Foto: picryl

Sanatórium, ktoré dostalo pomenovanie Ideal Maternity Home, nefungovalo dlho, napáchalo však škody na ľudských životoch, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom vyčísliť.

Niektoré ženy môžu mať problém otehotnieť, nie je to však záležitosť len dnešnej modernej doby. Tento problém sa týka žien naprieč dejinami. A páry, ktoré nemohli dieťa počať prirodzeným spôsobom, boli neraz ochotné urobiť čokoľvek pre to, aby ho získali inak. Aj keby to malo znamenať odobrať dieťa z jeho biologickej rodiny a kúpiť si ho za peniaze.

Spájala ich láska k medicíne

Lila Gladys Young a William Peach Young sa zosobášili v roku 1925. Ako sa dozvedáme z archivovaného článku, spájala ich láska k medicíne. William bol chiropraktikom, no zároveň aj misionárom a Lila sa zas našla v pôrodníctve. V roku 1928 si napokon spoločne otvorili sanatórium v kanadskom Novom Škótsku, ktoré dostalo pomenovanie The Life and Health Sanitarium – Where the Sick Get Well (Sanatórium života a zdravia – miesto, kde sa uzdravujú chorí). Neskôr však bol ústav známy ako Ideal Maternity Home (IMH).

Spočiatku Lila a William nemali takmer žiadne prostriedky na financovanie sanatória, ledva mali peniaze na to, aby nakúpili postele, aby mali pacienti vôbec na čom ležať. Už po roku sa im však začalo dariť pomerne dobre. Lila totiž bola pôrodníčkou, pričom pomáhala najmä ženám, ktoré otehotneli v čase, keď neboli vydaté. V tých časoch bolo niečo také neprípustné.

Foto: Flickr/ Toronto History

Čoskoro sa sanatórium stalo vyhľadávaným miestom. Manželia boli známi tým, že boli diskrétni. Žena zaplatila poplatok hneď pri vchode a nikto sa nedozvedel o tom, že porodila. Ceny za takéto služby ale boli pomerne vysoké, pohybovali sa od 100 do 500 dolárov. V poplatkoch bol zahrnutý nielen samotný pôrod, ale aj následná adopcia dieťaťa. Ak matka nebola schopná zaplatiť celú sumu ihneď, Lila a William jej umožnili splácať dlžobu postupne na splátky. Niektoré ženy v sanatóriu pracovali aj viac ako rok, aby si dlžobu odpracovali.

Mali pomáhať tehotným ženám bez manžela

Ako sa dozvedáme z časopisu Scandal and Social Policy, sanatórium sa postupne rozrastalo. Vyhľadávalo ho čoraz viac žien, ktoré sa potrebovali ukryť pred svetom, ktorý kruto súdil všetky tehotné, nevydaté ženy. Do polovice 40. rokov sa Ideal Maternity Home premenil na najväčší domov pre matky vo východnej časti Kanady. Bežne tu v postieľkach spalo naraz aj 80 až 125 detí. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1928 až 1946 tu na svet prišlo 800 až 1 500 detí.

Samozrejme, Youngovci si za svoju prácu vyslúžili množstvo uznania, ale aj kritiky. Spokojní boli najmä miestni politici, ktorí manželov chválili nielen preto, že pomáhali rodičkám v neľahkej situácii, ale najmä preto, lebo sprostredkúvali adopcie detí, ktoré si matky nemohli nechať. Svojím konaním mali hrdinsky podporovať ekonomiku, mesto sa totiž nemuselo starať o to, ako zaopatriť osamelé matky s deťmi.

Foto: Flickr/ Michael Hunter

Nebolo však všetko také ružové, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Spomenuli sme, koľko detí sa v sanatóriu narodilo, ako však píše portál CBC, množstvo detí tu aj za zvláštnych okolností zomrelo. Okrem toho, po čase sa adopcie zvrhli na kruté kupčenie s novorodencami. Niektoré manželské páry boli ochotné zaplatiť aj 10 000 dolárov, len aby sa dostali k vytúženému dieťaťu. Legálne sa mnohým párom adopcia nepodarila, napríklad kvôli vyššiemu veku, Youngovcom však takéto veci neprekážali, dieťa dali každému, kto bol ochotný zaplatiť.

