Foto: Polárna žiara 17. novembra1989 z Javorníka. Autor: Jiří Kapras - Vesmír č. 12/1990.

Ľudia vnímali červenú oblohu ako metaforu k prebiehajúcim udalostiam.

Spojenie Nežná revolúcia je v týchto dňoch počuť z každej strany. Okrem politických udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1989 a zmenili chod našej krajiny, si ju pripomeňme aj týmito nebeskými úkazmi, ktoré ju sprevádzali. 

Český astronóm, cestovateľ, fotograf, ktorého viaceré snímky boli vybrané ako Astronomická fotografia dňa NASA, Petr Horálek, sa rozhodol zaspomínať na 17. november, deň vypuknutia Nežnej revolúcie výnimočnou astronomickou udalosťou, ktorá sa v tento deň odohrala.

„Už staré civilizácie považovali úplné mesačné zatmenie za predzvesť negatívnej udalosti alebo ako symbol prichádzajúcej zmeny,“  píše Petr Horálek. Ako uvádza, tento revolučný rok priniesol rovno dva astronomické javy, ktoré sú s politickými udalosťami často spájané, predovšetkým kvôli svojej symbolike.

Fotografie boli uverejnené v populárno-vedeckom astronomickom časopise Kozmos

Foto: Polárna žiara 17. novembra 1989.
Autor: Jiří Kapras – Vesmír č. 12/1990.

„Prvým z javov bolo úplne zatmenie Mesiaca, ktoré bolo z nášho územia pozorovateľné nad ránom a počas úsvitu.“ Počas neho Mesiac vstúpil do tieňu Zeme a vďaka lomu svetla v zemskej atmosfére sa Mesiac javil ako oranžový či dokonca tmavo červenej farby.

Ťaživú atmosféru tohto dňa teda dopĺňal aj Mesiac na oblohe, ktorý bol krvavo červenej farby. Okrem toho sa na oblohe objavila aj polárna žiara, ktorá je v našich končinách rovnako nezvyčajným a výnimočným javom.

Za vznikom polárnej žiary takýchto rozmerov stojí vysoký nárast geomagnetickej aktivity, v dôsledku úniku koronálnej hmoty uvoľnenej zo Slnka. Súvisela aj s najväčšou erupciou, ktorá sa odohrala v moderných dejinách. To zapríčinilo, že zo stredných zemepisných šírok polárna žiara dosahovala viditeľnosť iba svojou vysoko položenou emisiou červeného odtieňu.

Foto: Polárna žiara 17. novembra 1989 na obálke časopisu Kosmos z roku 1990.
Autor: Josef Vnuček – Kosmos.

Zelené časti žiary boli pod našimi obzormi. Okrem krvavočerveného Mesiaca sa sfarbila do podobných farieb aj samotná obloha. Pozorovať tieto výnimočné javy teda bolo možné aj z Prahy a okolia. Známe sú fotografie, ktoré ich dokumentujú, ktoré boli zhotovené v Zlíne či Javorníku. Zmienka o pozorovaní pochádza aj zo slovenskej meteorologickej stanice v Mochovciach.

Ján Kollár ju popisuje takto: „Dňa 17. novembra 1989 som pozoroval polárnu žiaru okolo 19:00 až 23:00 na meteorologickej stanici Mochovce, kde som mal nočnú službu, údaje som zapísal do denníka meteorologických pozorovaní. Poloha polárnej žiari horizontálne od ZJZ do SSZ a vertikálne asi 45 stupňov nad obzor. Farba ako pálená tehla nepravidelne sa zosvetlovala a tmavla. Ostatná obloha jasná.“

„Jedna nepotvrdená správa dokonca hovorí o príbehu, podľa ktorého sa v malom meste stredočeského kraja vo víre revolučných udalostí rozbehli hasičské autá k severu, pretože im bola hlásená červená žiara z pravdepodobne rozsiahleho požiaru, ktorý spôsobili demonštrujúci,“ informuje Horálek o zaujímavej príhode, ktorá tieto nebeské úkazy a prebiehajúce štrajky spája.

Či je to však iba fáma alebo sa tento príbeh odohral aj v skutočnosti, sa mu nepodarilo zistiť. Napriek tomu ide o naozaj o dva unikáty, ktoré sa odohrali vo večer, ktorý ovplyvnil budúcnosť Československa.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )