Ilustračná fotografia, foto: TASR/Jakub Kotian

Môžeme v to dúfať. Určite sa na to nemôžeme spoliehať.

Koncom uplynulého týždňa sa na území Slovenska ochladilo, teplé počasie však môžeme očakávať opäť počas víkendu. Astronomická jar už začala, je zrejme len otázkou času, kedy sa natrvalo objaví aj v počasí. Počas aktuálnej pandémie ochorenia COVID-19 sa tak logicky ponúka otázka, čo urobí oteplenie severnej pologule so šírením koronavírusu.

Krátka odpoveď znie, že nevieme. Tá dlhšia, že nevieme, môžeme v to dúfať, nejaké pozitívne signály existujú, ale v konečnom dôsledku naozaj nevieme. Konkrétnejšiu odpoveď nedávajú ani samotní vedci už niekoľko týždňov bez prestávky skúmajúci vírus SARS-CoV-2, ktorý sa ešte koncom minulého roka objavil v čínskej provincii Chu-pej. Môže za to niekoľko faktorov.

Kiežby to bola chrípka

Optimisti, ktorí by chceli tvrdiť, že pandémia ochorenia COVID-19 v najbližších týždňoch ustúpi, môžu silu svojho presvedčenia čerpať z chrípkových epidémií (a pandémií). Chrípkové vírusy dnes poznáme pomerne dobre, ľudstvo ich skúma už desaťročia poučené pandémiou Španielskej chrípky v rokoch 1918-1920, ktorá zabila 3 % vtedajšej svetovej populácie, čo z nej robí najväčšiu prírodnú katastrofu v dejinách ľudstva. Podpísalo sa pod ňu mnoho faktorov, najvýraznejšie snáď vojnou zdrvená civilizácia so zničením či poškodeným zdravotníckym systémom ešte pred nástupom pandémie.

Pandémia Španielskej chrípky, foto: Otis Historical Archives, National Museum of Health and Medicine / Public domain

Pre chrípkové vírusy je sezónnosť typická, ak by teda bolo ochorenie COVID-19 spôsobené vírusom chrípky, príchod jari by s najväčšou pravdepodobnosťou predstavoval úľavu. Na zemeguli počas roka vznikajú dve chrípkové sezóny, ktoré predstavujú riziko vzniku epidémií. Na severnej pologuli chrípka vrcholí začiatkom roka, na južnej začiatkom jesene. WHO tak každoročne podporuje vývoj dvoch vakcín pre použite v rôznych regiónoch. A síce majú chrípkové vírusy mimoriadnu schopnosť mutácie, desaťročia praxe a neustále výskumy pomáhajú k predchádzaniu vzniku pravidelných epidémií či dokonca pandémií. Kiežby COVID-19 spôsoboval chrípkový vírus. Boli by sme naň, ak nie výborne, tak dobre, a ak nie dobre, tak aspoň lepšie pripravení.

Nie je to chrípka

Ochorenie COVID-19 však spôsobuje vírus SARS-CoV-2, ktorý patrí do čelade koronavírusov. Ako v článku podotýka National Geographic, aj tu je istá šanca na optimizmus. Niektoré slabšie a menej agresívne koronavírusy totiž vykazujú sezónnosť podobne ako chrípkové epidémie, zovšeobecniť to však nemožno na celú čeľaď.

„Želal by som si, aby bol (SARS-CoV-2, pozn. red.) sezónny vírus, ale zatiaľ to nevieme,“ cituje National Geographic Stuarta Westona z medicínskej univerzity v Marylande, ktorá nový koronavírus skúma.

Či sa SARS-CoV-2 bude správať sezónne a s príchodom teplejšieho počasia na severnej pologuli jeho schopnosť šíriť sa poklesne, ukážu až najbližšie týždne a mesiace. Určitý obraz však môže poskytnúť aj pohľad do minulosti na epidémie koronavírusov, s ktorými svet bojoval za posledné dve desaťročia. Aj tu sa však scenáre navzájom odlišujú.

Vizuál koronavírusu, foto: TASR/AP

SARS a MERS

Epidémia koronavírusu SARS vypukla v novembri 2002 a trvala do júla 2003. Ochorenie, ktorého anglický názov znie v preklade syndróm náhleho zlyhania dýchania, tak vykazuje určitú dávku sezónnosti, k zastaveniu šírenia epidémie však prispeli najmä protiepidemické opatrenia. Izolované prípady nákazy sa totiž objavovali aj v druhej polovici roka 2003 a dokonca ešte aj začiatkom roku 2004. Doposiaľ tak podľa vyjadrení Westona z Univerzity v Marylande pre National Geographic nie je isté, či šírenie epidémie vírusu SARS-CoV zastavilo počasie alebo človek.

Ešte menej pozitívny pohľad na možný budúci vývoj pandémie ochorenia COVID-19 poskytuje pohľad na epidémiu ochorenia MERS na Blízkom východe. Epidémia začala v apríli 2012 v Saudskej Arábii, kedy sa denné priemerné teploty v krajine pohybujú nad 25°C. Vírusu MERS-CoV teda citlivosť na teplo pripísať nemožno, hovoriť sa nedá ani o známkach sezónnosti. MERS sa z Blízkeho východu v podstate dodnes odstrániť neporadilo, prípady sa v regióne objavujú pravidelne, a to v rôznych krajinách.

Pripravovaná poľná nemocnica vo Francúzsku, foto: TASR/AP

SARS-CoV-2 a vplyv počasia

Ako sa teda v najbližších týždňoch vyvinie situácia s pandémiou ochorenia COVID-19 môžu vedci len predpokladať. Vzhľadom na to, že ide o celkom nový typ koronavírusu, poznatkov o jeho správaní je zatiaľ málo, a to napriek mimoriadne zvýšenej aktivite vedcov v oblasti jeho skúmania. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ešte v prvej polovici marca upozorňovala na to, že sa koronavírus SARS-CoV-2 šíri aj teplých a vlhkých regiónoch, ktoré sú pre iné vírusy často nehostinným prostredím.

Zaujímavých je však niekoľko aktuálnych vedeckých štúdií, ktorých závery sumarizuje vo svojom článku americký magazín Forbes. Závery výskumu technologického inštitútu MIT ukazujú, že najviac potvrdených prípadov majú krajiny a regióny, v ktorých sa priemerná teplota pohybuje v rozmedzí od 2°C do 12°C. Krajiny, kde je priemerná teplota vyššia ako 17°C naopak evidujú len 5 % z celkového množstva potvrdených pacientov s ochorením Covid-19.

Európski vedci zas podľa Forbes uvádzajú, že 95 % nakazených ľudí žije v krajinách, kde sa priemerné teploty pohybovali od -2°C do približne 4,5°C. Vyšší počet nakazených v krajinách s aktuálne chladnejším podnebím potvrdzujú aj minimálne dve ďalšie štúdie.

Jar však netreba označovať za záchrancu predčasne. Napriek tomu, že existujú náznaky toho, že teplejšie počasie by mohlo šírenie vírusu SARS-CoV-2 spomaliť (nie zastaviť, pozn. red.) ide len o štatistické výpočty. Ani jedna zo štúdií totiž nezohľadňovala kvalitu lekárskej starostlivosti, dopady prijatých bezpečnostných a preventívnych opatrení, efektivitu a rozsah testovania a množstvo iných faktorov, ktoré preukázateľne ovplyvňujú rýchlosť šírenia pandémie. Spomalí teda jar pandémiu koronavírusu? Krátka a jednoduchá odpoveď ostáva nemenná. Nevieme.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )