Plastická chirurgia musela prejsť dlhou cestou, kým sa dostala na úroveň, na akej je dnes. Na počiatku 20. storočia spočívala najmä v tom, že sa lekári ako napríklad Sir Harold Gillies, ktorý je považovaný za otca plastickej chirurgie, pokúšali napraviť hrozné škody, ktoré na tele ľudí napáchala vojna.
Pod Gilliesove ruky sa dostal aj anglický námorník Walter Yeo, ktorého prípad patrí medzi najznámejšie z tohto obdobia. Walter prišiel v bitke počas prvej svetovej vojny o obe očné viečka. Jeho poranenie bolo vážne a Gillies musel prísť s novým riešením, aby mu zabezpečil aspoň do istej miery normálny život. Tak v roku 1917 vykonal prvý takzvaný „kožný štep“.
Základom novej metódy bolo odrezanie niekoľko zdravých a nepoškodených kusov kože z Walterovho hrudníka. Kožu však neodrezal úplne, ale prišil ju na poškodenú časť tváre tak, že ju spájala s hrudníkom. Zabezpečil tak, že do kože naďalej prúdila krv.
V súčasnosti by pacient s výsledkom asi spokojný nebol a lekára by pravdepodobne zažaloval. Walter, muž, ktorému z hrudníka vyrobili tvár, však po operácii viedol normálny život a dokonca sa vrátil do služby.
Ešte bizarnejší bol však prípad mladého muža, ktorému vyrobili nový nos z prsta.
Nahlásiť chybu v článku