Žijeme v dobe dostatku. Oveľa intenzívnejšie si tento fakt uvedomujú skôr narodené ročníky. Tí mladší neraz nevedia pochopiť neprítomnosť vytúženého tovaru v obchode, do ktorého vstúpia. Výhodou však naďalej ostáva, že ho dokážeme nájsť v iných obchodoch. Tých je neraz v mestách až priveľa.
Starí rodičia, ktorí sa narodili v období vojny veľmi dobre vedia, aké to je žiť v nedostatku. Dané obdobie a situácia v krajine jednoducho nedokázala zaistiť dostatok všetkého potrebného pre obyvateľov. Chlieb bol považovaný za obzvlášť výnimočné jedlo, ktoré sa v domácnostiach piekol raz týždenne. V niektorých dokonca ešte zriedkavejšie, len niekoľkokrát do roka. Namiesto neho ženy piekli napríklad posúchy.
Ľudia sa o seba snažili postarať najlepšie, ako vedeli. Na dedine mali dokonca niektorí možnosť chovať dobytok či hydinu. Nešlo však o hojné stáda. Aj s jednou kravou bolo roboty viac než dosť. Výhodou ale boli čerstvé suroviny, ktoré prípadne vymenili za iné produkty.
Po vojne sa situácia postupne menila. Na trhu začalo byť viac tovaru a aj ľudia mali plat, za ktorý si mohli ponúkané a potrebné veci zaobstarať. Neskôr sa trh čiastočne otvoril aj exportu zo zahraničia. Exotické ovocie a elektronika sa síce na pult dostali, ale ich počet bol výrazne obmedzený. Buď si ich dokázal zaobstarať ten, kto prišiel ako prvý alebo ten, kto poznal predávajúceho. Ceny podpultových tovarov boli neraz omnoho vyššie. Bola v nich totiž zahrnutá provízia pre predajcu.
Nedostatok sa netýkal ale len zahraničných tovarov. Občasné výpadky v dostupnosti úplne základného sortimentu taktiež neboli výnimkou. V takom prípade ostávali určité police prázdne. Usmieval sa z nich na vás len lístok s jednoduchým oznamom: „Nemáme, neprišli“. Výpadok mohol trvať niekoľko dní, ale niekedy dokonca aj pol roka. Odpoveď na vzniknutú situáciu a jej príčinu neraz nedokázali poskytnúť ani len samotní výrobcovia.
Nedostatok sa mohol týkať regiónov či miest, ale aj celej krajiny. Medzi produkty, ktoré v priebehu socializmu získali pomyslenú nálepku „nedostatkové“ boli napríklad tieto.
Rozdvojky
Jedena z vymožeností, ktorej prítomnosť v domácnostiach väčšinou ani nevnímame, ale jej potrebnosť je vskutku nezastupiteľná. V prípade, že je v miestnosti len jedna zásuvka a viacero spotrebičov, ktoré potrebujete zapojiť, je priam žiadané aspoň jednu vlastniť.
Síce sa výroba tohto predmetu v bývalom Československu ročne pohybovala v číslach dosahujúcich takmer milión vyrobených kusov, nastal nedostatok. Určitú dobu dokonca výrobca presmeroval dodávanie kusov vyrobených pre export, predajcom v Československu. Ale ani vtedy sa nepodarilo uspokojiť dopyt, ktorý v krajine vznikol.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Roztrojka #bakelite #retro #čssr #czechoslovakia #army #heavyduty
Toaletný papier
Predmet, ktorého dôležitosť netreba bližšie opisovať. Každá domácnosť ho potrebuje a smutné je, že sa dokáže minúť práve v tej najmenej vhodnej chvíli. No viete si predstaviť, že by ho nemali ani v obchode? V roku 1988 ho chýbalo v ČSR dokonca približne 3 až 5 tisíc ton, čo pochopiteľne viedlo k neuspokojeniu dopytu v krajine.
Riešením mal byť dovoz niekoľkých ton toaletného papieru z nesocialistických krajín. To ale nepredstavovalo finálne riešenie. Problém samotný však nebol v obchodoch, ktoré ho mali zákazníkom sprostredkovať, ale u výrobcov, ktorí nedokázali pokryť požiadavky trhu.
Jogurty
Situácia s mliečnymi výrobkami bola podobná. Ich miesta v policiach boli čas od času nevyplnené. Ak sa pýtate, ako je to možné, odpoveď vás možno prekvapí. Obchody nedokázali poskytnúť zákazníkom jogurty preto, lebo im ich mliekárne nedodali. Dôvodom ale nebol nedostatok mlieka.
Jogurty neboli dodávané do predajní v dôsledku nedostatku iného materiálu, ktorým boli hliníkové fólie, slúžiace na prekrytie vrchu téglikov. Výrobcovia sa aj túto nepríjemnosť snažili vyriešiť dovozom potrebných fólií z kapitalistických krajín, no to samozrejme nebolo vôbec jednoduché.
Čaj
Aj jeden z najobľúbenejších nápojov na svete si prešiel svojou krízou v socialistickom období našej krajiny. Presnejšie si krízou prešli baliarne, ktorých úlohou bolo čaj či už porciovaný alebo listový vhodne zabaliť a dodávať do obchodov, ktoré ich ďalej ponúkali zákazníkom.
V tomto prípade bol dopyt taktiež oveľa vyšší ako odbyt. Baliarne nemali dostatok materiálu na zabalenie čajov a ani baliaca linka nedokázala podať potrebný výkon pre uspokojenie všetkých. Dodanie výkonnejšej linky síce nemuselo byť problémom, ale čakacia doba na ňu mohla niekedy predstavovať obdobie jedného roka a viac.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sójová omáčka
Niektorí ju milujú, iní ju nemusia. Ak ste ale zvyknutý na jej prítomnosť v rôznych jedlách, neradi sa jej vzdávate. Najmä gazdiné museli stáť voči otázke, čím ochutiť jedlo namiesto nej. Celková produkcia sójovej omáčky dokázala v roku 1988 uspokojiť dopyt trhu len z polovice.
Výrobca si problém veľmi dobre uvedomoval. Rozhodne bolo treba vyriešiť obal, ktorý bol hlavným problémom. Nedostatok pôvodného obalu preto spôsobil jeho úplnú výmenu a taktiež aj navýšenie ceny produktu.
Autodiely
Blatníky, výfuky, čerpadlá či doštičky. Nedostatok funkčne, ale aj esteticky dôležitých prvkov automobilov postihol aj tento priemysel. Na začiatku storočia bolo áut omnoho menej a dovoliť si ich mohli len vyvolení. V neskoršom období socializmu bola situácia iná. Áut bolo veľa a opravy sa kopili.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Počet vozidiel na vozovke ale predstavoval ťažký oriešok pre výrobcov náhradných dielov, ktorí neboli schopní dostatočne rýchlo vyrábať rôzne súčiastky a dodávať ich do servisov. Ak auto v dielni rozobrali a zistili, že nemajú potrebné súčiastky, jednoducho sa mohlo stať, že takto ostalo stáť aj dva týždne pokým neprišiel potrebný diel.
Automechanici boli neraz nešťastní a neostávalo im nič iné, len posielať zákazníkov domov s vetou: „Pokiaľ si zoženiete náhradný diel, my vám ho namontujeme.“
rmagazin.sk, youtube.com,retromania.sk
Nahlásiť chybu v článku