Foto: pexels

Psychológia je ešte aj v súčasnosti opradená množstvom mýtov, poloprávd a výmyslov.

Napríklad, mnoho ľudí si myslí, že aj psychológ im môže predpísať lieky, OCD znamená čistotnosť a schizofrénia je ekvivalentom nerozhodnosti alebo rozdvojenej osobnosti. Avšak mýtus, ktorému verí azda najviac ľudí hovorí, že ten, kto navštevuje psychológa alebo psychiatra, je blázon a radšej by sa k tomu nemal priznávať.

Psychológ vám predpíše lieky

Ľudia si neraz mylne myslia, že psychológ a psychiater je vlastne to isté. Aj keď sa však v niektorých oblastiach tieto dve profesie prelínajú (a psychológ a psychiater by si mali navzájom pomáhať a spolupracovať), je medzi nimi niekoľko zásadných rozdielov. V prvom rade, psychológ a psychiater majú odlišné vzdelanie a v liečbe človeka plnia inú funkciu, píše portál Health Line. Kým psychológ vyštudoval psychológiu, psychiater vyštudoval všeobecné lekárstvo a následne ukončil špecializačné vzdelanie. Psychológ pomáha ľuďom najmä za pomoci rozhovoru a psychoterapie, kým psychiater je lekár a okrem iného môže predpísať aj lieky tým, ktorí ich potrebujú.

Foto: pexels

Ak je človek smutný, má depresiu

Možno ste už aj vy počuli niekoho povedať: „Dnes mám depku“. Málokto však vie, čo všetko depresia v skutočnosti obnáša a že ňou môže trpieť aj človek, ktorý sa na vás neustále usmieva. Ako informuje portál Psychiatry, depresia patrí medzi bežne sa vyskytujúce mentálne ochorenia a zasahuje každý aspekt života človeka. Je to smútok, ktorý neprejde zo dňa na deň.

Človek stráca záujem o činnosti, ktoré mu predtým robili radosť, menia sa stravovacie návyky aj spánok (človek buď nedokáže spať vôbec alebo spí priveľa). Nedokáže sa sústrediť, má pocit zúfalstva, že všetko je zbytočné a nezmyselné. Objaviť sa môžu aj myšlienky na smrť a samovraždu. O depresiu zvyčajne ide vtedy, ak príznaky pretrvávajú aspoň 2 týždne a zásadným spôsobom menia spôsob, akým človek funguje (niektorí ľudia napríklad nedokážu chodiť do práce alebo celkom prestanú chodiť medzi ľudí).

U niektorých ľudí však ani nespoznáte, že trpia depresiou. Navonok sa zdá, že je všetko v poriadku, v skutočnosti sa však trápia, taktiež môžu trpieť nespavosťou, nechutenstvom či ďalšími príznakmi depresie.

Schizofrénia je rozdvojená osobnosť

Ľudia neraz nesprávne používajú aj pojem schizofrénia. Chybne si myslia, že je to rozdvojená osobnosť alebo nerozhodnosť. Pravda je však celkom iná. Schizofrénia sa prejavuje pestrou škálou príznakov, je to vážne duševné ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, píše Liga za duševné zdravie. U každého sa schizofrénia môže prejavovať inak. Môžu sa objaviť halucinácie, bludy či paranoja (človek je napríklad presvedčený o tom, že ho niekto prenasleduje).

Emócie chorého človeka sú akoby oploštené, neraz pôsobí strnulo a zvláštne. Uzatvára sa do seba a objaviť sa môžu aj depresívne symptómy. Jedným z príznakov schizofrénie môže byť aj extrémna nerozhodnosť, resp. nedostatok vôle rozhodnúť sa (hypobúlia). Ak sa však človek nedokáže rozhodnúť medzi pizzou a hranolčekmi, nie je správne tvrdiť, že má schizofréniu.

Čistotní ľudia trpia OCD

Ľudia si s OCD, teda s obsesívno-kompulzívnou poruchou často spájajú najmä čistotnosť. Ak však má človek rád poriadok a usporiadané veci, neznamená to, že má OCD. Je to komplexné a mimoriadne nepríjemné ochorenie, ktoré sa prejavuje rôzne. Človek trpiaci OCD nedokáže dostať z hlavy vtieravé myšlienky (obsesia), ktoré sú zvyčajne spúšťačom opakujúceho sa správania (kompulzií), píše Psychiatry.

Foto: unsplash

Napríklad, človek musí vždy pred odchodom desaťkrát stisnúť kľučku na dverách preto, lebo ho jeho myseľ presviedča o tom, že ak tak neurobí, jeho blízkym sa stane niečo strašné. Človek si môže uvedomovať, že je to iracionálne, no nedokáže s tým prestať a neschopnosť vykonať opakovaný úkon v ňom vyvoláva veľkú úzkosť a hrôzu. Kompulzia môže znamenať aj opakované umývanie rúk či upratovanie, zvyčajne však OCD negatívnym spôsobom ovplyvňuje život človeka a znemožňuje mu naplno sa venovať bežným činnostiam.

Toxická pozitivita

„Usmej sa, nebuď taký negatívny, mysli pozitívne“  – to sú frázy, ktoré už vyslovil takmer každý z nás. Aj keď ich mienime dobre, môžu napáchať viac škody ako úžitku, neraz totiž ide o tzv. toxickú pozitivu. Samozrejme, mať pozitívne ladenú myseľ je v poriadku, z času na čas je však v poriadku aj to, ak je človek nahnevaný alebo smutný.

Toxická pozitivita však podľa portálu Medical News Today znamená, že je pozitívnym myslením človek doslova posadnutý. Ak to dosiahne hranice chorobnosti, hľadá človek niečo pozitívne aj v tragickej udalosti, kedy je úplne normálne smútiť. Toxická pozitivita však problémy nerieši, práve naopak. Môže zapríčiniť, že človek bude mať ťažkosti so sebavedomím a narúšajú sa komunikačné schopnosti. Okrem toho, ak niekto napríklad práve stratil svojho blízkeho, to posledné, čo chce počuť, je „mysli pozitívne“.

Mentálne chorí ľudia sú nebezpeční devianti

Samozrejme, tak ako medzi zdravými ľuďmi, aj medzi tými trpiacimi mentálnymi ochoreniami sa nájdu takí, ktorí sú pre svoje okolie nebezpeční. Napríklad ľudia trpiaci schizofréniou môžu mať halucinácie, ktoré im navrávajú, že majú niekomu ublížiť.

Foto: pexels

Nie je to však vôbec pravidlo, práve naopak. Ako informuje portál Digest, až 90 % ľudí s mentálnymi chorobami nemáva na ulici so zbraňou, neútočia na náhodných okoloidúcich, ani sa vás nepokúsia v spánku zaškrtiť. Na druhej strane, množstvo z ľudí, ktorí na niekoho zaútočia za bieleho dňa na ulici, netrpí žiadnym mentálnym ochorením.

Psychológ vám naozaj môže pomôcť

Psychológovia či psychiatri kedysi nemali v spoločnosti svoje miesto. Ľudia, ktorí sa trápili so schizofréniou či depresiou boli považovaní za šialených bláznov a zatváraní do ústavov. Bežnou diagnózou najmä u žien bola hystéria. Dnes je to celkom inak, napriek tomu ľudia aj tak často hovoria: “Mne psychológ aj tak nepomôže…” Psychológovia sa stávajú súčasťou nielen kliník či poradenských centier, ale napríklad aj škôl. Aj vyhľadať psychiatra je jednoduchšie, než kedykoľvek predtým.

Foto: pixabay

Pochopiteľne, aj psychiatri a psychológovia sú len ľudia a nedokážu vyriešiť každý problém mávnutím čarovného prútika či predpísaním jednej škatuľky liekov. Liečenie duševnej choroby je neraz beh na dlhé trate a je nutné, aby s lekárom spolupracoval nielen pacient, ale aj jeho rodina. Je totiž nevyhnutné mať okolo seba ľudí, ktorí budú človeku oporou za každých okolností.

Platí to aj v psychológii. Človek sa musí v prvom rade chcieť uzdraviť a pripustiť, že pomocnú ruku mu môže podať aj psychológ či psychiater. Prvým krokom je však pripustiť, že je v poriadku vyhľadať pomoc. Človek nemusí byť na všetko sám. Ak máte pocit, že to ďalej nezvládate, alebo máte obavy o niekoho, kto vám je blízky, obrátiť sa môžete aj na odborníkov pracujúcich online. Bezplatnú pomoc prostredníctvom mailu, chatu či telefónu poskytne napríklad Krízová linka pomoci (IPčko). Obrátiť sa môžete aj na Linku dôvery Nezábudka (0800 800 566) alebo Linku detskej istoty LDI (116 111).

0
Uložiť článok
Komentovať