Novoobjavená exoplanéta môže už čoskoro zmeniť svet astronómie. Už teraz si planéta Gliese 486 b získala množstvo pozornosti. Môže totiž astronómom pomôcť získať množstvo nových informácií o atmosfére kamenistých planét a o mimozemskom živote.
Od Zeme je vzdialená len pár svetelných rokov
Ako informuje portál Space, pred časom sa vedcom podarilo objaviť novú exoplanétu. Dostala pomenovanie Gliese 486 b a krúži okolo hviezdy, červeného trpaslíka vzdialeného od Zeme približne 26 svetelných rokov. Exoplanéta je približne 1,3-krát väčšia ako Zem, informuje vo svojej štúdii publikovanej v časopise Science Trifon Trifonov z astronomického inštitútu.
Gliese 486 b okolo svojej hviezdy obehne raz za 1,47 pozemského dňa. Čo sa vzdialenosti od Zeme týka, je to tretia najbližšia exoplanéta svojho druhu. Odborníkom sa zatiaľ podarilo zistiť, že na povrchu exoplanéty je poriadne horúco, a to približne 430 °C. Je to teplota dostatočne nízka na to, aby sa na exoplanéte mohla vytvoriť atmosféra. Je však príliš horúca na detailné skúmanie zblízka.
Planéta sa však nachádza dostatočne blízko na to, aby ju odborníci mohli detailne preskúmať napríklad za pomoci Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Odborníci sa nazdávajú, že povrch planéty je kamenistý, jadro planéty by však mohlo byť kovové. Vďaka jedinečnej kombinácii charakteristík prirovnávajú exoplanétu vedci k Rosettskej doske (tá umožnila archeológom prvýkrát v dejinách preložiť egyptské hieroglyfy).
Podarí sa zistiť viac o jej atmosfére?
Exoplanétu sa podarilo nájsť vďaka prístroju CARMENES, ktorý je súčasťou 3,5-metrového teleskopu v španielskom observatóriu Calar Alto. Bližšie ju vedci preskúmali vďaka teleskopu TESS. Trifonov v štúdii dodáva, že vzhľadom na vysokú povrchovú teplotu exoplanéta Gliese 486 b pravdepodobne nie je ideálnym adeptom na okamžité nasťahovanie sa.
Okrem toho, vedci sa nazdávajú, že je jednou stranou neustále obrátená k svojej hostiteľskej hviezde. To znamená, že časť planéty je neustále pekelne horúca, zatiaľ čo druhá časť je neznesiteľne mrazivá. Aj keď sa teda na planéte zrejme nevyskytuje život, aký by sme očakávali, zatiaľ nič nie je možné s istotou vylúčiť. Okrem toho, môže sa stať skvelým relatívne blízkym laboratóriom.
Ďalšie výskumy môžu napríklad pomôcť zistiť, ako si kamenisté planéty dokážu udržať atmosféru. Okrem toho, vedci chcú skúmať aj to, ako sú tieto planéty ovplyvňované hviezdnou radiáciou. Ak všetko pôjde podľa plánu, o 2 až 3 roky by mali vedieť, či vôbec má nová exoplanéta atmosféru a ak áno, aké je jej presné zloženie.
Nahlásiť chybu v článku