Každý chcel dokonalé dieťa, ostatné boli zámerne vyhladované na smrť

Samozrejme, na papieroch to nemohlo byť spísané ako kúpa, peniaze preto sanatórium prebralo ako dar. Čoskoro sa deti predávali nielen na lokálnej, ale aj na medzinárodnej úrovni, putovali však najmä do židovských rodín v USA, píše Canadian Children´s Rights Council. Niektoré deti sa dostali do dobrých domovov, iné však boli odtrhnuté od svojho dvojčaťa, o čom adoptívni rodičia ani len netušili. Neraz nevedeli ani to, že dieťa bolo matke odobraté násilím, vyhrážkami alebo potajomky, aj to sa totiž v sanatóriu stávalo.

Foto: Flickr/ Mosman Library

Po tom, čo matka podpísala zmluvu, nad dieťaťom mal plnú moc William a mohol s ním urobiť čokoľvek. Ak matka zmluvu nepodpísala do 14 dní od pôrodu, sanatórium jej účtovalo 30 dolárov navyše. V čase, keď ženy zo sanatória odchádzali, boli neraz zadlžené až po uši, vtedajší plat totiž predstavoval len pár dolárov týždenne, no Youngovci od nich požadovali stovky dolárov. Poplatky si účtovali dokonca aj vtedy, keď dieťa zomrelo.

Problémom však bolo, že každý chcel zdravé biele dieťa. Ak bábo akokoľvek vybočovalo z „normálu“, existovala len veľmi nízka šanca, že sa ho niekto ujme a ešte k tomu za neho aj zaplatí. Stalo sa príťažou, no Lila s Williamom našli riešenie. Deti, ktoré nikto nechcel, lebo mali tmavšiu pokožku, alebo boli choré a nebolo ich možné predať, kŕmili len melasou a vodou. Do dvoch týždňov tak zomreli na následky vyhladovania. Neraz zomierali nielen deti, ale aj ich matky.

Deti pochovávali do škatúľ od masla

Následne boli pochované na pozemkoch sanatória v malých neoznačených drevených škatuliach. Tie mali Youngovci od majiteľa miestnych potravín, skladovalo sa v nich totiž maslo (práve preto sa deťom, ktoré v sanatóriu zomreli, hovorilo aj butterbox babies, teda deti v krabiciach od masla), píše Archive. Telá niektorých detí hodili do mora, iné spálili.

Foto: Hantsheroes, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Odhaduje sa, že takýmto spôsobom sa zbavili približne 400 až 600 novorodencov. Najmenej 1 000 detí sa dostalo do rúk adoptívnym rodičom. Ani adoptované deti to však nemali ľahké. V sanatóriu totiž hygienické podmienky neboli práve najlepšie a Youngovci sa o deti príliš nestarali, vnímali ich len ako tovar, ktorého sa potrebovali čím skôr zbaviť. Neraz tak boli choré a zanedbané už krátko po narodení.

Niektoré z detí sa pokúsili svojich biologických rodičov vypátrať

Po čase sa množstvo z adoptovaných detí od svojich rodičov napokon dozvedelo, kde sa vlastne narodili. Dokonca spojili sily, aby našli ďalších ľudí s podobným osudom. Joan Lazell sa podľa portálu CBC dokonca podarilo nájsť svoju biologickú matku. Tá sa s ňou stretnúť nechcela, vymenili si navzájom len niekoľko listov. Iní ľudia sa nikdy nedozvedeli, kto vlastne boli ich rodičia. Svoje matky z času na čas vypátrať dokázali, z pochopiteľných dôvodov však bolo takmer nemožné vypátrať, kto bol ich biologickým otcom.

Po tom, čo sa dianie v sanatóriu Ideal Maternity Home prevalilo, bol z toho obrovský škandál a vláda jeho činnosť definitívne zastavila. Aj keď bolo sanatórium zatvorené až v roku 1946, manželia Youngovci čelili obvineniam zo zabitia matky a dieťaťa už v roku 1936, napokon však boli oslobodení.

Keď bol o nich v novinách publikovaný článok, ktorý spochybňoval nielen spôsob, akým sanatórium viedli, ale aj ich lekárske schopnosti, Youngovci jeho autorku zažalovali za ohováranie a očierňovanie. Napokon však neuspeli a čoskoro sa na pozemku našli stovky malých telíčok. Do dnešného dňa sa o tom Kanaďanom hovorí len ťažko. Príbeh sa však dočkal filmového spracovania, v roku 1995 vznikol film Butterbox Babies.

0
Uložiť článok
Komentovať