Obyčajné perá im vraj vo vesmíre v podmienkach mikrogravitácie nefungovali. Investovali sa teda milióny dolárov do vývoja pera, ktorým by sa dalo na palube vesmírnej stanice písať. Údajne sa podarilo vytvoriť pero, ktoré dokázalo písať dole hlavou, ale aj v extrémnom teple či tlaku. Následne však sovietski astronauti prišli so spásonosnou myšlienkou, a to písať vo vesmíre ceruzkou. Milióny dolárov boli vyhodené zbytočne. Aká je však pravda?

Ceruzky do vesmíru nepatria

Naozaj minula NASA milióny dolárov na úplne zbytočný vynález? Samozrejme, že nie, je to výmysel a mýtus, ktorý rozvíri hladiny internetu každých niekoľko rokov, píše portál IFLScience. Už počas svojej prvej misie do vesmíru NASA dala svojim astronautom na písanie ceruzky. Aj okolo jednoduchého písacieho nástroja však vzniklo mnoho kontroverzie.

V roku 1965 totiž NASA nakúpila 34 špeciálnych ceruziek za viac ako 4 382 dolárov od spoločnosti Tycam Engineering Manufacturing. To znamenalo, že jedna ceruzka stála viac ako 128 dolárov. Ich cena však bola taká vysoká preto, lebo išlo o špeciálne upravené ceruzky. Mali odolný vonkajší plášť, ktorý v sebe ukýval mechanickú ceruzku. Používanie ceruzky vo vesmíre však nie je dobrý nápad. Tuha sa môže poľahky odlomiť a zapadnúť do niektorého z prístrojov, čo by mohlo napáchať škody ohromných rozmerov. Okrem toho, ceruzky sú horľavé a manipulovať s horľavým materiálom na palube vesmírnej stanice vôbec nie je múdre.

Fisherove perá vydržia aj v extrémnych podmienkach

Práve preto, že boli takéto ceruzky finančne drahé a poburovalo to verejnosť, NASA pátrala po iných alternatívach. Určite však za ne neutrácali milióny dolárov. Naopak, muž menom Paul C. Fisher (zakladateľ spoločnosti Fisher Pen Co., dnes už Spacepen) vytvoril špeciálne guľôčkové pero, ktoré malo fungovať vo vesmíre, na vlastné náklady. Pero obsahovalo špeciálnu nádržku s atramentom, vďaka ktorej atrament z pera vytekal aj v podmienkach zmenenej gravitácie, teda aj vo vesmíre v beztiaži.

Pero bolo možné používať dokonca aj pod vodou či v iných tekutinách, písalo aj pri extrémne nízkych či pri vysokých teplotách. Zvládlo teplotný rozsah od -45° C až po 204° C. To by znamenalo, že pero by prežilo a fungovalo by bez ohľadu na to, či by astronauti po misii pristáli uprostred oceánu alebo by pristáli vo vulkáne a museli by si cestu von prebojovať lúštením krížoviek.

Fisher perá v roku 1967 ponúkol NASA za veľkorysú sumu 6 dolárov za jeden kus. Používať sa mohli už počas misií Apollo, píše NASA. Ba čo viac, keď sa o perách dozvedel Sovietsky zväz, tiež ich od Fishera nakúpil.

Pozri aj:

NASA si pripísala ďalšie veľké prvenstvo. Perseverance dokázal na Marse vyrobiť dýchateľný kyslík