foto: NASA/Bill Ingalls / Public domain ,Reprofoto Google Earth

Mnohé z uzavretých miest existujú dodnes. Cudzincom je vstup zakázaný.

Neboli zakreslené v mapách, väčšina sveta preto aj desaťročia netušila o ich existencii. V uzavretých mestách žili ľudia v podstate odrezaní od zvyšku krajiny. Navštíviť ich bolo možné len so špeciálnym povolením, v niektorých prípadoch dokonca vôbec. Existujú dodnes, v niektorých pritom stále platí prísny režim kontroly pohybu ich obyvateľov.

Vznikať začali koncom 50. rokov 20. storočia. Najviac sa ich nachádzalo (a dodnes nachádza) na území štátov Sovietskeho zväzu a jeho satelitov. Nachádzali sa však aj v Albánsku, Číne či v Spojených štátoch amerických. O uzavretých mestách sa hovorí aj v najnovšom kinovom trháku režiséra Christophera Nolana Tenet. Mnohé z nich existujú dodnes so stále platiacimi prísnymi podmienkami vstupu či pohybu obyvateľov.

Aj za hranicami Československa

Takmer celú druhú polovicu 20. storočia prežil bipolárne rozdelený svet v očakávaní nukleárneho konfliktu. Studená vojna medzi USA (a štátmi NATO) a ZSSR spočívala najmä v demonštrácii vlastnej nukleárnej sily, ale aj v snahe technologicky pokoriť krajinu nachádzajúcu sa na opačnom póle politického spektra. Výskumné, armádne, vesmírne a mnohé ďalšie projekty boli prísne utajované a to do momentu, kým sa tá či oná krajina nemohla pochváliť historickým úspechom. Vývoj a výskum bolo ale potrebné do posledného momentu utajovať, rovnako ako prípadné katastrofy, ktoré sa spájali s neúspechom jednotlivých experimentov.

A tak začali v Sovietskom zväze vznikať tzv. uzavreté mestá. Nachádzali sa v nich armádne výskumné centrá, vojenské základne, továrne na spracovanie strategických výrobkov či materiálov, ako napríklad uránu či plutónia. Inokedy išlo o priemyselné podniky celoštátneho významu zväčša zamerané na vojenskú výrobu. Vznikali za Uralom, poväčšine na území Sibíri, ďaleko od pohľadov nepriateľov. Desiatky sa nachádzali aj neďaleko za hranicami vtedajšieho Československa na území dnešnej Ukrajiny. Azda najznámejším je Černobyľ. Najbližšie k hraniciam dnešného Slovenska však leží kedysi uzavreté mesto Berehovo. Nachádza sa tu systém predčasného varovania pred raketovými útokmi, ktorý dodnes slúži ukrajinskej armáde.

Foto: Archív SITA

V mapách zakreslené neboli

Uzavreté mestá mali niekedy miernejší, inokedy mimoriadne prísny režim utajenia v závislosti od ich funkcie. Tie najcitlivejšie neboli zakreslené na žiadnych mapách, neviedli k nim značené cesty a okrem ich obyvateľov o ich existencii vedelo len minimum ľudí. V iných mestách uzavretie spočívalo najmä v obmedzovaní pohybu obyvateľov (smerom von z mesta, pozn. red.) a vstupu iných občanov. Návšteva mesta bola prakticky nemožná a vyžadovala si špeciálne povolenie vydané príslušnými úradmi. V mestách s miernejším režimom nebol vstup povolený len cudzincom. Uzavreté mestá používali najrôznejšie utajované názvy, tie sa navyše v priebehu desaťročí menili aj niekoľkokrát.

Uzavreté mesto Železnogorsk, Foto: MaxBioHazard / CC BY-SA

Sovietske uzavreté mestá mali milióny obyvateľov, za obmedzenie slobody pritom získavali nemalé kompenzácie. Okrem finančných príspevkov to bola tiež dostupnosť tovaru či služieb, aké neboli vo zvyšku krajiny vôbec samozrejmosťou.

Vojenské základne aj továrne na urán

Uzavretými mestami v bývalom Sovietskom zväze boli napríklad Vladivostok či Kaliningrad. V tom prvom sídlila sovietska tichomorská flotila, v druhom zas tá severná. Na území dnešného Kazachstanu patrili medzi uzavreté mestá Bajkonur, kde sa nachádza kozmodróm dodnes využívaný ruským vesmírnym programom a Kurchatov, mesto na okraji Semipalatínskeho jadrového polygónu, kde Sovieti testovali väčšinu svojich nukleárnych zbraní.

Baikonur, Foto: NASA/Bill Ingalls / Public domain

Mestom, ktoré sa nenachádzalo na mapách Sovietskeho zväzu bol aj ruský Sarov, ktoré je dodnes pre cudzincov neprístupné bez získania špeciálneho povolenia. Počas druhej svetovej vojny sa tu vyrábali známe rakety Kaťuša, neskôr sa Sarov stal hlavnou časťou sovietskeho jadrového štítu. V blízkosti mesta sa dodnes nachádza Technkopark Sarov, najväčšie ruské vedecko-výskumné stredisko, ktoré zamestnáva viac ako 24-tisíc ľudí.

Iné mestá ako napríklad Lesnoj, boli odtajnené a zapísané do máp po páde ZSSR. Mesto z nich zmizlo v roku 1947, kedy tu vznikol rozsiahly podnik určený na výrobu uránu pre atómové zbrane.

Sarov, Foto: Reprofoto Google Earth

Utajované katastrofy

Ukážkou toho, čo sa dialo za bránami uzatvorených miest je Ozyorks, ktorému tento štatút prislúcha aj v súčasnému Rusku. Po Černobyle a Fukušime je miesto dejiskom tretej najväčšej jadrovej katastrofe v dejinách. Okrem vypúšťania jadrového odpadu do jazier Kyzyltaš a Karačaj, čo viedlo k vzniku environmentálnych katastrof obrovských rozmerov v miestnom priemyselnom podniku Mayak na spracovanie jadrového paliva, došlo v roku 1957 k obrovskému výbuchu. Nehoda si podľa odhadov mohla vyžiadať tisícky životov (vrátane ľudí umierajúcich v dôsledku radiácie), pre stupeň utajenia však dodnes neexistujú žiadne materiály, ktoré by hovorili o konkrétnom rozsahu tragédie.

Foto: Mapa oblasti mesta Ozyorsk a závodu Mayak (NASA, Jan Rieke (color correction, borders and labels) [Public domain], via Wikimedia Commons)
Uzavreté sovietske mestá prežili aj pád ZSSR. Väčšina z nich štatút utajenia stratila, na území Ruska sa ich však dodnes nachádza viac ako 40.

V Číne napríklad je dodnes utajované mesto vybudované v okolí továrne 404 čínskeho národného nukleárneho programu, ktorá je najväčšia svojho druhu v krajine. V uzavretom meste uprostred púšte Gobi sa nachádza aj čínske ministerstvo jadrového priemyslu.

Niekoľko uzavretých miest sa nachádzalo aj na území Spojených štátov amerických, ich funkcia súvisela najmä s výskumným projektom Manhattan, ktorý dal svetu prvú atómovú bombu.

globalsecurity.org, atomicheritage.com, The Guardian, lidenz.ru, allthatisinteresting.com, Telegraph
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )