Napríklad, aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, dokážu riešiť hádanky. Najnovšie výskumy ukazujú, že si dokonca poradia aj s kognitívnym testom určeným pre deti. Sú dôkazom toho, že o intelektových schopnostiach zvierat toho stále vieme len veľmi málo.
Marshmallow test
Na prvý pohľad by ste možno vôbec nepovedali, že sépia je inteligentné zviera. Opak je však pravdou. Sépie sa dokážu veľmi efektívne prispôsobiť novému prostrediu. Ako píše portál Science Alert, podľa vedcov je to evolučná výhoda. V podmorskom svete totiž platí pravidlo, že buď sa naučíš, ako získať potravu, alebo sa sám staneš potravou.
Vedci sa rozhodli, že sépie podrobia tzv. stanfordskému marshmallow testu. Pôvodný experiment sa odohral ešte v roku 1972 a jeho úlohou bolo zistiť, či deti dokážu odložiť okamžité uspokojenie. Autor experimentu Walter Mischel skúmal, či si deti zvolia malú odmenu v podobe jedného cukríka okamžite alebo radšej počkajú na väčšiu odmenu. Ak totiž vydržali 15 minút, dostali dva cukríky.
Ak je dieťa schopné odložiť okamžité uspokojenie, je to známka rozvinutých kognitívnych schopností, napríklad schopnosti plánovať do budúcna. Vzhľadom na to, že je to veľmi jednoduchý test, vedci ho dokážu aplikovať aj pri testovaní kognitívnych schopností zvierat. Samozrejme, sépii nevysvetlíte, že ak počká 15 minút, dostane dva cukríky. Zviera sa však dokáže naučiť, že ak chvíľu počká, dostane lepšie jedlo.
Dokážu odložiť okamžité uspokojenie
Odložiť okamžité uspokojenie dokážu napríklad niektoré primáty a havrany a občas dokonca aj psy. Upravenú verziu marshmallow testu úspešne zvládnu aj sépie (Sepia officinalis), ukazuje výskum publikovaný v časopise Proceedings of the Royal Society B. Dokázali sa naučiť, že ak na raňajky nezjedia ponúkané krabie mäso, na večeru ich čaká lahôdka, napríklad garnáty.
V rámci ďalšieho experimentu umiestnili vedci sépie do nádrže, ktorá bola priehľadnou stenou rozdelená na dve časti. V jednej časti nádrže sa nachádzala menej lákavá potrava, kým v tej druhej bola lahôdka. Na prechodových dvierkach medzi dvoma časťami nádrže boli symboly, ktoré sa sépia už predtým naučila rozoznávať. Kruh znamenal, že sa dvere otvoria okamžite. Trojuholník znamenal, že dvere sa otvoria neskôr, niekedy v časovom intervale od 10 do 130 sekúnd. Štvorec zas znamenal, že dvere môžu ostať zatvorené na dobu neurčitú.
V jednom z testov bola menej lákavá potrava umiestnená za otvorené dvere. Tá lákavejšia zas bola dostupná len s istým časovým odstupom. Ak sa sépia rozhodla pre menej lákavú potravu, lahôdka okamžite zmizla. V kontrolnej skupine sa lahôdka nachádzala za dverami označenými štvorcom.
Ako je možné, že sa to sépie dokážu naučiť?
Ukázalo sa, že všetky sépie v prvej skupine sa dokázali naučiť, že sa oplatí počkať na lepšiu potravu. V kontrolnej skupine, ak sépia nevedela, kedy sa dvere otvoria, sa rozhodla, že sa neoplatí čakať a zvolila menej lákavú potravu.
Vedci vykonali ešte jeden experiment. Sépiám ukázali biely a sivý štvorec. Akonáhle sa k jednému priblížili, ten druhý bol z nádrže odstránený. Ak zvolili sépie správny štvorec, boli odmenené potravou. Po čase vedci štvorce vymenili, sépie však nemali problém v novej situácii sa prispôsobiť.
Zdá sa teda, že sépie sú schopné sebakontroly. Vedci však celkom nerozumejú tomu, prečo je to tak. Pri šimpanzoch či iných zvieratách zohráva úlohu aj prosociálne správanie či nutnosť použiť nástroje. Sépie však nie sú príliš sociálne stvorenia, ani nepoužívajú nástroje. Ich špecialitou je maskovanie a vyčkávanie na správnu príležitosť.
Nahlásiť chybu v článku