na svoje telo. Jednou z najviac mätúcich častí celého utrpenia bolo to, že sa Tessa cítila úplne pod kontrolou svojej novej podoby – dokonca povedala, že bola „živá, bdelá a pri vedomí“. Ale žiadny lekár ju nepočul ani sa nezdalo, že by bol schopný vidieť vznášajúcu sa dušu.
Pokračovala: „Keď som sa prebudila, s absolútnou istotou som vedela, že to, čo som zažila, nebol sen. Bolo to skutočné. Všetko okolo mňa bolo iné. Mala som veľmi zvláštny pocit, akoby svet prešiel cez antický filter. Akoby čas už nefungoval rovnako.“
Dodala, že všetko sa jej zdalo „pomalšie, kompaktnejšie, viac nabité významom“.
Smrť už vníma inak
Táto skúsenosť dokonca zmenila Tessin pohľad na život, ako aj jej vnímanie smrti. Kedysi mala hlboký strach zo smrti, ktorý bol živený pocitom temnoty, neistoty a bolesti pri odchode. Smrť teraz Tessa vníma skôr ako prechod než ako úplný koniec života.
„Je to ako prekročiť dvere do miesta, kde všetko dáva zmysel, kde všetko obklopuje láska a pokoj,“ povedala a uzavrela: „Už sa toho nebojím a každý okamih sa stal vzácnym.“
Nahlásiť chybu v článku