Charles Lindbergh junior s mamou a starou mamou. Foto: Unknown author / Public domain/Plagát informujúci o únose. Foto: Public Domain

Únos Charlesa Lindbergha juniora svojho času otriasol celou Amerikou.

Letec Charles Lindbergh je jednou z najvýznamnejších osobností nielen histórie USA, ale aj celého sveta. 20. mája 1927 sa mu podarilo to, čo predtým ešte nikomu. Za 33,5 hodiny sám preletel cez Atlantický oceán bez medzipristátia. Týmto činom sa zapísal do histórie lietania a stala sa z neho vážená a obľúbená osobnosť. Jeho život by bol priam idylický nebyť osudného 1. marca 1932.

Bežný večer sa zmenil na horor

Prvorodený syn Charlesa Lindbergha a jeho manželky, americkej pilotky Anne Morrowej dostal meno po svojom slávnom otcovi. Osudného 1. marca 1932 mal ich syn Charles junior iba 20 mesiacov.

V ten večer fúkal silný vietor a v dome Lindberhovcov sa okrem Charlesa, jeho manželky a syna, nachádzala aj pestúnka. Ich dom stál na samote, s cieľom, aby ich nikto nerušil. Aj to bola jedna z okolností, ktorá únoscovi hrala do kariet.

Archív SITA

O desiatej večer pestúnka mladého Charlesa takmer zažila infarkt. Charles junior sa nenachádzal vo svojej postieľke. Zburcovala rodičov, ktorí tiež nevedeli, kde sa ich syn nachádza. Otec v izbe našiel list od únoscu, na ktorom bolo zlou gramatikou okrem iného napísané:

Drahý pane! Pripravte si 50-tisíc dolárov, a to 25-tisíc v dvadsaťdolárovkách, 15-tisíc v desaťdolárovkách a 10-tisíc v päťdolárovkách. Po dvoch až štyroch dňoch vás budeme kontaktovať, kde máte peniaze doručiť.

Keď dorazila polícia, objavili podomácky vyrobený rebrík, ktorým sa únosca dostal do izby. Našli na ňom tiež zlomené priečky. V izbe nenašli žiadne podozrivé odtlačky prstov a síce našli blato z obuvi, nedalo sa na základe neho nič identifikovať.

List od únoscu. Foto: Lindbergh Kidnapper / Public domain

Pomoc ponúkol aj Al Capone

Z únosu sa rýchlo stala mediálna senzácia. Lindbergh bol váženým človekom s politickými ambíciami, v roku 1932 sa dokonca uvažovalo, že ak by mal dostatočný vek, mohol by kandidovať na prezidenta USA.

Médiá aj ľudia obkolesili dom Linberghovcov, čo bolo v konečnom dôsledku na škodu, keďže tak zničili všetky možné dôkazy, ktoré únosca, resp. únoscovia mohli zanechať.

Obálka čapopisu TIME s ilustráciou Charlesa Lindbergha juniora. Foto: Time Magazine / Public domain

Na druhý deň po únose bol informovaný o zločine aj prezident Herbert Hoover a únos bol klasifikovaný ako štátny zločin. Svoju pomoc pri vyšetrovaní ponúkal aj Al Capone, v tom čase už vo väzení s tým, že ak ho prepustia, tak vypátra únoscu. To ale úrady rázne odmietli.

Odovzdanie výkupného

6. marca prišiel do domu Lindberhovcov nový list od únoscu. V ňom navýšil svoju požiadavku na 70-tisíc dolárov. Táto suma predstavuje v roku 2020 hodnotu na úrovni 1,3 milióna dolárov.

Počas doby, kým prišiel list, sa o únos začal zaujímať aj John Condon, učiteľ a známa osobnosť z Bronxu a ponúkol únoscovi tisíc dolárov, ak odovzdá dieťa. Condon dostal od únoscu list, že ponuku akceptuje a povolil mu, aby robil sprostredkovateľa pri odovzdávaní výkupného.

Condon komunikoval s únoscom prostredníctvom novín a s údajným zástupcom únoscov si dohodol stretnutie. S ním sa aj stretol v noci na cintoríne a zhováral sa s ním. Predstavil sa mu ako John a mal škandinávsky prízvuk. Sľuboval mu, že dieťa je v bezpečí, ale vydá ho iba vtedy, keď dostane peniaze. Keď Condon vyjadril pochybnosti, či je dieťa ešte nažive, únosca mu dal perinku dieťaťa. Jeho tvár však kvôli tme a tomu, že stáli v tieni, nevidel.

Plagát informujúci o únose. Foto: Public Domain

1. apríla dostal Condon list, v ktorom ho únosca informoval, že je čas odovzdať výkupné. To bolo zabalené v ručne robenej drevenej škatuli s nádejou, že ju bude možné v budúcnosti identifikovať. Neskoršie dohodnuté podmienky výkupného zahrňovali aj zlaté certifikáty a bankovky, ktoré síce neboli označené, no všetky ich čísla boli zaznačené.

2. apríla prebehlo odovzdanie výkupného. Muž prijal peniaze a dal Condonovi informáciu o tom, kde sa nachádza dieťa. To však na danom mieste nebolo. Po únoscovi neostala ani stopa a čo je hlavné, stále sa nevedelo, kde sa Lindbergh junior nachádza.

Zlatý certifikát v hodnote 10 dolárov. Foto: National Numismatic Collection,National Museum of American History / Public domain

Otrasný nález

Dlhý čas sa únosca neozýval a vyšetrovanie sa nehýbalo. Nebolo jasné, čo sa bude diať. Všetko sa ale vysvetlilo 12. mája 1932 tým najhorším spôsobom. Vodič nákladného auta sa viezol spolu so svojím asistentom vo vzdialenosti asi 7 kilometrov od domu Linberghovcov. Zastavil, aby sa išiel vymočiť a v kríkoch objavil malé telíčko. Malo rozbitú lebku, telo bolo už v značnom štádiu rozkladu a boli na ňom znaky od divokých zvierat, ktoré sa ním pokúsili kŕmiť.

Telo bolo identifikované ako Charles Lindbergh junior na základe jedinečnej deformácie prstov na nožičke a tiež košieľky, ktorú mal v deň únosu na sebe. Zdalo sa, že dieťa bolo usmrtené úderom do hlavy a rýchlo pochované v plytkom hrobe.

Vyšetrovanie a nájdenie únoscu

Po objavení tela začala polícia nadobúdať pocit, že únosca by mohol byť niekto, kto Lindberghovcov pozná. Vyšetrovali pestúnku, ktorá bola nervózna a uviedla aj protichodné informácie o noci, keď sa stal únos. 10. júna 1932 pred výsluchom spáchala samovraždu a otrávila sa kyanidom. Neskôr boli potvrdené jej alibi a polícia bola obvinená za jej smrť.

Vyšetrovali aj samotného Condona, avšak ani u neho nič nenašli a jeho zapojenie do prípadu bolo hodnotené ako skutočná snaha pomôcť dostať dieťa naspäť k rodičom.

Charles Lindbergh junior s mamou a starou mamou. Foto: Unknown author / Public domain

Vyzeralo to, že únosca ostane nevypátraný. Sériové čísla bankoviek boli objavené na rôznych miestach, niektoré až v Chicagu či v Minneapolise.

Na základe prezidentského príkazu sa však museli všetky zlaté certifikáty vymeniť do stanoveného dátumu. 18. septembra 1934 sa objavili zlaté certifikáty v banke na Manhattane a zistilo sa, že pochádzajú z výkupného. Pracovník si zapísal poznávaciu značku auta, keďže muž, ktorý certifikáty menil, sa mu zdal podozrivý.

Vyšetrovatelia ho identifikovali ako Richarda Hauptmanna, prisťahovalca z Nemecka. Zatkli ho a v jeho garáži našli 14-tisíc dolárov z výkupného. Bránil sa, že peniaze sú od jeho obchodného partnera, ktoré si u neho uložil veci, no pri ceste do Nemecka zomrel. Hauptmann popieral, že by bol únoscom.

Lindbergh na súde, Hauptmann sedí v poloprofile napravo. Foto: World Telegram staff photographer / Public domain

Dôkazy však hovorili proti nemu. V jeho dome našli zápisník s náčrtom rebríka, aký sa našiel pri Lindberghovom dome. Takisto našli telefónne číslo na Condona a jeho adresu. V podkroví našli ďalší kľúčový dôkaz, a to časť dreva, z ktorého bol zhotovený rebrík.

Hauptmann bol obvinený z vraždy, čo znamenalo, že mu hrozil trest smrti. Jeho obhajoba bola sporná, nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo si zapísal číslo na Condona, odkiaľ pochádzalo drevo v podkroví a odkiaľ mal peniaze na rôzne drahé predmety, ktoré kúpil a následne posielal žene do Nemecka.

Znalci na rukopis našli podobnosti medzi jeho písmom a písmom na liste o výkupnom, aj keď ich závery neboli jednoznačné.

Hauptmann bol nakoniec odsúdený na trest smrti. Na poslednú chvíľu dostal ponuku, že za priznanie sa jeho trest zmení na doživotie. Keďže to odmietol, bol 3. apríla 1936 usmrtený na elektrickom kresle.

Skutočnosť a konšpiračné teórie

Pitva ukázala, že Lindbergh junior zomrel ešte v deň únosu. Pravdepodobne únoscovi vypadol, keď s ním zliezal po rebríku z izby, čím mu rozbil hlavu. Smrť dieťaťa tak nebola plánovaná a je možné, že ak by únos prebehol ako mal, dieťa by sa po zaplatení výkupného dostalo k rodine.

Hauptmannove nepriznanie, celý sled podivných okolností a veľká pozornosť médií rozpútala aj viaceré konšpiračné teórie. Jedna z nich hovorí, že za smrťou stál samotný otec, ktorý nechcel mať dieťa s postihnutím, keďže malý Charles mal mierne deformovanú nožičku. Iné teórie hovoria, že Lindbergh zabil svoje dieťa omylom. Do hry prichádzalo aj sprisahanie voči Lindberghovým politickým ambíciám.

Charles Lindbergh v lietadle, v ktorom preletel cez Atlantik. Foto: John M. Noble / Public domain

S najväčšou pravdepodobnosťou však za únosom naozaj stál Hauptmann a jeho snaha sa takto obohatiť na úkor bohatých rodičov.

Lindberghovci mali neskôr ešte ďalších 5 detí. Charles Lindbergh neskôr žil v Spojenom Kráľovstve, potom sa presťahoval naspäť do USA. V roku 1953 vydal autobiografickú knihu o svojom slávnom lete, za ktorú získal aj Pulitzerovu cenu. Svoje posledné roky prežil na Havajskom ostrove Maui, kde 26. augusta 1974 vo veku 72 rokov zomrel na rakovinu.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )