Identické či jednovaječné dvojičky pochádzajú z jedného oplodneného vajíčka, ktoré sa napokon rozdelí na dve časti. Takíto ľudia patria do hľadáčika vedcov, lebo sa predpokladá, že majú minimálne genetické rozdiely. Ako sa ale ukazuje, nie je to úplne tak.
správy od nás budete mať ako prví.
Genetické rozdiely môžu medzi nimi začať už veľmi skoro, a to v embryonálnom vývine. Doteraz sa predpokladalo, že keď sa objavia fyzické alebo behaviorálne rozdiely, tak pravdepodobnou príčinou sú faktory prostredia. Nový výskum publikovaný v časopise Nature Genetics však naznačuje, že úloha genetických faktorov pri formovaní týchto rozdielov bola podhodnotená, uvádza portál Science Alert.
Mutácia môže vzniknúť iba u jedného zo súrodencov
„Ak si vezmete identické dvojičky vychovávané od seba oddelene a u jednej z nich sa vyvinie autizmus, klasická interpretácia bola, že je to spôsobené prostredím. Je to však mimoriadne nebezpečný záver,“ uviedol neurológ Kari Stefansson, ktorý je zakladateľom a výkonným riaditeľom biofarmaceutickej spoločnosti deCODE genetics so sídlom v Reykjavíku pre agentúru AFP.
Je názoru, že existuje tiež možnosť vzniku ochorenia spôsobeného skorou genetickou mutáciou, ktorá nastala u jednej z dvojičiek, ale u druhej nie.
Stefansson spolu so svojím tímom sekvenovali genómy 387 párov identických dvojčiat a tiež ich rodičov, ale aj manželov a detí s cieľom sledovať prípadné genetické mutácie.
Všetky jednovaječné dvojičky sa líšia
Našli mutácie, ktoré sa vyskytujú počas embryonálneho rastu a zistili, že aj jednovaječné dvojičky sa navzájom líšia v priemere o 5,2 mutácií. U približne 15 % dvojičiek bola tiež pozorovaná vyššia miera mutácií.
Ak dôjde k mutácii v prvých týždňoch embryonálneho vývinu, dalo by sa očakávať, že tá bude rozšírená v bunkách jednotlivcov ako aj ich potomkov. Nemusí to ale byť tak.
Napríklad u jedného zo študovaných párov dvojičiek bola mutácia prítomná vo všetkých bunkách tela jedného zo súrodencov. To znamená, že k mutácii pravdepodobne prišlo vo veľmi skorom štádiu vývinu. U druhého však mutácia pozorovaná nebola.
„Tieto mutácie sú zaujímavé, pretože umožňujú skúmať proces, ako sa vyvíjajú dvojičky, či dokonca ako vznikajú,“ uviedol Stefansson a dodáva, že vzhľadom na zistené skutočnosti je samotný výraz „identické dvojičky“ zavádzajúci a mal by sa uprednostňovať výraz jednovaječné dvojičky.
Nahlásiť chybu v článku