Ruská vakcína je už od začiatku veľmi kontroverzná. Rusko ju označuje za prvú účinnú vakcínu v boji proti novému koronavírusu a stavajú sa ňou do čela pomyselného závodu, kto mal vakcínu prvý. V skutočnosti však ruská strana urýchlila celý proces a začali tak s vakcináciou skôr, než by sa podľa postupov malo.
Vakcína plná neistoty
Tým, že je Sputnik prvou registrovanou vakcínou sa vo veľkom Rusko pýši aj na oficiálnej stránke. Ak by malo kontroverziu vakcíny vyvolať iba to, že sa klinické fázy urýchlili, aby bol Sputnik prvou, dalo by sa nad tým ešte mávnuť rukou.
Väčším problémom je však neochota dodať z ruskej strany dokumentáciu k vakcíne. Aj preto mal problém slovenský ŠÚKL zaujať stanovisko, keďže približne 80 % podstatných údajov k vakcíne dodaných nebolo. Šéfka ŠÚKL Zuzana Baťová hovorila o chýbajúcej dokumentácii ako o veľkom probléme, pričom podľa nej má takáto dokumentácia aj 100-tisíc strán a nie iba dva články publikované v časopise Lancet.
Navyše sa ukázalo, že Sputnik, ktorý má Slovensko na sklade, nemusí byť práve ten, ktorý bol opisovaný v štúdii Lancet, v ktorej dosahoval veľmi dobrú účinnosť proti ochoreniu Covid-19, písal Denník N v apríli. Problém s vakcínou riešila pred mesiacom aj Brazília, ktorá vraj vo vakcíne odhalila viaceré nedostatky. Najvážnejším problémom bolo podozrenie, že adenovírusy vo vakcínach by sa mohli množiť.
Podobná Astre
Vakcína Sputnik V je podobná už schválenej britskej vakcíne od spoločnosti AstraZeneca. Ide takisto o vektorovú vakcínu, na rozdiel od vakcín Pfizer/BioNTech a Moderna, ktoré využívajú technológiu mediátorovej RNA.
Sputnik V na rozdiel od vakcíny AstraZeneca, ktorá využíva vo vakcíne šimpanzí adenovírus, používa ľudský adenovírus. Dokonca sú v Sputniku V použité dva, aby nastala kvalitnejšia imunitná odpoveď.
Vakcína teda obsahuje ľudský adenovírus v oslabenej forme, do ktorého sa vložila genetická informácia vírusu SARS-CoV-2. Podľa správ z ruských médií vakcína obsahuje rekombinantné adenovírusové častice 26. sérotypu obsahujúce proteínový gén vírusu. Ďalšími pomocnými látkami sú hydroxymetyl aminometán, chlorid sodný, sacharóza, hexahydrát chloridu horečnatého, dihydrát sodnej soli EDTA, polysorbát, 95 % etanol, voda na injekciu.
Nežiaduce účinky
Každá vakcína v sebe nesie riziko vedľajších účinkov. Inak to nie je ani so Sputnikom V. Napriek tomu, že sa ním očkuje už pomerne dlho, správy o nepriaznivých vplyvoch vakcíny sa veľmi neobjavujú.
Čo sa týka vedľajších účinkov počas klinických fáz, tie sa, samozrejme, objavili. Ide však o bežné prejavy ako začervenanie, bolesť hlavy alebo horúčka. Počas testovacích štúdií zomreli traja pacienti. 45 dobrovoľníkov malo vážnejšie problémy ako zhoršenie obličkových kameňov, obličková kolika či hlboká žilová trombóza, uvádza portál SME. Výrobca však uvádza, že úmrtia, ako ani vážnejšie prejavy nesúviseli s podaním vakcíny.
SME ďalej pripomína, že tretia fáza klinických testov má skončiť v máji a po nej by sa mohlo o nežiaducich účinkoch Sputnika vedieť viac.
Krvné zrazeniny
V súvislosti s vakcínou od AstraZeneca, no aj od Johnson & Johnson, sa objavil problém v súvislosti so vzácnymi prípadmi rozvoja krvných zrazenín. Vedci predpokladajú, že na vine je dizajn vakcín, ktoré sú vektorového typu, na rozdiel napríklad od vakcín Pfizer či Moderna, ktoré využívajú mRNA.
Vektorové vakcíny používajú adenovírus, ktorý dopraví DNA informáciu o hrote koronavírusu do bunky a tá začne produkovať protilátky. Uvažuje sa, že keď adenovírus vstúpi do jadra bunky, tam sa môže stať vzácna situácia a bunka vylúči do krvného obehu proteíny, čo môže viesť až k zrazeninám. SME pripomína, že ide o nepotvrdenú hypotézu.
Keďže dizajn vakcíny Sputnik V je tiež vektorový, existuje tu istá možnosť, že aj on môže spôsobovať riziko vzniku krvných zrazenín. Ruský výskumný ústav, ktorý Sputnik V vyvinul, tvrdí, že aj vektorové vakcíny sa medzi sebou môžu značne líšiť. V súvislosti so Sputnikom sa žiadna informácia o krvných zrazeninách neobjavila.
Očkovanie na Slovensku už čoskoro
S očkovaním Sputnikom na Slovensku by sa mohlo už 8. júna. Keďže stále ide o vakcínu, ktorú neschválila Európska lieková agentúra, vakcína nebude prideľovaná automaticky po prihlásení na očkovanie, bude potrebné o ňu žiadať. Spôsob prihlasovania na vakcínu Sputnik V by sa mal tak spustiť najneskôr do 7. júna.
Očkovať ním by sa malo čím skôr aj preto, lebo ďalšie vyčkávanie by znamenalo, že vakcínam skončí záručná doba. Tá pri niektorých šaržiach bude končiť už v júli. Na Slovensku máme 200-tisíc dávok, čo znamená, že ruskú vakcínu by mohlo dostať 100-tisíc občanov. Za prípadné nežiaduce účinky má prebrať zodpovednosť štát.
Nahlásiť chybu v článku