Mnohým po prečítaní nadpisu možno v hlave preblysla spomienka na film Jurský park. V ňom získavali DNA z krvi komárov uchovaných v kusoch jantáru. Aj keď to znie pre laika ako prijateľná možnosť zachovania DNA, v skutočnosti to také jednoduché nie je. Vo vedeckej obci je zaužívané, že DNA môže za ideálnych podmienok prežiť približne milión rokov a potom sa začne degradovať. No nové zistenia naznačujú, že to tak predsa len nemusí byť.
Nová štúdia uverejnená v časopise National Science Review predpokladá, že DNA sa za určitých podmienok môže uchovať až desiatky miliónov rokov. Ako uvádza potál IFL Science, nové zistenie pravdepodobne podnieti diskusie medzi vedcami, ako dlho sa môže DNA zachovať, keďže štúdia vedcov je v rozpore so všetkými prechádzajúcimi dôkazmi týkajúcimi sa zachovania genetického materiálu.
Čo objavili
Vedci skúmali vzorku umiestnenú v Museum of the Rockies v americkom štáte Montana. Zamerali sa konkrétne na chrupavku dinosaura s pomenovaním hypacrosaurus. Tento dinosaurus dorastal v dospelosti do dĺžky vyše 8 metrov a vážil takmer 3,5 tony. Nálezy dokazujú, že to bol bylinožravec a stával sa príležitostnou korisťou aj pre dinosaurov z čeľade, do ktorej patril aj tyrannosaurus.
Z chrupavky vedci odobrali bunky a hľadali v nich DNA tak, že aplikovali na ne farbivá, ktoré sa viažu na fragmenty DNA. Obe zafarbenia začali interagovať s tkanivom, čo naznačuje, že časť DNA sa vo vzorkách skutočne zachovala.
DNA zachované desiatky miliónov rokov
„Nemohla som tomu uveriť, takmer mi prestalo byť srdce,“ uviedla autorka štúdie Alida Bailleul. „Naše výsledky ukazujú, že bunky a niektoré z ich biomolekúl sa môžu dlhodobo zachovať v čase a to až desiatky miliónov rokov,“ dodala.
Autori štúdie tiež dodávajú, že aby DNA dokázala prežiť tak extrémne dlho, tak musí nastať niekoľko podmienok. Napríklad, pri tejto konkrétnej vzorke zistili, že kosti boli od seba oddelené, čo naznačuje, že mŕtve telo dinosaura nebolo hneď po smrti prikryté vrstvou pôdy a to mohlo prispieť k zachovaniu DNA.
Ďalej uvádzajú, že starodávna zakonzervovaná DNA sa pravdepodobne bude vyskytovať iba v chrupavkách a nie v kostiach. Tie sú totiž narozdiel od chrupaviek porézne a ľahšie z nich uniká voda a rýchlejšie sa tak biologicky degradujú.
Analýza v iných múzeách
Pri analýze iných chrupaviek však vedci žiadnu DNA neobjavili, takže to teraz neznamená, že v každej chrupavke dinosaura sa nachádza DNA, práve naopak. Avšak, ak by sa niekde mohla nachádzať, tak práve tam.
Výskum vedcov je vzrušujúci najmä v tom, že popiera doteraz všeobecne prijatú zhodu, ako dlho sa dokáže DNA zachovať. Vedci tiež dúfajú, že ich práca podnieti iných vedeckých pracovníkov v múzeách, aby začali skúmať chrupavky dinosaurov, ktoré majú k dispozícii.
Nahlásiť chybu v článku