Vražda Róberta Remiáša, ktorá sa udiala pred štvrťstoročím, ukázala, že chápadlá najvyšších orgánov štátu sa znižujú na mafiánske praktiky. Následné amnestie uvalené na vyšetrovanie dali trpkú pachuť celej kauze a nepriamo tak potvrdili to, že za únosom Michala Kováča mladšieho, ako aj následnou vraždou Róberta Remiáša, naozaj stojí tá najvyššia politika štátu.
Výbuch auta
V pondelok 29. apríla 1996 o 22:15 hod., neďaleko križovatky Devínskej a Karloveskej cesty v Bratislave nastúpil do svojho BMW Róbert Remiáš, niekdajší policajt a priateľ Oskara Fegyveresa, bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby a kľúčového svedka v kauze únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Krátko na to sa ozval výbuch.
V plameňoch auta, ktoré explodovalo, zomieral Róbert na následky šoku a hlavne kvôli plameňom. Vyšetrovanie ukázalo, že výbuch spôsobilo približne 200 gramov nastraženej výbušniny. Dnes večer od tejto udalosti uplynie 25 rokov.
Pomáhal Fegyveresovi
„Róbert Remiáš bol môj najlepší kamarát, boli sme ako bratia. Bol pri mne v čase, keď som sa rozhodoval, či ísť vypovedať o účasti SIS na únose Michala Kováča mladšieho. Pomáhal mi, keď som po výpovedi musel opustiť Slovensko a skrývať sa v zahraničí. Bol mojou jedinou spojkou so Slovenskom a s rodinou. Bol mojou oporou. Vtedy sme boli mladí a čiastočne sme to brali aj ako dobrodružstvo. Na začiatku však ani jednému z nás nenapadlo, kam až to celé môže zájsť,“ povedal Fegyveres pre TASR.
Začalo to únosom prezidentovho syna
Michala Kováča mladšieho uniesli 31. augusta 1995. Skupina mužov ho prepadla na ceste medzi Svätým Jurom, kde býval, a Bratislavou. Kováča odvliekli v kufri auta do Hainburgu v Rakúsku, kde na jeho prítomnosť upozornili políciu. Na Kováča bol v tom čase vydaný medzinárodný zatykač pre kauzu Technopol (neskôr 2. februára 2000 Krajinský súd v Mníchove s konečnou platnosťou zastavil konanie proti Kováčovi). Motívom únosu bola podľa svedectiev snaha zdiskreditovať prezidenta, ktorý bol v politickom konflikte s premiérom Vladimírom Mečiarom (HZDS).
Fegyveres sa podieľal na únose
Oskar Fegyveres zakrátko priznal prezidentovi Michalovi Kováčovi, že sa ako príslušník SIS nevedome podieľal na únose jeho syna. V nedeľu 24. septembra 1995 vypovedal pred policajným vyšetrovateľom Petrom Vačokom. Hneď po výsluchu ho odviezol do Maďarska. Fegyveres sa v obave o život skrýval v zahraničí a Remiáš bol jeho spojkou. Navštevoval Fegyveresa v zahraničí, spravidla raz do týždňa. Často sa zmieňoval o tom, že ho sledujú neznámi muži.
Trpká pachuť amnestií
V pondelok 29. apríla 1996 večer odišiel Remiáš zo svojho bytu na Dlhých dieloch, kde žil s manželkou Irenou. Domov sa už nevrátil. Polícia potvrdila, že príčinou explózie jeho automobilu bolo s najväčšou pravdepodobnosťou 150 až 200 gramov výbušniny.
Keď sa Michalovi Kováčovi skončilo funkčné obdobie, udelil premiér Mečiar ako zastupujúci prezident 3. marca 1998 amnestie, ktoré sa týkali prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny i vraždy Róberta Remiáša. Po konci Mečiarovej éry však polícia začala skutky vyšetrovať.
Kyticu z hrobu hodila Mečiarovi do tváre
Anna Remiášová, matka Róberta Remiáša, prišla 3. mája 1999 vo Vrbovom, kde bývala, na míting Vladimíra Mečiara, ktorý v tom čase kandidoval na post prezidenta. Pred publikom mu hodila do tváre kyticu so slovami: „Priniesla som vám kvety z hrobu môjho syna.“ Povedala, že chcela vidieť vraha svojho syna.
Vyšetrovateľ obvinil 25. novembra 1999 z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov – Jozefa Roháča, ktorého medzitým v Maďarsku odsúdili na doživotie, a dnes už nežijúceho Imricha Oláha. Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.
Gágaji, táraji a prďúsi
V septembri 2006 bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča, takisto bolo trestné stíhanie zastavené vo vzťahu k obvinenému Lexovi. Vladimír Mečiar, ktorého HZDS bolo členom vládnej koalície so Smerom-SD a SNS, na pôde Národnej rady SR vyhlásil 19. októbra 2006: „Skutok sa nestal, ešte raz, rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi.“
Vo vyšetrovaní sa pokračuje
Vyšetrovateľ Policajného zboru SR však vydal 8. februára 2016 uznesenie, ktorým sa rozhodol pokračovať v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša. Na vydanie rozhodnutia dal pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. Podľa Generálnej prokuratúry SR skutok kvalifikovali ako trestný čin vraždy.
Poslanci NR SR zrušili 5. apríla 2017 Mečiarove amnestie z roku 1998. Anna Remiášová bola vo voľbách 29. februára 2020 zvolená za poslankyňu NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Na mieste, kde zomrel Róbert Remiáš, stojí šesťmetrový kríž, ktorý tam ešte v roku 1996 osadili výtvarníci Fero Guldan a Jano Kodoň.
Nahlásiť chybu v článku